Jozef Gregor Tajovský spisovateľ

Jozef Gregor Tajovský spisovateľ
 
ÚVOD
Na spracovanie mojej práce som si vybrala spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského. Nevybrala som si ho náhodou. Vybrala som si ho práve preto, že som s nim v podstate obklopovaná každý deň keďže naša škola nesie jeho názov, Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského. Cieľom mojej práce nie je vás poúčať ale vás iba oboznámiť a predstaviť vám niektoré fakty ktoré ste ešte nevedeli. Predstaviť vám trochu jeho život, ako vyrastal či ako žil. No oboznámiť vás aj s jeho tvorbou a všetkým čo je spojené s Jozefom Gregorom Tajovským.
 
1 ŽIVOT JOZEFA GREGORA TAJOVSKÉHO
Jozef Gregor Tajovský sa narodil 18. októbra 1874 v stredoslovenskej obci Tajov pre Banskej Bystrici, v prírodnom prostredí pod Kremnickými vrchmi a zomrel 20. mája 1940 v Bratislave. Ako najstaršie dieťa v mnohodetnej rodine. 5 rokov pôsobil ako učiteľ (bol nútený vymeniť 6 učiteľských miest), nechcel byť nástrojom pomaďarčovania slovenských detí. Učiteľstvo zanechal a odišiel do Prahy študovať obchodnú akadémiu. Otec František Alojz Gregor (1849 – 1922) bol remeselník – obuvník, matka Anna Gregorová, rod. Grešková (1853 – 1925)  bola dcérou robotníka. Tajovský mal 6 bratov a 2 sestry. Tajovského otec bol prísny nielen na seba, ale aj na mladého Jozefa. Detstvo preto často trávil u starých rodičov, ku ktorým sa napokon aj natrvalo presťahoval. Jozefov mladší brat Eduard Gregor (1896 – 1954) sa preslávil ako umelecký rezbár (niekoľko jeho prác je vystavených v pamätnom dome J. G. Tajovského).

Ľudovú školu vychodil v rodnom Tajove. Študoval na meštianskej škole v Banskej Bystrici (1886 – 1889), na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom (1889 – 1893) a neskôr na obchodnej akadémii v Prahe (1898 – 1900).
Oženil sa s Hanou Ligovou, ktorá pod jeho vplyvom začala literárna činnosť ako Hana Gregorová. Počas 1. sv. vojny sa dostal do Ruského zajatia a vstúpil do ČS légií.  Žil v Martine a v Bratislave, kde aj zomrel, pochovaný je v Tajove. Písal poviedky a divadelné hry (Omrvinky, z dediny).

Svoju prozaickú a dramatickú cestu začal poviedkovou tvorbou. Knižne sa predstavil zbierkami čŕt a poviedok Omrvinky a Z dediny. Dej sa sústreďuje najmä okolo postavy starého otca. V poviedkach charakterizuje obraz dediny. Ťažký osud jednoduchého človeka je tiež námetom jeho poviedok. Do dramatickej tvorby cez žáner veselohry vnáša komediálny konflikt cez kresbu charakterov. Aj do žánra vážnej hry neskôr vnáša analýzu duše dedinského človeka. Ponorom do vnútra postavy odkrýva mnohé morálne a sociálne skutočnosti.

2 PÔSOBENIE
V rokoch 1893 – 1904 pôsobil ako učiteľ v Banskej Bystrici, Hornej Lehote a Kolároviciach, 1894 – 1898 v Dohňanoch, Lopeji, Pohorelej a Podlaviciach. Množstvo učiteľských miest vystriedal preto, že sa väčšinou nezhodol s vrchnosťou, či už cirkevnou alebo štátnou, pre národné presvedčenie. Napokon odišiel znovu študovať, tentoraz do Prahy na obchodnú akadémiu, kde jeho štúdium finančne podporovala Českoslovanská jednota. Počas štúdií v Prahe sa stal členom spolku Detvan, zblížil sa s hlasistami aj s českými realistami. Po štúdiu nastúpil do Vidieckej ľudovej banky, neskôr do Tatra banky, no súčasne pracoval i v Ľudových novinách. V roku 1907 sa v Nadlaku oženil s Hanou Lilgovou.

