Svetový realizmus

spoločenské podmienky: priemyselná revolúcia, zánik feudalizmu – rozvoj kapitalizmu a prírodných vied
filozofia: Comtov pozitivizmus: objektívne poznanie skutočnosti (čo vieme overiť)
vznik realizmu: snaha zobraziť neprikrášlenú realitu, každodenný život, ľudské vzťahy, charaktery; človek v zhode, no i konflikte s prostredím, v ktorom žije
charakter realizmu: typizácia (typickí ľudia v typickom prostredí, všetky spoločenské vrstvy), kritika spoločnosti (no racionálny prístup, nie individuálna vzbura), pravdivé zobrazenie jej nedostatkov, irónia, satira, hlavne próza; realizmus nepopiera predchádzajúce smery – je to nový vývinový stupeň
 
- ANGLICKO
-  najrozvinutejšia krajina, koloniálna mocnosť; spoločenské a politické problémy sa odrazili v literatúre
Charlotte Bronteová: Jana Eyrová – príbeh siroty, jej lásky a prekážok, s ktorými musela bojovať
Emily Bronteová: Búrlivé výšiny – vzťahy na anglickom vidieku, psychika hrdinov, protest proti útlaku, pokrytectvu
-- Charles DICKENS
-  poznačil ho osud otca – zabásnutý kvôli dlhom – musel si na seba od 12-tich sám zarábať; o detstve diela David Copperfield, Oliver Twist (problém výchovy detí, zaostalosť v sociálnych otázkach, osud siroty, prostredie najnižších londýnskych vrstiev) a Malá Doritka (otec vo väzení pre dlhy, ona oporou rodiny – skromná, pracovitá)
Pamäti KLUBU PICKWICKOVCOV
-  Anglicko 19. storočia; putovanie pána P s 3 priateľmi („športovec“ Winkle, „milovník“ Tupman, „básnik“ Snodgrass – groteskní hrdinovia): chceli spoznať anglický vidiek; P dobrák, no podivný, chce naprávať krivdy, dostáva sa do komických situácií; sluha Sam Weller: riadi sa zdravým sedliackym rozumom; pod jeho vplyvom sa P mení  na charakternú postavu, radšej sa dá zavrieť do basy ako by mal platiť vydieračom; okrem opisu dobrodružstiev kritika zákonodarstva, sociálnej nespravodlivosti; zdrojom komiky i jazyk postáv, spojenie rysov, ktoré sa k sebe nehodia (kladní hrdinovia mrzutí, ťulpasi..)
 
FRANCÚZSKO
- STENDHAL (Henri Beyle)
-  majster psychologického románu, predstaviteľ kritického realizmu, neznáša kvetnatosť
ČERVENÝ A ČIERNY
-  sociálno – kritický román; obraz francúzskej meštianskej spoločnosti (pretvárka, hon za peniazmi); syn tesára Julien Sorel v túžbe preniknúť do vyšších vrstiev neváha porušiť mravné zákony; ako vychovávateľ v dome starostu zvedie jeho ženu, po páde Napoleona sa rozhodne pre kňazské rúcho, tajomníkom markíza de la Mol, zvedie jeho dcéru, príprava na sobáš; ohrdnutá milenka markízovi povie pravdu o jeho minulosti, Julien ju postrelí, popravia ho – on viní spoločnosť (čierna) – kontra červená symbolizujúca ľudskú túžbu po plnohodnotnom živote plnom šťastia a lásky; psychologická štúdia
Kartúza parmská - mladý šľachtic plný ideálov utečie z despotického domova a pridá sa k Napoleonovi, je však svedkom porážky pri Waterloo, sklamaný sa vracia; dá sa na kňazskú dráhu, dostane sa do najvyššej spoločnosti – jeho vášnivá povaha a milostné dobrodružstvá sa stanú príčinou jeho pádu; končí v kláštore
 
