Protifašistický odboj v slovenskej literatúre, SNP

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: maturantkaa
Typ práce: Maturita
Dátum: 09.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 268 slov
Počet zobrazení: 10 644
Tlačení: 817
Uložení: 779
slovenská medzivojnová próza:
 
Jozef Cíger HRONSKÝ 
-  sociálno – psychologický realizmus
-  „vyznávač pravdivej existencie malých ľudí na tejto zemi“, dedinské prostredie, psychológia postáv
-  vojak na talianskom fronte, emigroval, žil v Južnej Amerike, spoluzakladateľ zahraničnej Matice slovenskej
SVET NA TRASOVISKU
(Trasovisko = väčší laz v okolí Bebravy)
-  „ povstalecký román“  - bezprostredná reakcia na udalosti, podstatný politický odkaz; zásadne sa odlišuje postojom k tejto problematike; ťažisko problematiky Slovenského štátu; tieto jeho stanoviská boli aj hlavnou príčinou exilu
-  predstavuje povstanie ako nepochopiteľné, plné zmätku a lží, ako násilnú zmenu pomerov, ktorú si nikto z obyčajných, jednoduchých a čestných slovenských ľudí nemohol priať - nie je ani tak podstatný dej, ale hlavné sú myšlienky jednoduchých ľudí o meniacich sa pomeroch; vplyv povstania na slovenskú dedinu
-  hlavnou postavou mladý Martin Hrančok, ktorý sa už vrátil z vojny a chcel pokračovať v pokojnom živote; nemá prakticky žiadne negatívne povahové rysy a je veľmi duševne vyrovnaný; druhou hlavnou postavou je Ján Benko, materialista, nie s až tak pozitívnymi vlastnosťami, avšak reprezentujúci veľmi obvyklý typ dedinčana; dôležitý je tu ľudský aspekt každej postavy; aj ďalšími postavami sú ľudia veľmi typický pre prostredie slovenskej dediny; analýza rozmýšľania postáv, podrobné rozobratie ich mentality a názorov, avšak ich konanie nevysvetľuje ani neospravedlňuje (konanie je pre postavu typické a tým ospravedlnené)
-  spočiatku len málo vojna zasahuje dedinu: skôr príbehy, klasické konflikty: manželské a kvôli majetku
-  na T. padne bomba (omylom) – ľudia si už plne uvedomujú vojnové hrôzy, boja sa však o nich hovoriť
-  2. čast: vojna a povstanie – jeho jednoznačné odsúdenie ( „ ... niet na to v dejinách príkladu, aby sssa národ staval proti vlastnému štátu, aby si podpálil dom, v ktorom sa mu žilo dobre ...“); bola vyhlásená ČS republika – kde? ako? nikto sa národa nepýtal; povstalci a partizáni šírili zmätok, teror; ľudia strhnutí propagandou, ktorej nerozumeli (vojaci nepredstavovali žiadnu silu: nemohli bojovať ani proti Nemcom, ani Rusom, bezmocný – aj Hrančok)
-  vojna zasahuje Trasovisko: práve v tom čase sa kryštalizujú charaktery; koniec: porážka Nemecka, optimistické osudy postáv: Hrančok pokojný, s pozdvihnutou hlavou, sssilný, odhodlaný; no predtucha o osude štátu: „ ...bude sa hovoriť, že aj Slovensko prehralo vojnu – ako by taký maličký národ vojnu chcel mať a ju vyhrať ...“
 
Peter JILEMNICKÝ
-  socialistický realizmus; člen DAV-u (šíriť soc. myšlienky, odstrániť vykorisťovanie); pobyt v koncentračnom tábore
KRONIKA
-  písaný formou kroniky, zachytáva SNP, ale zjednodušene, lebo všetko je vysvetlené dejinnými súvislosťami; propagácia komunistickej strany; „vzor socialistického realizmu“

po 1945:

a) ideologizovaný obraz povstania (hrdinské činy partizánov, komunistov) – MINÁČ
b) psychologizujúci obraz – iný pohľad: vplyv vojny, vrážd, nespravodlivosti na psychiku ľudí – BEDNÁR Sklený vrch, MŇAČKO Smrť sa volá Engelchen, TATARKA Farská republika (kritika režimu, poklonkovania, karierizmu)
c) “karnevalizácia prózy“ t.j. odheroizované udalosti, irónia, humor, satira – ŠIKULA Majstri, Muškát, Vilma