Tajovský sa v roku 1912 stal tajomníkom Klubu Slovenskej národnej strany v Martine a počas vojny (roku 1915) redaktorom Národného hlásnika. V tom istom roku bol povolaný k vojsku a odvelený na ruský front, kde však prebehol do ruského zajatia. V Bobrujsku roku 1917 vstúpil do česko-slovenských légií, bojoval s nimi proti nastupujúcej moci sovietov, bol redaktorom česko-slovenských Hlasov Kyjeve, od roku 1919 redigoval časopis Slovenské hlasy, po vojne sa vrátil na Slovensko (1920). Po krátkom pobyte v Martine sa usadil v Bratislave, kde bol prednostom legionárskej kancelárie. Roku 1925 bol penzionovaný. V Bratislave žil a tvoril až do smrti. Spolu s manželkou sa stal podporovateľom chudobných začínajúcich autorov. Pochovaný je v rodnom Tajove.
 
3 LITERÁRNY PRÍNOS
Naša kultúra má v Jozefovi Gregorovi Tajovskom svojho významného realistického spisovateľa. Od vstupu do literárneho života nachádzal cestu k slovenskému ľudu, k jeho kultúre, s veľkou pozornosťou si všímal jeho život, odkrýval jeho mravné hodnoty, ale i otvorene písal o necnostiach a biedach, ktoré náš ľud, či z viny cudzích, či vlastných panských vrstiev, alebo z viny jednotlivcov, stíhali. A tých bied nebolo málo. Patrilo k nim opilstvo, honba za majetkom, popanšťovanie, pasivita, národná vlažnosť. Napriek tomu dával Tajovský najavo, že chudobní ľudia sú mravnejší ako bohatí, že sú „tajnými boháčmi“, vedia sa rozhodovať pre ľudské dobro. Tajovský vytvoril nezabudnuteľné postavy slovenského ľudového života: starého otca v spomienkovej próze Do konca, úbohého sluhu Maca Mlieča, statočnú Mamku Pôstkovú, obetavú matku v próze Horký chlieb, do krajnej núdze zahnaného dedinského bedára z črty Na chlieb. Súčasne Tajovský pobadal, že existuje spoločenské napätie, že z ľudu vyrastajú postavy odporujúce sociálnej nespravodlivosti. Vedel zachytiť realitu nielen pravdivo a kriticky, ale aj so zmyslom pre humorné situácie. Bol autorom úsmevných postojov, no aj autorom krátkych o vážnych mravnospoločenských konfliktoch, dramatik našich národných dejín, spisovateľ kárajúci, no vždy láskavý i v slovách varovných.
Jozef Gregor Tajovský vrúcne miloval svoj rodný kraj – Slovensko a jeho ľud, mal dobrý vzťah k bratskému českému národu, bol účastníkom boja za vznik spoločného česko-slovenského štátu, ako slovenský vlastenec odmietol nacionalizmus a fašizmus. Svet, ktorý vo svojom diele predstavil, patrí minulosti. No Jozef Gregor Tajovský a jeho dielo patrí prítomnosti, lebo o ňom vyslovilo pravdu, podloženú hlbokým sociálnym cítením a láskou k človeku.
Ako prozaik patrí k vedúcim predstaviteľom druhej vlny slovenského literárneho realizmu, pričom veľký dôraz kladie na sociálne témy; ako dramatik je zakladateľom slovenskej realistickej drámy. Jeho diela sú spojené s aktuálnymi politickými a sociálnymi problémami, pričom okrem kritiky využíval často i humorné ladenie príbehov. Tie zasadzoval najmä do dedinského či malomestského prostredia, kde vynikla jeho schopnosť humorného opisu prostých ľudí a ich každodenných problémov, no tiež vyzdvihuje potrebu ich nápravy. Hojne využíva všetky aspekty ľudového jazyka. V jeho tvorbe dominuje poviedka, dráma, pomenej písal črty, fejtóny a novely. Príležitostne písal i medailóny alebo nekrológy, ale aj politické články.

4 NA POČESŤ
Na počesť Jozefa Gregora Tajovského boli postavené alebo pomenované určité budovy či pamätné budovy. Sú to Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici, pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského v  Tajove (1968), Školské stredisko Jozefa Gregora Tajovského, Nadlak Rumunsko1, Základná škola Jozefa Gregora Tajovského, Senec, hrob s náhrobníkom (akad. sochár Š. Belohradský, 1961) v Tajove, pamätné tabule v Bratislave, v Dohňanoch a v Lopeji.
 