- Honoré de BALZAC
-  nedarilo sa mu v podnikaní – dlhy, preto sa často sťahoval; krátko pred smrťou sa oženil s poľskou šľachtičnou;
-  jeho diela sú akoby súčasťou mozaiky s názvom Ľudská komédia, delí sa na 3 časti = Štúdie mravov (OG, Gobseck), Filozofické štúdie (Šagrénová koža) a Analytické štúdie (Fyziológia manželstva)
-  detailné opisy prostredia, charakteristika postáv, kritika spoločnosti, mnoho postáv, niektoré prechádzajú do ďalších diel
Šagrénová koža – starec venuje šľachticovi osliu kožu, ktorá splní jeho želania, no zmenšuje sa, skracuje jeho život – umrie zo strachu zo smrti
OTEC GORIOT
-  vlastniť a mať finančnú presilu nad ostatnými sa stalo heslom doby, ktoré preniklo i do najintímnejších sfér života
-  idea: prehnane obetavá otcovská láska, čo dokážu s ľuďmi urobiť peniaze a aký mali vplyv na stratu ideálov mladého študenta, ktorý pochopí, že pravdou a cťou sa do vyššej spoločnosti nedostane
-  dej sa odohráva v Paríži – penzión pani Vauquerovej, kde sa stretávajú zaujímavé ľudské osudy; budova zanedbaná; prvé poschodie – najlepšie byty – pani V; na druhom starec Poiret a Vautrin; na treťom Goriot, Rastignac a stará pani Michonneauová – hierarchizácia spoločnosti; metafory, pejoratíva, symbolika, kontrasty, hromadenie slov, prirovnania .. detailné opisy vonkajšieho a vnútorného prostredia, charakter dotváraný spôsobom reči, autor rozprávačom
-  G vychovával dcéry nerozumne – uspokojoval všetky ich vrtochy („miloval i bolesť, ktorú mu zapríčinili“); spočiatku bol zámožný – zaujímala sa oňho i pani V; on však žil len pre Anastáziu a Delfínu – dal ich učiť šľachtickým spôsobom a vydal za boháčov: Anastáziu za grófa de Restaud, Delfínu za bankára Nucingena; dal im bohaté vená – bol u nich vítaným hosťom .. no ako rozpredával majetok, sťahoval sa stále na vyššie poschodie, prestali sa oňho zaujímať; bol tichý, preto vznikali rôzne dohady o jeho osobe (že je úžerník/hazardér/že sú A a D jeho milenky); ao chudobnel, stretával sa s dcérami iba tajne, stále sa trápil, že pre nich nerobí dosť: predal i posledné – doživotný dôchodok; platil Delfíne byt, aby sa mohla stretávať s milencom Rastignacom; dcéry posielali pre prachy dokonca len sluhov; pri umierajúcom Goriotovi len študent Rastignac z lásky a súcitu a medik Bianchon; dcéry ani nepošlú peniaze na lieky; Goriot stále dúfa v ich príchod, až na samom konci prichádza na to, aká je skutočná pravda: „Ach priateľ môj, nežeňte sa, nemajte deti! Vy im dáte život, ony vám dajú smrť!“ Pohrebné trovy tiež zaplatil Rastignac, dal do truhly obrázok, na ktorom bol G s dcérami, keď ešte boli mladé, neskazené; náhrobok: „Tu odpočíva pán Goriot, otec grófky de Restaud a barónky de Nucingen, pochovaný na trovy dvoch študentov.“ Koniec: Rastignac sa po pohrebe díva na Paríž, kde žije tá vznešené spoločnosť, do ktorej sa chcel dostať : „A teraz uvidíme kto z koho!“ a súboj, na ktorý vyzval spoločnosť, začal tým, že odišiel na večeru k panej de Nucingen.
G: obyčajný cestovinársky obchodník: zručný, sporivý, vďaka predvídavosti a umu rýchlo zbohatol; umrela mu žena, jeho rodičovský cit sa rozvinul až do nerozumnosti; veľa sa spočiatku parádil, príjemný vzhľad .. no neskôr prestal o seba dbať, vzdal sa i obľúbeného tabaku; býval vtipný, živý, no starosti s dcérami mu pridali na vzhľade i 20 rokov
R: čiernovlasý fešák so správnymi spôsobmi; z chudobnej rodiny, túžil po spoločenskom postavení, Vautrin mu radil: „Čestnosť je ti nanič, musia sa ťa báť..“; spoznal pravú tvár smotánky, zaľúbil sa do Delfíny
V: mohutný, silný, predčasne zostarnutý; ochotný, usmievavý; vyznal sa vo všetkom, poznal vlčie zákony spoločnosti,  požičiaval peniaze a všetci mu ich aj vracali, lebo sa ho báli; bývalý trestanec – udala ho pani Mich. a zatkli ho
A: krásna, neverná, na milenca premárnila i mužov majetok
D: závidela A. krásu (sestry sa navzájom zapierali, rovnako ako aj otca), mala rada prachy
- neboli až také bezcitné, no nedokázali prekonať množstvo drobných prekážok svojho spoločenského postavenia, ktoré ich delili od otca
 
