Literatúra 6. ročník ZŠ

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Siu-liu
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 07.04.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 043 slov
Počet zobrazení: 33 705
Tlačení: 1 186
Uložení: 1 947
Poézia
Krátky a vtipný príbeh o skutočnej alebo vymyslenej udalosti, ktorý má neočakávaný a nepredpokladaný záver s humorným vyznením, sa nazýva anekdota. Podmienkou dobrej anekdoty nie je pravdivosť a hodnovernosť, ale krátky rozsah, vtip a pointa (výsledný moment).

Stručný výrok, ktorý obsahuje vtipnú myšlienku sa nazýva aforizmus.

Čo už viem
Anekdota je krátky epický príbeh o skutočnej alebo vymyslenej udalosti, ktorá má neočakávaný záver s humorným vyznením. Podmienkou dobrej anekdoty nie je pravdivosť a hodnovernosť, ale krátky rozsah, vtip a pointa.
Aforizmus je stručný výrok , ktorý obsahuje vtipnú všeobecne platnú myšlienku.

Lyrika
Striedavý rým tvoria dva párne a dva nepárne verše podľa schémy a b a b. Hlavná myšlienka povesti a básne je viera v slobodu národa. Na jej vyjadrenie si autori ( Štefan Moravčík aj Mária Ďuríčková) vybrali povesť o vojsku ukrytom v Sitne, ktoré má vystúpiť v prípade potreby so zbraňou proti utláčateľom. Hovoríme, že báseň a povesť majú spoločnú tému. hlavná myšlienka (autorský zámer) a téma tvoria obsah literárneho diela. Na vyjadrenie hlavnej myšlienky prostredníctvom určitej témy si autori vybrali rôznu formu – epické rozprávanie v povesti a formou lyrickej básne.

Lyrická básnická forma, ktorá sa skladá zo 14 veršov zoradených do dvoch štvorveršových a dvoch trojveršových strof, sa nazýva sonet. Na konci básne je výrazná pointa, stručné vyvrcholenie alebo zhrnutie myšlienky.
Rýmové spojenie prvého a štvrtého, druhého a tretieho verša podľa schémy
a b b a sa nazýva obkročný rým. Vyskytuje sa v prvých dvoch strofách sonetu, ale aj v niektorých iných veršových útvaroch (básňach) samostatne.

Lyrická báseň Boháčka nemá pevnú stavbu. Je protikladom viazaného verša. v takomto prípade hovoríme o neviazanom verši.

Ak otázka, ktorú básnik dáva, nevyžaduje odpoveď, ale ju nájdeme na inom mieste v básni, ide o umelecký prostriedok, ktorý nazývame básnická (rečnícka) otázka.

Báseň Branko má jednoduchý dej. jeho základom je príbeh, ktorý pozostáva z otázok básnika-autora a z odpovedí a úvah hlavného hrdinu. Ak má báseň základné črty epického rozprávania – príbeh, dej, hrdinu (kladného aj záporného), hovoríme o epickej básni.

Na vyjadrenie a zdôraznenie najhlbších osobných pocitov básnik neraz využíva aj netradičné formy vyjadrovania, napr. nedodržiava interpunkciu.

Čo už viem
Lyrická báseň vyjadruje city, nálady, myšlienky autora.
Epická báseň má základné črty epického rozprávania – príbeh, jednoduchý dej.
Obsah literárneho diela (epického alebo lyrického) utvára téma a hlavná myšlienka. Realizuje sa v niektorej literárnej forme (lyrická báseň, epická báseň poviedka, román atď.).
Epiteton (básnický prívlastok), metafora a prirovnanie sú umelecké básnické prostriedky.
Básnická (rečnícka) otázka je taký umelecký prostriedok, pri ktorom básnik položí otázku, na ktorú sám dáva odpoveď na inom mieste.
Hlavný hrdina je postava literárneho diela, okolo ktorej sa sústreďuje dej.
Pieseň je najrozšírenejší typ básne, ktorý spája poéziu s hudbou. Člení sa na strofy a vyznačuje sa znakmi poézie (rým, rytmus, metafora, epiteton, opakovanie).
Populárna pieseň je určená širokým vrstvám obyvateľstva. V texte vyjadruje pocity generácie a doby, v ktorej vzniká. Hudba zväčša podlieha módnemu vkusu.