5 PRÓZA
1893 - Na mylných cestách, prozaický debut
1896 – Čarodejné drevo
1896 – Starého otca rozpomienky
1896/1900 – Rozprávky pre ľud
1897 – Ferko
1897 – Rozpomienka
1897 – Omrvinky
1897 – Z dediny
1898 – Jastraby
1900 – Rozprávky
1901 – Úžerník a iné články
1902 – Mládenci
1903 – Maco Mlieč
1903 – Apoliena
1904 – Nové časy
1904 – Besednice
1907 – Smutné nôty
1908 – Mamka Pôstková
1909 – Horký chlieb
1909 – Na chlieb
1909 – Mišo
1910 – Umrel Tomášik
1910 – Lacná kúpa a predsa draho padla!
1910 – Spod kosy
1911 – Tŕpky
1911 – Jano Mráz
1911 – Kosec Môcik
1912 – Slovenské obrázky
1914 – Výklad programu Slovenskej národnej strany
1918 – Malý slovenský zemepis, dielo napísané v ruskom zajatí
1919 – Prvý máj
1919 – Rozprávky z Ruska, próza s vojnovou tematikou
1920 – Na front a iné rozprávky
1920 – Rozprávky o československých légiách v Rusku
 
5.1 Dráma
1896 – Anička, divadelná hra (nepublikovaná)
1898 – Sľuby, divadelná hra
1898 – Konačka, divadelná hra (nepublikovaná)
1898 – Jej budúci, divadelná hra (nepublikovaná)
1899 – Námluvy, divadelná hra (nepublikovaná)
1900 – Ženský zákon, divadelná hra
1901 – Nový život, dráma
1903 – Medveď, dráma
1906 – Matka, aktovka
1909 – Statky-zmätky, divadelná hra
1911 – V službe, divadelná hra
1911 – Hriech, dráma
1912 – Tma, aktovka (pôvodný názov Medzník, vydané v roku 1907)
1915 – Tragik z prinútenia, dráma
1915 – Jubileum, dráma
1922 – Sova Zuza, bábková hra (Slovenské pohľady)
1923 – Smrť Ďurka Langsfelda, historická divadelná hra
1930 – Jej prvý román, komédia
1934 – Blúznivci, historická divadelná hra
1934/1935 – Sokolská rodina, veselohra (doteraz nebola uvedená)
1938 – Hrdina, historická divadelná hra
 
5.2 Poviedky
1908 - Mamka Pôstková
1909 - Horký chlieb
1909 - Na chlieb
1909 - Mišo
1910 - Umrel Tomášik
1911 - Jano Mráz
1911- Kosec Môcik
 
5.3 Hry
1896 Anička (nepublikovaná)
1898 Sľuby
1898 Konačka (nepublikovaná)
1898 Jej budúci
1899 Námluvy (nepublikovaná)
1922 Sova Zuza
1934 Blúznivci
 
6 PRÍNOS PRE LITERATÚRU
Jozef Gregor Tajovský významný predstaviteľ druhej vlny slovenského realizmu. Kritizoval opilstvo, honbu za majetkom, popanšťovanie, pasivitu, národnú vlažnosť. Vytvoril nezabudnuteľné postavy slovenského ľudového života. Vedel zachytiť realitu nielen pravdivo a kriticky, ale aj so zmyslom pre humorné situácie. Jeho diela sú spojené s politickými a sociálnymi problémami. Príbehy zasadzoval najmä do dedinského či malomestského prostredia. Hojne využíva všetky aspekty ľudového jazyka.
 
7 ZNAKY TVORBY
Poviedky Jozefa Gregora Tajovského sú monografické, čiže dej sa sústreďuje na 1 až 2 postavy, ich osud a utrpenie. Väčšina z jeho poviedok má krátky rozsah, okolo desiatich strán. Rôznorodé je i členenie poviedok. Niektoré sú celky s časovými odmlkami, niektoré sa zase delia na kapitolky. Jozef Gregor Tajovský je špecifický svojou nezvyčajnou schémou rozprávania. Používa svedeckú metódu (postavy buď poznal alebo mu niekto životné príbehy vyrozprával). Čitateľ cíti až bolesť a súcit s hlavnou postavou. V tvorbe požíval otvorený záver s náznakom tragickosti. Výnimku tvoria poviedky Starootcovského cyklu kde spomína si na starých rodičov s láskou, zachytáva zmysel pre humor u starého otca.
 
ZÁVER
Cieľom mojej práce nebolo vás poúčať a presviedčať ale vám len podať čo najviac informácii o spisovateľovi Jozefovi Gregorovi Tajovskom. Dúfam, že ste si odniesli čo najviac poznatkov. Myslím, že s touto prácou som nemala najmenší problém. Bola pre mňa veľmi dobre spracovateľná. Mala som dostatok materiálu ktorý som mohla použiť a spracovať. Práca sa mi písala ľahko bez ťažkosti. Tak isto dúfam, že sa aj bez ťažkostí a ľahko počúvala a bolo to pochopiteľné, zrozumiteľné a odniesli ste si čo najviac nových informácii.