- Gustave FLAUBERT
-  zobrazoval psychickú krízu človeka vtedajšej spoločnosti
PANI BOVARYOVÁ - Emma túži po veľkej láske, berie si Charlesa Bovaryho túžiaceho po jej majetku, život s ním ju nenapĺňa, má milencov- jeden ju opustí, druhý finančne zruinuje, otrávi sa; Charles onedlho kvôli tejto tragédii a strate majetku umiera tiež
 
* naturalisti: človek súčasť prírody, predurčenie kvôli dedičnosti, vplyv prostredia
Guy de MAUPASSANT: MILÁČIK – mladý karierista sa vďaka priazni žien vyšvihne do vládnucich kruhov
Emile ZOLA: GERNINAL – ťažké podmienky robotníkov, charaktery, veľké humanistické myšlienky
 
RUSKO
-  nevoľníctvo bránilo rozvoju buržoázie, zaostalosť, roľnícke nepokoje, úplatkárstvo, karierizmus, pokrytectvo, udavačstvo
q GOGOĽ
MŔTVE DUŠE – ruský vidiek, vznik buržoázie; dobrodruh Čičikov cestuje po Rusku, skupuje od statkárov „mŕtve duše“ – mŕtvych nevoľníkov, ktorí nie sú evidovaní a platia za nich dane; robí to preto, aby pôsobil dojmom bohatého človeka; kritika pomerov: statkári hlúpi, ziskuchtivý, odsúdení na zánik
REVÍZOR – satira na spoločenské pomery : do skorumpovaného mestečka prichádza chudobný úradník Chlôestakov, ľudia ho omylom považujú za revízora, ktorý mal v tom čase doraziť, pchajú sa mu do zadku, idú sa pretrhnúť, pravda vyjde najavo, no on stihne ujsť
 
- TURGENEV
-  celý život bojoval proti nevoľníctvu; žil i vo Francúzsku (priateľ Zolu, Maup., Flauberta), kde propagoval ruskú literatúru
OTCOVIA A DETI – generačný konflikt statkárskej aristokracie a demokratickej inteligencie; Bazarov: nihilista, odmieta staré, verí len vede, zomiera; autor verí, že takýto pokrokoví ľudia zmenia Rusko; úvahy o človeku, láske
 