Próza

Dobrodružná novela a dobrodružný román
Príbeh o rybárovi Santiagivi sa vyznačuje niekoľkými charakteristickými črtami: málo postáv (Santiago a chlapec Manolin), rozpráva o jednej dramatickej udalosti, dej príbehu odráža každodenný život rybára, opisné zložky sú potláčané, má prekvapujúci záver.
Epické dielo, ktoré má krátky až stredný rozsah, vystupuje v ňom málo postáv, rozprávanie sa sústreďuje len na jeden pútavý príbeh, ktorý autor podáva dramatickým bez opisných a ďalších dejových zložiek a často sa končí výrazným až prekvapujúcim záverom, sa nazýva novela (z talianskeho novella – novinka).

Novely Starec a more, V doline dlhých tieňov i román Rysie kože sa vyznačujú pútavým dejom, ktorý je vrstvený do prekvapujúcich dramatických situácií. Zdôraznený je motív nebezpečenstva. Takýmto literárnym dielam hovoríme dobrodružná novela alebo dobrodružný román. Ak literárne dielo čerpá námet z dávnej minulosti, zobrazuje jednotlivca, spoločenské udalosti, alebo sa zameriava na dej (napr. román Jánošík), nazývame ho historický román. Historické fakty a udalosti autor prispôsobuje svojmu zámeru. Ak dielo čerpá námet z minulosti a vyznačuje sa dobrodružným dejom, hovoríme o
historicko-dobrodružnom románe.

Autor vytvára napätie a dramatické situácie aj pomocou krátkych viet, jednoduchých súvetí nedopovedaných výpovedí, zvolacích a opytovacích viet. Pri opise prostredia, prírody alebo situácie využíva rozvité vety, jednoduché a zložené súvetie.

Western
Dobrodružné epické dielo, ktoré čerpá námet z čias osídľovania Divokého západu, z prostredia kovbojov, Indiánov a jeho hlavnou myšlienkou je boj za spravodlivosť, sa nazýva western. Western je známy aj z filmovej podoby.

Robinsonáda
Dobrodružné epické dielo, ktorého témou je doj jednotlivca(alebo malej skupiny) za záchranu života na opustenom mieste, sa nazýva robinsonáda. Názov literárneho žánru vznikol podľa hlavnej postavy románu Daniela Defoa Robinson Crusoe.

Dievčenský román
Román, ktorý je svojím obsahom určený najme dievčatám, sa nazýva dievčenský román. Hlavnou postavou je hrdinka, ktorá pri získavaní istých životných prekážok objavuje alebo nadobúda určité mravné hodnoty. Dievčenský román sa orientuje na citovú stránku života a konflikty sa sústreďujú na prostredie, v ktorom sa dievčatá pohybujú najviac – škola, rodina...

Biografický román

Biografický román je dielo, v ktorom autor vychádza zo životopisných prameňov. Ak nemá dostatok faktografických údajov, dopĺňa ich nielen údajmi z historickej skutočnosti, ale aj vlastnou fikciou (napr. Ľudo Zúbek: Skrytý prameň).

Detektívka
Detektívka (lat. détegere – odkrývať, odhaľovať) je súhrnné označenie pre určitý typ tzv. populárnej literatúry. Druhovo patrí k epike, ale poznáme jej rôzne žánre – poviedky, román. Veľmi časté býva aj filmové spracovane detektívky.

Základným znakom detektívky je dejovosť a jednoduchá kompozícia (výstavba textu) založená na zločine a pátraní po páchateľovi. Ďalším jej sprievodným znakom je motív záhady, ktorá sa vkomponúva do deja tak aby riešenie bolo najmä intelekt detektíva a logické myslenie.
najdôležitejšou postavou je detektív (policajný úradník, detektív–samotár, detektív–amatér, súkromný detektív). Ich charakteristickým znakom je, že sa snažia vyriešiť prípad (záhadu, odhaliť zlodeja či vraha) a vinníka odovzdať súdu, ktorý mu vymeria spravodlivý trest.

Príbehy zo života detí
Udalosti, ktoré autor opisuje, alebo o ktorých rozpráva, tvoria dej literárneho diela. Dej je hlavným znakom epického diela.
Miesto, kde sa dej príbehu odohráva, sa v literárnom diele nazýva prostredie.

Ak sa hlavná postava stotožňuje s osobou rozprávača príbehu hovoríme, že ide o ja–rozprávanie. Keď rozprávač reprodukuje reč inej postavy, prechádza na tretiu osobu. Rozprávanie si vtedy zachováva ako hlavný znak minulý čas.
Niekedy sa aj v rozprávaní vážneho príbehu vyskytnú humorné, smiešne miesta, ktoré vzniknú pri určitej situácii. Tento jav nazývame situačná komédia.
Ak komicky pôsobia postavy literárneho diela, hovoríme o charakterovej komike, inokedy smiešnosť, žartovnosť spočíva vo výbere a použití slov. vtedy hovoríme o slovnej komike.

