Rastové stratégie a zdroje rastu

26.  Rastové stratégie a zdroje rastu.

Základné typy stratégií – rast, stabilita, útlm. Interné a externé zdroje rastu. Horizontálna koncentrácia a vertikálna integrácia. Strategické partnerstva.
 
1)  Rastové stratégie – Väčšina podnikov začína existovať v malom rozsahu s jediným druhom podnikania na miestnom alebo regionálnom trhu. Pre začínajúce podniky je typická krátka výrobková línia, nedostatok kapitálu a zraniteľná konkurenčná pozícia. Mladý podnik má záujem prežiť a rásť, preto kladie strategický dôraz na zväčšovanie trhového podielu, získavanie dôvery zákazníkov, reinvestíciu zisku, hľadanie
úverových zdrojov a podobne. Po upevnení pozície na miestnom trhu a vyčerpaní obmedzených príležitostí nasleduje územná expanzia na regionálne, národné a prípadne aj medzinárodné trhy.
o Interný rast – firma rozširuje vlastné výrobné kapacity, prijímanie nových pracovníkov
 
o Splynutie – získanie nových zdrojov, spojením viacerých firiem pomocou burzových operácií
 
o Horizontálna koncentrácia – pričleňovanie ďalších podnikaní, ktorými sa zabezpečuje výroba podobných výrobkov alebo ponuka podobných služieb a pôsobia v rovnakej časti odvetvového reťazca. Horizontálna integrácia sa často uskutočňuje kúpou podniku v tom istom podnikaní (akvizíciou). Umožňuje
 
vstup na nové trhy a tým získať výhodu pred konkurenciou.
 
o  Konglomerátna diverzifikácia – diverzifikácia do akéhokoľvek odvetvia, v ktorom vrcholové vedenie zaznamená atraktívnu ziskovú príležitosť. Podniky, ktoré presadzujú stratégiu nepríbuznej diverzifikácie takmer vždy vstupujú do nového podnikania formou akvizície (prevzatia) etablovaného podniku. Konglomerátna diverzifikácia sleduje portfóliový efekt, teda rozloženie rizika do množstva aktivít. Táto stratégia kladie vysoké nároky na vedenie podniku, no má zmysel vtedy, keď podnik potrebuje uniknúť z neatraktívneho odvetvia a nemá zvláštne schopnosti, ktoré by mohol previesť do príbuzných podnikaní.
 
o Vertikálna integrácia – Vertikálne integrovať znamená presúvať a rozširovať podnikanie do oblastí, ktoré slúžia ako dodávateľské alebo odberateľské, pre kmeňové výrobky a služby. Ak sa podnikanie rozširuje do oblasti, ktorá slúži ako dodávateľ, nazýva sa spätnou integráciou. Ak podnikanie preniká do oblastí,
 
ktoré používajú a spotrebúvajú jeho produkty, nazýva sa ústretovou integráciou. Ak podnik vyrába všetky vstupy do svojich spracovateľských procesov a odbytuje celú svoju produkciu sám, je úplne vertikálne integrovaný.
 
o Joint Ventures – je forma partnerského vzťahu dvoch alebo viacerých ekonomicky nezávislých právnych subjektov. Každý partner vkladá do podniku svoj podiel, či už finančný, technologický alebo iný. Základný kapitál je tvorený peňažnou hodnotou účastníckych podielov. Podiely sú Majoritné (domáci partner viac ako 50%), Minoritné (domáci partner menej ako 50%) a Paritné (50% : 50%)

2) Stabilizačná stratégia – udržanie si postavenia na trhu. Typické črty stabilizácie sú: orientácia na úsporné riešenia, priorita interného rastu, udržiavanie pozície na trhu a zachovanie pôvodnej orientácie.
 
o Inovácia má vplyv na konkurenčnú pozíciu samotného inovátora. Zvládnutá inovácia poskytuje podniku nákladovú výhodu, posilňuje jeho postavenie v oblasti dopytu po jeho produkcii. Inovácia je často príčinou zániku konkurenčných podnikov, ktoré nestačia jej tempu.
o Autonómna inovácia – celá organizácia, systém hodnotenia, odmeňovania, ako aj selekcia pracovníkov sú zamerané na podporu inovátorov a vôbec tvorivých ľudí, ktorí konajú samostatne v prospech podniku.
 
o Racionalizácia znamená vypúšťanie produktov, ktoré nie sú efektívne; skrátenie času jednotlivých procesov, lepšia organizácia práce, racionalizácia spotreby materiálov a energií.
 
