Boj za národnú slobodu a láska k rodnej zemi v tvorbe J.Botta

Boj za národnú slobodu a láska k rodnej zemi v tvorbe J.Botta

Patrí do Štúrovej školy. Narodil sa v roku 1928 v Honte. Jeho rodičia boli roľníci. Študoval v Levoči. Potom išiel študovať do Pešti. Tu zažil revolúciu. Na revolúciu sa reagoval s básňou Pochod. Je to ponáška na evolučnú báseň Petőfiho Talpra magyar. Spisovateľ volá mládencov do boja za slobodu. Charakteristickou črtou Bottových básni je alegorickosť.

Slovensko predstavuje ako zakliatu krajinu z rozprávky (Orol, Svetský víťaz, Poklad Tatier). V skladbe Báj na Dunaji tiež Slovensko je predstavené ako zakliata krajina (biela húska), ktorá čaká na to, aby ho oslobodili. Mladý junák počuje volanie, Váhu sa do Dunaja a vyslobodí ju. 

Najvýznamnejšie balady Ján Botta sú Žltá ľalia a Margita a Besná. Balada Žltá ľalia rozpráva o Adamovi a Eve. Sľúbili si lásku až za hrob. Eva sa čoskoro po manželovej smrti chce znova vydať. Mŕtvy Adam, ktorý je pochovaný v dome, kde bývali spolu, prichádza po svoju nevernú ženu. Ona od strachu zomiera. Na jej hrobe rastie žltá ľalia, ktorú páli, dusí tŕnie a chrastie. Preto stále počuť z hrobu nárek ľalie. Túto skladbu postavil ako rozprávanie starý matka deťom. Baladu Margita a Besná rozpráva starý pltník na Váhu. Balada spracúva povesť o dvoch nebezpečných skalách, Margite a Besnej, medzi ktorými preteká Váh.  Mladá vdova sa túžila znova vydať. Ženíchom sa však viacej páčila jej pekná nevlastná dcéra, a preto ju žiarlivá macocha sotí z vysokej skaly do Váhu. Pod ťarchou sa pomätie a neskôr aj ona skočí do Váhu.

Vrcholným dielom Jána Bottu je lyricko – epická skladba Smrť Jánošíka. Botto ju napísal po porážke revolúcie. Skladba má úvod (predspev) a deväť spevov. Botto spracoval podľa ľudovej tradícii chcel zobraziť junáka, ktorý žije v predstavách ľudu ako symbol slobody a spravodlivosti. Úvod je obranou hôrnych chlapcov a oslavou slobodného života. Prvý spev: horskí chlapci sú na Kráľovej holi a sú smutný, lebo dozvedeli o zlapaní Jánošíka. V druhom speve je opísaná žiaľ ľudu nad Jánošíkovským osudom. Jánošíka nepremohla presila iba zrada. V tretom speve Jánošík je vo väzení. Štvrtý spev je najsmutnejší. Jánošíkovi sa sníva sen o mladosti. Diabol mu však pripomína blížiacu sa smrť. V piatom speve svitá nový deň, Jánošík vie, že jemu  prinesie smrť. Verí, že nadíde čas odplaty a spravodlivosti:

„ No príde i prísť musí ten bohatier boží,
čo čakám pošliapaný na oltár vyloží.
No príde i prísť musí ten veľký deň súdu –
A za stôl si zasadne môjho ľudu “ 

V šiestom speve vedú Jánošíka k šibenici. V siedmom speve sa opisuje Jánošíkova poprava. Smúti nebo i zem. Ôsmy spev predstavuje bez Slovenska po Jánošíkovej smrti. Všade je smutno v zakliatej krajine. Jánošík sa stáva symbolom slobody. Deviaty spev je celý alegorický, opisuje Jánošíkovu svadbu s kráľovnou víl. Víl predstavuje slobodu.