- DOSTOJEVSKIJ
-  majster psychologického románu; otec - štátny lekár, tvrdý človek, bol zavraždený, matka zomiera krátko po smrti otca; precitlivelý, trpel epilepsiou; študoval na vysokej vojenskej technickej škole; istý čas pracoval na ministerstve obrany, no vzdal to a venoval sa literatúre; zástanca utopického socializmu (socialisti, kt. demonštrovali, tajný spolok) => mal dostať trest smrti, no poslali ho na Sibír (Zápisky z mŕtveho domu) - to ho poznačilo a silne na neho zapôsobilo; východisko hľadal v kresťanstve; moc ovplyvnil slovanskú i západnú Európu
BIEDNI ĽUDIA - formou listov medzi chudobným úradníkom a sirotou; chorľavá dievčina, sirota, prijíma ponuku bohatého statkára, aby vôbec mohla prežiť; kritika sociálnych protikladov
ZLOČIN A TREST - hl. postava: Rodion Raskoľnikov - chudobný petrohradský študent, pre nedostatok peňazí preruší štúdium, zavraždí starenu - úžerníčku a jej sestru („Nezabil som človeka, zabil som princíp."); celý román je o spytovaní jeho svedomia, psychoanalýza – uvedomí si ťarchu zločinu, prizná sa; neviestka :) Soňa Marmeládová - morálne a citovo mu pomáha, po odsúdení na Sibír ide s ním; individuálny vzdor rúca láska k Soni
IDIOT
-  veľmi zložitý dej. Opisy prostredia striedajú charakteristiky osôb, rozhovory a mnohokrát zdĺhavé úvahy. Samotný dej sa začína návratom kniežaťa Myškina (naivný, nespoločenský, vrtošivý, skromný, tichý, optimistický, úprimný, nevtieravý, taktný (niekedy až príliš) a hlavne rojko) zo Švajčiarska do Ruska, kde sa liečil z ťažkej nervovej choroby. Nadviaže nové kontakty s vysokopostavenými ľuďmi a zaľúbi sa. Najskôr sa zoznámi s Jepančinovcami (Ivan Fjodorovič, dcéra Aglaja). Ivan F. je jeden z nespočetného množstva generálov. Knieža Myškin je mu veľmi sympatický, a preto sa rozhodne, že ho ubytuje u svojho zamestnanca zvaného Gaňa. Ešte v ten večer Gaňa požiada o ruku Nastasiu Filippovnu, ktorá ho však odmietne. Myškin sa do nej zaľúbi a tiež sa pokúsi o šťastie, ale odmietne aj jeho. Nastasia si nakoniec vyberie bohatého pijana Rogožina. Sama ale robí všetko pre to, aby si ho nemusela vziať. Knieža Myškin sa presťahuje do Moskvy a asi po polroku do Pavlovska, kde sa medzičasom usídlili Jepančinovci aj Rogožin s Nastasiou. Tu sa začínajú vyvíjať jeho nové city. Zamiluje sa do Aglaji Ivanovny, i keď v kútiku duše stále ľúbi tú, ktorá mu tak ublížila. Aglaja cíti Myškinovu náklonnosť k nej, no i keď ho má aj ona rada, správa sa k nemu odmerane a povýšenecky. Zlom nastane vtedy, keď jej Nastasia začne písať listy a núti ju, aby si ho za každú cenu zobrala za muža, lebo jej na ňom záleží. Urazená Aglaja zavedie knieža do Rogožinovho domu, aby Nastasii ukázala, aká veľká je jeho láska k nej. Myškin pri výbere medzi nimi zaváha a potupená, nahnevaná a sklamaná Aglaja s plačom zuteká. Chystá sa teda svadba kniežaťa s Nastasiou. Až do posledného okamihu ide všetko hladko, ale necelých 10 minút pred slávnostným ceremoniálom nevesta odchádza s Rogožinom. Myškin sa však nevzdáva a hneď na druhý deň ich ide hľadať do Rogožinovho domu v Pertohrade. Nakoniec Rogožina našiel a ten ho zaviedol za tou, ktorá pokazila svadbu a ponížila ho. Je však mŕtva. Rogožin ju pred pár hodinami zabil a teraz si nevie rady s jej telom. U Myškina však pomoc nenachádza, lebo sa mu vrátila nervová choroba. Vraha zatvoria na 15 rokov do väzenia a Myškin sa vracia do Švajčiarska liečiť sa.
-  prvých 500 (!!!!!!!!) strán sa vraj ešte dá čítať, potom sa to už – podľa názvu, mení na kravinu; strašné ruské mená, v ktorých sa už nedá vyznať /nechcela som to sem dať, ale musela som :( je to v zadaní
-  niektoré výroky: „Ľudia sú na svete preto, aby sa navzájom trápili.“ „Všetci raz budú generálmi.“ „Jestvujú dva rozumy: hlavný a vedľajší.“ „Hovoriť pravdu - to je nebezpečné !“
-  úryvok: Keď sa po mnohých hodinách otvorili dvere a vošli dnu ľudia, našli vraha v úplnom bezvedomí a horúčke. Knieža sedel pri ňom nehybne na lôžku a zakaždým, keď chorý vykríkol alebo začal blúzniť, jemne ho hladkal trasúcou sa rukou po vlasoch a lícach, akoby ho tíšil a láskal. No už vôbec nechápal, na čo sa ho spytovali, nepoznával ľudí, čo prišli dnu a obstali ho. A keby bol aj sám Schneider prišiel teraz zo Švajčiarska pozrieť svojho bývalého žiaka a pacienta a keby si pripomenul ten stav, v akom sa nachádzal knieža kedysi v prvom roku svojej liečby vo Švajčiarsku, bol by len hodil rukou a povedal ako vtedy: „Idiot !“.
 