Vladimír MINÁČ
-  účasť v SNP, zatknutie, pobyt v koncentračnom tábore; profesor, redaktor, predseda Matice slovenskej
SMRŤ CHODÍ PO HORÁCH (voľné pokračovanie VČERA A ZAJTRA)
– osobný zážitok z SNP, bratia Lotárovci, jeden z nich v koncentráku; po návrate si hľadá miesto v spoločnosti
GENERÁCIA = 1/DLHÝ ČAS ČAKANIA,  2/ŽIVÍ A MŔTVI, 3/ZVONY ZVONIA NA DEŇ
-  subjektívne zachytenie udalostí - snaha pochopiť ich vývoj, psychologické motívy postáv
-  výpoveď autorovej generácie; život slovenskej spoločnosti v tragických vojnových rokoch, počas SNP a v prvých rokoch po vojne, keď sa pod tlakom udalostí odhaľovali a kryštalizovali ľudské charaktery
1/ Slovensko počas vojny, ľudské osudy, fašizmus, úsilie namierené proti nemu; 3 typy postáv: a) tí, čo sa dištancujú – Marek Uhrín, kpt. Labuda, Oľga Ferkodičová; b) rôzne spojení s fašizmom (starý Ferkodič, starý Uhrín, Nemci); c) bojovníci proti fašizmu – Janko Krap; román sa končí vypuknutím SNP
2/ po „dlhom čase čakania“ sa všetko dá do pohybu: neľudské činy nacistov kontra kladné postavy: Janko Krap, človek činu – povstalecký kpt. Labuda; problematická postava Mareka Uhrína: váhavý, nerozhodný
-  veľa postáv; Marek Uhrín – vysokoškolák, chce sa dištancovať od toho, čo sa deje; Janko Krap – priateľ, partizán, bojuje proti zlu, vysmeje Marekove názory; Marek cíti, že ho to vťahuje na stranu proti Nemcom, stáva sa vojakom, je nemotorný, no majú ho radi; má zvláštne rodinné zázemie: otec (veľký, mocný, bystrý) sa v ňom sklamal, je proti nemu
-  Oľga F. – Marek ju ľúbi, ona jeho nie, vykopnú ju tehotnú z domu ; prvé dieťa má s kpt. Labudom (Oľgina matka milovala jeho otca), do ktorého sa zamiluje Hanka Krapová, tú na návrh Oľginho bratanca (Valér) gardisti znásilnia a zabijú
-  kam až vedie siaha ľudská necitlivosť: na oslave hral malý cigánik na husle, budova sa zrúti, vidia, že sa mu rúčka hýbe, mávnu rukou, nechajú ho tam
3/ = február 1946 – február 1948: nádej na lepšiu budúcnosť; spoločenské javy a konfrontácia hlavných hrdinov: niektorí nájdu uplatnenie, iní prežívajú trpký pocit zbytočnosti a rezignácie (Labuda)
 