Literárne diela napísané zámerne pre detského príjemcu nazývame literatúra pre deti a mládež. Niekedy do tejto oblasti prechádzajú aj také diela, ktoré boli pôvodne adresované dospelému čitateľovi. Takýmto dielom je napr. Robinson Crusoe.

Literatúra faktu
Literatúra, ktorá spracúva dokumentárne materiály, vedecké fakty a historické udalosti, pričom využíva výrazové prostriedky a postupy beletrie, sa nazýva literatúra faktu. Od umeleckej literatúry sa odlišuje opisom skutočnej udalosti, vedecky poznanej a dokázanej, nie udalosti vymyslenej.
Dramatické umenie

Film je dramatický žáner. Predpokladom dobrého a kvalitného filmu je literárny a technický scenár a spolupráca scenáristu, režiséra, hercov a ostatných pracovníkov, ktorí sa podieľajú na realizácii filmu. Film môže byť celovečerný, krátky, hraný, animovaný, prírodopisný, dokumentárny.

Televízna hra je dramatický žáner, technické audiovizuálne umenie, pričom sa kladie dôraz na audiálne (sluchové) vnímanie textu. V porovnaní s filmom je viac založená na slove.
Tematikou televíznej hry sú domáce, rodinné príbehy, spoločenské udalosti v malom časovom a priestorovom rozpätí, s menším počtom postáv, divák sa musí sústreďovať na dialóg a na detaily t. j. na vykreslenie charakteru postáv. Nie je vhodná na masové scény.

Rozhlasová hra je literárno–dramatický žáner, ktorý využíva iba zvukové prostriedky. Základným výrazovým prostriedkom je slovo, teda hovorený text. Rovnako dôležitý je zvuk, lebo môže mať významotvornú funkciu. Zvuk vyjadruje isté významy alebo citovo umocňuje obraznosť jazykových prostriedkov. Zvukové efekty vytvárajú priestorovú ilúziu, sú kulisou a súčasťou umeleckého obrazu.

Film ( zo staroanglického slova felmen – tenká koža) je dramatický žáner vybudovaný na symbióze (spolužití, jednote) obrazu, slova, hudby a zvuku. Film sa realizuje špecifickými výrazovými prostriedkami a vzniká na podklade filmového scenára. Podmienkou dobrého filmu spočíva v špecifickom zobrazení reality. Osobitnú funkciu plní kamera. Obraz vo filme je na úrovni slova a zodpovedá vete. Rad obrazov, ktoré vyjadrujú ten istý motív sa nazýva sekvencia. Napríklad záber, ktorý ukazuje, ako proti nebu, takmer bez pohnutia krídel, plachtí dravec, hovorí „Na oblohe sa vznáša sokol.“
Výrazným prostriedkom filmu je strih, ktorý vyjadruje poradie, kompozíciu dejových zložiek. Strih dodáva filmu tempo. Súvisí aj s montážou, čiže spájaním jednotlivých sekvencií do celku.
Montážou sa vytvárajú aj neuveriteľné a reálny život prekračujúce výpovede. Film má dvojaké tempo: tempo deja a tempo montáže. Ak sa totiž neustále menia nemusí sa dej posúvať dopredu, lebo obrazy môžu nahradiť aj opisom (panoráma prírody, záber detailu)

Dôkazom jednoty slovesného a filmového umenia je existencia scenára. Filmový scenár je slovesný výtvor, ktorý predvída budúce filmové dielo. Tvorivá činnosť autorov filmového scenára má súčastne slovesný i filmový charakter.
Konečným cieľom je filmové dielo. Tento cieľ však realizuje až režisér. Niekedy môže byť režisér aj autorom filmového scenára.
Režisér si na základe filmového (literárneho) scenára zostaví vlastnú dejovú štruktúru. Medzistupeň medzi literárnym scenárom a námetom na film tvorí technický (režijný) scenár.
Na konečnej podobe filmu sa popri režisérovi najviac podieľajú herci. Nemenej dôležitú úlohu majú kameramani, strihači, kulisári, výtvarný umelci, kostyméri, vlásenkari.