- TOLSTOJ
VOJNA A MIER – románová epopeja; obraz života vš. ruských vrstiev na pozadí napoleonských vojen; hist. udalosti: bitka pri Slavkove, Vorodine, Brezine, požiar v Moskve; postavy (literárne i historické): Napoleon Bonaparte, Kutuzov, cár Alexander...dokopy 250 – no comment; konfrontácia osobného a spoločenského života, vidieka a mesta, prírody a histórie;
ANNA KARENINOVA - emancipovaná žena, nechá manžela, kt. neľúbi, no i syna,  frajer ju po čase opustí, zbúrala konvencie, zavrhnutá spoločnosťou, zasamovraždí sa; (pod vlak – vlak a stanica sú symbolmi zhubnej mestskej kultúry ..?); predovšetkým ide o opis Ruska druhej polky 19. storočia; Konštantín Levin - kľúčová postava, búri sa proti spoloč., odmieta pretvárku, uťahuje sa na vidiek, tu sa venuje vzdelávaniu, statkárstvu, vedeniu hosp. = ideál rozumného prežívania života
 
(aj Čechov, ale to už hádam netreba!!! Rusi šialení!)
 
NEMECKO
Gerhart HAUPTMANN (Nobelová cena) a Gottfried KELLER (Šv) – nič podstatné
 
NÓRSKO
Henrik IBSEN + Bjornstjern BJORNSON („nórsky Balzac“, zložil Nórom hymnu „ Áno, milujeme túto krajinu“) !! obhajoval utláčané národy, vystúpil r. 1907 v Mníchove protiv pomaďarčovaniu Slovákov
 
POĽSKO
Henryk SIENKIEWICZ (NC) trilógia OHŇOM A MEČOM + POTOPA + PÁN WOLODYJOVSKI – história Poľska 17. storočia; QUO VADIS – úpadok Ríma, prenasledovanie kresťanov, popravy, vrchol: horiaci Rím
 
MAĎARSKO (zdravím Mira :D)
Imre MADÁCH – veršovaná filozofická dráma  TRAGÉDIA ČLOVEKA – úloha jednotlivca v dejinách; Adam chce poznať budúcnosť, Lucifer mu to umožní, následne pod ťarchou vízií skoro spácha samovraždu; Eva ho zadrží – povie mu o bábätku (koniec: heslo „ Človeče, ver si, bojuj, vytrvaj! “)
 
ČESKO
-  v porovnaní so situáciou v Uhorsku aj napriek Bachovmu absolutizmu lepší rozvoj národného života a kultúry
-  nové časopisy (Květy), základný kameň Národného divadla v Prahe 1868
-  mladá generácia: almanach Máj (odkaz na Máchu) – nástup realizmu; spolok Sokol
 
- Jan NERUDA
-  poznačený zlým detstvom – hlavne básnik: Hřbitovní kvítí (pochmúrna situácia počas absolutizmu), Knihy veršú (sociálne balady), Písně kosmické (fascinácia kozmom, viera v ľudský rozum)
 
- Alois JIRÁSEK
- zakladateľ českého realistického historického románu: trilógia MEZI PROUDY, PROTI VŠEM, BRATRSTVO (Bitva u Lučence – spojenie bratríkov so Slovákmi, víťazstvo nad Huňadym, Mária – Jiskra sa s Huňadym zmieri, bratríci nesúhlasia, menia sa na lúpežníkov, Žebráci – zrada a porážka bratríkov, sú z nich žobráci)