Alfonz BEDNÁR
SKLENÝ VRCH
-  román, ktorý tvorí hraničný bod vo vývoji našej literatúry: nahradil prísne chápaného človeka človekom s vlastným individuálnym svetom; nabúral koncepciu soc. románu; kritika budovania - „šitie horúcou ihlou“
-  SNP chápe ako skúšku ľudského vnútra, silu vôle
-  formou denníka hlavnej postavy Emy Klaasovej, jej spomienky (láska k trom mužom) sa prelínajú so skutočnosťou: pracuje na stavbe, kde zakopne o el. drôt a umiera; manžel nájde jej denník ...
-  Emine pocity, zážitky :: láska k prvému mužovi = partizán, kt. umučili fašisti (ich láska bola poetická; veľmi ju ovplyvnil); snúbenec – chamtivý gauner; manžel inž. Solan – pracovitý, poctivý, dobrý; významné miesto Tichá dolina, kde prežila najkrajšie chvíle (počas 2.sv. vojny), chcela sa tam vrátiť, no nestihla; partizán Milan jej rozprával rozprávku o Sklenom vrchu; prelínanie časových rovín – Bednárova špecialita
-  ukrývala sa v chate pod Veľkým vrchom (chatár Doubek), cez  vojnu prenasledovaná kvôli matke (podozrivá), po kvôli otcovi, kt. si ponemčil priezvisko; gestapo jej vzalo rodinu
n. KOLÍSKA - dedina Lieskov; Zita sedí pri rádiu a počúva ako idú súdiť Majerského: spomína na vzťah s ním – otehotnela, on mal vlastnú rodinu, vydala sa za Černeka, s ktorým mali harmonický vzťah; po potlačení povstania sa ich osudy zase skrížili, Majerský ako prenasledovaný partizán - utečenec, Zita ho ukrýva, strach, napätie – vtrhnú vojaci, Majerský zlikviduje celú jednotku; svedčí proti nemu jej muž, no vysvetlí jej, že bol donútený; nakoniec ho odsúdia; psychika: pocity, svedomie
zb. n. HODINY A MINÚTY – konfrontácia vojnového času s prítomnosťou: zobrazenie SNP – hraničná situácia, kedy sa prejavujú pravé charaktery; žiadna heroizácia, ale tragický vplyv na osudy ľudí
 
Ladislav MŇAČKO
-  kvôli pokusu o prekročenie hraníc do koncentráku, zapojil sa do partizánskeho hnutia
SMRŤ SA VOLÁ ENGELCHEN
-  autobiografický román z obdobia SNP, žiadna heroizácia, postavy obeťami vojny, podliehajú depresii, dusná atmosféra
-  ústredný motív viny: partizáni využívali pomoc obyvateľov Ploštiny, no po svojom odchode nezabránili, aby Nemci dedinu vypálili; hlavný hrdina Voloďa má strašné výčitky, ranený, v nemocnici sa zaľúbi do sestričky Marty, sľúbi jej, že nájde generála Engelchena, ktorý má na svedomí Ploštinu;
-  Marta jedna z najvýznamnejších a najtragickejších postáv našej literatúry: unikla osudu Židov, pôsobí medzi nemeckými dôstojníkmi ako „dáma na večer a noc“, zisťuje informácie pre odboj; vojna jej berie všetko – i úctu k sebe; samovražda
-  dramatické situácie, i negatíva partizánskeho odboja, autentickosť, napínavé scény, psychologická kresba, živé dialógy
 
Vincent ŠIKULA
MAJSTRI, MUŠKÁT, VILMA
– Modra; tesárska rodina Guldánovcov – obdobie SNP, vojna, SR ... vážne veci, ale s nadhľadom; živý, pútavý jazyk; ústredná postava jeden zo synov majstra Guldána – Imrich: jeho dospievanie, prvé lásky (žení sa, no manželku podvádza), práca, zlom SNP (Muškát) - porážka, fyzicky i psychicky zlomený, zomiera – tretia časť venovaná jeho žene Vilme, ktorá ho nadovšetko milovala a snažila sa ho vyliečiť; druhí dvaja synovia tiež narukovali, prebehli k partizánom
– Udalosti zobrazené pravdivo, nič prikrášlené (nie včetci Slováci boli hrdinami)
– z hľadiska žánru groteska, pokus zobraziť takú vážnu tému akou bola existencia S. štátu 1939-45 a SNP
– živý, pútavý jazyk, experiment (priestor pre názor čitateľa, polemika s literárnou kritikou)

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.035 s.
Zavrieť reklamu