Celkový umeleckým dejom dotvára hudba.
V súčasnosti, keď je filmové umenie jedným z najmocnejších, vyčlenili sa aj hudobní skladatelia, ktorí komponujú hudbu výlučne pre film, napr. Jerrry Goldsmith skomponoval hudbu k filmom Prvý rytier, Star Trek, Jemes Horner – Titanik, E.T Mimozemšťan, Indiana Jones.
Každoročne sa konajú národné i medzinárodné festivaly. Ich cieľom je oceniť najlepšie filmové diela v rôznych oblastiach – herecký výkon, scenár, réžiu, kameru, triky, hudbu, kostými atď. Napr. v USA sa oceňujú najlepšie filmy cenou Akadémie filmových umení (soškou Oscara) alebo Zlatým glóbusom. V Európe k najväčším filmovým festivalom patrí festival v Cannes, kde je hlavnou cenou Zlatá palma, v Karlových varoch je ocenenie v podobe Zlatého leva , na berlínskom filmovom festivale oceňujú film cenou Zlatá kamera.

Čo už viem
Základnou vlastnosťou drámy ako literárneho druhu je dialóg.
Dráma vznikla v starovekom Grécku z náboženských osláv Dionýza, boha vína, vinohradníkov, úrody a plodnosti. Gréci ho uctievali preto, lebo zbavoval ducha ľudí starostí a prinášal radosť zo života, podporoval zábavu, osviežoval ducha a telo.
Od svojho vzniku prešla dráma zložitým vývojom, no najviac zmien ju stihlo v 20. storočí. V súčasnosti je dráma východiskom pre systém dramatických umení, ktoré možno rozčleniť na štyri kategórie, a to podľa funkcie zrakového a sluchového princípu:
1. Divadlo je audiovizuálne umenie s dôrazom na sluchové vnímanie textu pričom zrakové vnímanie je druhotné.
2. Film je vizuálno–auditívnym umením, lebo je v ňom prvotným princípom zrakové vnímanie a príjem slovesného textu je až na druhom mieste.
3. Televízna hra technickým audiovizuálnym umením, v ktorom má prevahu sluchový princíp ako v divadle. Má širokú škálu akustických prostriedkov ako rozhlas
4. Rozhlasová hra je technickým auditívnym umením bez možnosti využitia zrakového princípu.

I. Anekdoty, aforizmy
- Anekdoty
- Aforizmy

II. Poézia

Lyrika
Štefan Moravčík Slovenská matka
Sitnianski rytieri
Ján Smrek Najčistejšia láska
Július Lenko Dcérke
Vojtech Mihálik Boháčka
Za rúčku
Štefan Žáry Rosničky
Ján Kostra Slniečko septembra
Epika
Samo Chalupka Branko
Pavol Országh Hviezdoslav Na výhone
Populárna pieseň
Kamil Peteraj Bosá láska
Mince na dne fontány
Boris Filan Mláďatá
Klokan
Jozef Urban Voda čo ma drží nad vodou

III. Próza

Dobrodružná novela a dobrodružný román
Ernest Hemingway Starec a more
František C. Kubernát Rysie kože
Ján Hrušovský Jánošík
Anton Marec V doline dlhých tieňov

Western
Karl May Šľachetnosť Old Shetterlanda
Robinsonáda
Daniel Defoe Robinson Crusoe
Scott O´Dell Ostrov belasých delfínov

Dievčenský román
Lucy Maud Montgomeryová Anna zo zeleného domu
Klára Jarunková Jediná
Jana Šramková Biela stužka v tvojich vlasoch
Alta Vašová Joja, Jojka a Tibor
Biografický román
Ľudo Zúbek Skrytý prameň
Nora Baráthová Študent

Detektívka
Agatha Christová Diamantové kone
Príbehy zo života detí
Martin Kukučín Z teplého hniezda
Jozef Gregor–Tajovský Do konca
Jozef Cíger–Hronský Do školy
Belo Kapolka Pre tebe sa postavím proti svetu
Dušan Kováč Prorok a snežný pes
Rudolf Dobiáš Požiar
Daniel Hevier Môj kôň
Literatúra faktu
František Gel Premožiteľ neviditeľných dravcov
Ladislav Švihran Príbehy, v ktorých sa poznáme
Ľudo Zúbek Prečo je tu Karl May? Ako sa sem dostal
Karl May?
Peter Štrelinger Zbojnícka mladosť

IV. Dramatické umenie

Filmová tvorba
Jozef Cíger–Hronský Sokoliar Tomáš
Sokoliar Tomáš – dobrodružný film
Televízna hra
Barbora Kardošová Amálka, ja sa zbláznim
Rozhlasová hra
Jana Bodnárová Starec a počítačový chlapec

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu