Epos

EPOS
- grec. epos = slovo, reč
- veľká veršovaná epická skladba
- bol pred románom najväčším najreprezentatívnejším žánrom epiky
- východiskom pre vznik eposu boli staroveké mýty
- prvé eposy sa opierali o bájoslovie starovekých národov a boli to tzv.hrdinské alebo bohatierske eposy
- najstarší epos: Epos o Gilgamešovi – z 3. tisícročia p.n.l.
- najznámejšie eposy: Homérove eposy – Ilias a Odysea – z 9.st. p.n.l.
- hrdinský epos má pôvod v ľudovej slovesnosti a z neho sa vyvinuli umelé eposy:
ü  s hrdinskou tematikou (J.Hollý – Svätopluk)
ü  duchovná a náboženská tematika (Danteho Božská komédia)
ü  historické (T.Tasso – Oslobodený Jeruzalem)
ü  rytierske (stredoveký epos o Alexandrovi Veľkom)
ü  idylické ( A. Mickiewicz – Pan Tadeáš)
ü  reflexívne/úvahové (J.Kollár – Slávy dcera)
ü  komické (Petofi – kladivo obce)
 
- epos má svoju záväznú kompozíciu:
1. propozícia – krátke naznačenie deja
2. invokácie – vzývanie múz alebo bohov
3. enumerácia – predstavovanie bojovníkov, resp. postáv
  4. opis boja – predovšetkým opis hlavnej bitky
5. deus ex machina – zásah bohov do deja
6. ovplyvnenie udalostí zázračnými prvkami bez zásahu bohov
  7. epizódy čiže opis vedľajších udalostí
  8. peronácia – záver, zakončenie príbehu s dôrazom na ponaučenie
 
- postavy eposu sú nadprirodzené bytosti, niekedy bohovia alebo polobohovia
- hlavnou postavou môže byť iba osoba s výnimočnými vlastnosťami a schopnosťami, ktorá
  s pomocou  bohov koná zázračné činy ovplyvňujúce život celej spoločnosti
- v epose sa prelínajú prvky reality a fantastiky, pozemského a nadpozemského života
- popri hlavnom deji obsahuje aj epizódy skĺbené s hlavným dejom
- eposy vznikali vo viazanej s komplikovanou štruktúrou pozostávajúcou z viacerých častí
- v epose sa uplatňuje prísna básnická štruktúra, presne normovaný rytmus