Postmodernizmus

POSTMODERNIZMUS
- post = po, modernizmus = novosť
- prvý literárny a umelecký smer, ktorý vznikol na americkom kontinente
- jeho vznik je úzko spätý  s rozšírením počítačov a postupným prechodom priemyselnej spoločnosti na
  informačnú
- zlom nastáva v 60. a 70. rokoch, keď sa začala presadzovať rocková hudba
- vo výtvarnom umení pop-art a serigrafie Andyho Warhola znamenali odklon od vžitých noriem
  umeleckej tvorby
- východiskom pre novú poetiku sa stáva najmä odmietavý postoj ku konzumnej spoločnosti
- kým sa literatúra v Európe vyrovnávala s následkami vojny, americká literatúra sa viac zameriavala
  na kritiku konzumnej spoločnosti (J. Salinger – Kto chytá v žite, Jack Kerouac – Na ceste)
- vznik postmodernizmu: za medzník sa pokladá vznik románu Vladimíra Nabokova – Lolita
- texty postmodernizmu sú zámerne vytvorené tak, aby sa mohli čítať na rozličných úrovniach (aj pre
  náročných aj pre menej náročných čitateľov)
- román Umberta Eca – Meno ruže možno čítať na rozličných tematických úrovniach:
ü  ako kriminálny príbeh - vyvolávajúci atmosféru gotického románu
  - rozlúštenie každej záhady vyžaduje primerané operácie, kroky
ü  ako historický román  - o neskorom stredoveku, o epoche zmien a neustáleho strachu
ü  ako filozofický román - odrážajúci spory a nezhody medzi starým a novým svetom
  - dochádza tu k rozporu dvoch úplne odlišných myšlienkových prúdov-
  na strane výklad pravdy pod zorným uhlom ustavičných zmien (William),
  na druhej strane výklad pravdy na základe dogiem (Jorge)
ü  ako román o románe=metaromán
  - disponujúci intertextuálnymi súvislosťami  a mnohými citáciami z iných
  diel
 
- charakteristické znaky postmoderny: 1. citátovosť
 2. sériovosť
1. Citátovosť:
- namiesto písania sa dôraz presúva na znovu-písanie už existujúcich textov
- poučným textom z tohto hľadiska je poviedka argentínskeho spisovateľa J.L. Borgesa – Autor Quijota
  Pierre Menard
- v texte sa ironicky zdôrazňuje zámer autora: Pierre Menard zasvätil svoj život napísaniu súdobého Dona
  Quijota
 
2. Sériovosť:
- zaviedol ju do výtvarného umenia zakladateľ pop-artu Andy Warhol
- prostredníctvom sériovosti spojil reklamu  (obchod) s umením a stal sa prvým reklamným umelcom
  svetového významu
- jeho obrazy sú od začiatku 60. rokov iba ručne maľované kópie bez najmenšej stopy vlastného
  rukopisu
- sám nič nové nevytvoril, iba organizoval a usmerňoval prácu na zväčšenie rpedlohy
- takto zhotovil aj celú sériu portrétov americkej herečky Marilyn Monroeovej - spolu 20 obrazov s
  rovnakým portrétom, ale s rozličnými farebnými odtieňmi
 
- v literatúre sa tento postup využíva tak, že ten istý príbeh opisuje autor v dvoch, prípadne vo viacerých
  obmenách
- uplatňuje ho aj L. Grendel v próze Ostrá streľba
- uvedenie viacerých možností je typickým znakom postmodernizmu - všetko existuje iba vo forme
  ,,keby“, ,,možno“ , ,,ak“
 
- ustálené symboly postmoderny: zrkadlo, múzeum, knižnica, labyrint, bludisko, maska
 
Zrkadlo- používa sa pri vytváraní dvojníka, ale aj pri sformovaní deja
- napr. Borges – Námet o zradcovi a hrdinovi (v hrdinovi sa zrkadlí zradca, v zradcovi hrdina)
Múzeum- symbol minulosti, tradície
Knižnica- symbol nazhromaždených poznatkov uložených v knihách
Labyrint a Bludisko- zodpovedajú strate orientácie človeka v postmodernom priestore- strate orientácie
  v preľudnených mestách, nových sídliskách
- postmodernizmus často siaha aj na staré, zdanlivo nepotrebné veci, ktoré sa stávajú základom,
  podkladom na tvorbu nových vecí
- najvhodnejším výrazom na vystihnutie tohto javu sa ukazuje ,,smetisko“ alebo ,,odpad“ ako
  metafora  na označenie týchto vecí
- aj architektúra obnovuje staré budovy
- vo filme sa tá istá téma, ten istý film znovu natáča s inými hercami, s novým štábom, v neskoršom obd.
- postmodernizmus bezprostredne súvisí s rozvojom elektroniky, ktorá ovplyvňuje ďalší vývoj umenia
- televízna obrazovka umožňuje súbežné zapojenie zvukových, zrakových a slovných informácií od
  celkovej výstavby umeleckého diela
- pre text postmoderny je príznačná prítomnosť viacerých hľadísk, pohľadov, zorných uhlov
  a perspektív
- pri tvorbe textu sa uplatňujú predovšetkým tieto dva aspekty:
ü  preskupenie a prelínanie rozličných žánrov a častý výskyt neliterárnych žánrov (denník, list,
esej, pamäti, kuchársky recept a podobne) v rámci textu. V literárnom diele dochádza k ich
plnoprávnemu uplatneniu buď ako časti textu, alebo na ploche celého textu. Príkladom
môže byť prozaické dielo Pavla Vilikovského – Slovenský Casanova
 
ü  využitie tzv. ,,palimpsestovej techniky“ spočívajúcej v nadväzovaní textu na iné texty a voľnom narábaní s citáciami a kvázicitáciami (t.j. predstieranými citáciami). Takéto znovu
napísanie už existujúceho textu je zaužívaným postupom  v literárnych textoch postmoderny.
Prepis starších textov sa však uskutočňuje obyčajne ako paródia a využíva sa pritom tzv. radikálna irónia