Absurdná dráma

ABSURDNÁ DRÁMA

- lat. absurdus= nezmyselný

- jej vývoj začal približne v polovici dvadsiateho storočia

- je to špecifický druh dramatickej  tvorby

- počiatky má vo francúzskej a americkej literatúre

- postupne sa rozšírila do mnohých krajín po celom svete v strednej Európe sa tento smer najviac ujal v Poľsku

- spoločným  princípom každej absurdnej drámy je narušenie logických súvislostí

- autori sa snažia čo najvýraznejšie zobraziť pocit absurdity – nezmyselnosti sveta

- človek má pocit, že žije v nepriateľskom svete, v ktorom prestáva byť osobnosťou, nedokáže komunikovať s ľuďmi, má pocit, že nič nemá zmysel, že je všetko akoby bezhlavé a bez zmyslu

- v hrách chýba dej

- nemajú rozuzlenie, teda jasný záver

- postava nie je pomenovaná, nie je charakterizovaná, vieme o nej len veľmi málo

- nevieme o postave kam ide, čo je jej cieľom

- postavy sa cítia osamelo, bez možnosti a snahy svoju situáciu zmeniť

- majú pocit, že svet okolo nich je len jeden veľký chaos

- aj jazyk v hrách je veľmi chaotický, často jedna replika nenadväzuje na druhú, textu akoby nerozumieme

- dialógy sú dlhé a naznačujú neschopnosť postáv komunikovať a dospieť napr. k nejakému riešeniu

- dialóg je ináč živý, postavy si skáču do reči, ale nedáva zmysel

- výpovede sa často opakujú, sú úplne rovnaké, čím sa u divákov zvyšuje pocit beznádeje a chodenia v kruhu

- scény sú bez kulís, dej bez akcie – to naznačuje monotónnosť života

- u nás absurdná dráma podnietila vznik svojrázneho humoru M.Lasicu a J.Satinského, kt. sa stali predstaviteľmi smiechovej kultúry popierajúcej zaužívané formy a spôsoby humoru

- predstavitelia: Ionesco(Stoličky), Beckett (Čakanie na Godota)