3)  Útlmová stratégia – redukcia podnikových aktivít, predchádzanie väčším stratám. Ústup je v niektorých situáciách nevyhnutný a neznamená prehru. Je tomu tak najmä v neperspektívnych oblastiach. Častejšie však ide o reakcie na fluktuácie ekonomického vývoja, krízové obdobia a recesie.
 
o Prijatie dočasných opatrení – situácia, ktorá nevyzerá byť vopred stratená, ale ktorej pretrvávanie môže byť pre podnik škodlivé. Ide o znovu-oživenie.
 
o  Čiastočné dezinvestovanie predstavuje pomalý ústup formou zrušenia určitých útvarov a organizačných jednotiek, zníženia výroby, počtu zamestnancov ...
o Likvidácia znamená definitívne ukončenie existencie podniku. Popri finančných nákladoch môže táto operácia vyvolať aj sociálne problémy.
 

Interné a externé zdroje rastu

Interný rast znamená, že podnik priamo investuje len svoje vlastné zdroje do pôvodného alebo nového podnikania. Musí rozšíriť, alebo od základu vybudovať výrobné a prevádzkové kapacity, získať a vyškoliť zamestnancov, zabezpečiť zásobovanie, vybudovať alebo upraviť distribučnú sieť, dostať sa do povedomia zákazníkov a prekonať ďalšie bariéry vstupu v prípade diverzifikácie. Interný rast je výhodný, ak má podnik dosť času na prienik, ak ostatné podniky na trhu sú málo aktívne, odvetvie má perspektívu dlhodobého rastu a vstup nespôsobí prebytok výrobnej kapacity odvetvia. Interný rast je pomalší a menej traumatický, pretože nové činnosti sa do podniku integrujú len postupne. Rýchlosť ich zavádzania je podmienená tvorbou vlastných zdrojov a adaptáciou zamestnancov na strategickú zmenu. Rast pomocou vlastných síl sa považuje za menej riskantný, môže sa uskutočniť v období pre podnik najvýhodnejšom a pri zmene vonkajších alebo vnútorných okolností možno od neho odstúpiť alebo ho orientovať iným smerom.
 
Externý rast: podnik uskutočňuje kombináciou svojich zdrojov a schopností s iným podnikom a to prostredníctvom akvizície, splynutia alebo strategickej aliancie. Externý rast umožňuje veľmi rýchly prienik do nového podnikania. Potrebuje kratší čas na realizáciu, eliminuje bariéry vstupu, vyžaduje však okamžité kapitálové zdroje. Takmer ihneď tak podnik získava výrobné kapacity, overené technológie, skúsených zamestnancov, verných zákazníkov atď.
 
•  akvizíciou podnik rastie tak, že kúpi aktíva iného podniku a zaradí ich do svojho majetku, t.j. jeden podnik nadobudne celý, alebo časť iného podniku;
 
•  splynutie (fúzia) nastáva zlúčením viacerých podnikov do jedného, t.j. žiadny partner si neosvojuje ostatných partnerov, všetky zúčastnené podniky rovnako splývajú do jedného.;
 
•  strategická aliancia je zvyčajne zriadená ako spoločný podnik (joint ventures), niektoré aliancie majú formu dlhodobých zmlúv, ktorými sa podniky zaviazali uskutočňovať spoločné aktivity na prospech zúčastnených strán, ich splnením sa zmluvná spolupráca zvyčajne končí.
 
Spoločný podnik vznikne, keď dva alebo viac podnikov združia svoje zdroje pre podnikateľský zámer a zriadia nový, samostatný podnik s vlastnou právnou subjektivitou. Takýto podnik je príťažlivý, pretože združené zdroje dovolia podnikom uskutočňovať zámery, ktoré by samostatne nedokázali realizovať, alebo by boli pre ne nehospodárne, či riskantné. Takáto situácia je častá v medzinárodnom podnikaní, keď podniky sú často stimulované hostiteľskými krajinami, aby vstúpili do spoločného podnikania s miestnymi podnikmi. Niekedy je to jediný spôsob ako preniknúť na medzinárodné trhy.
 

Strategické partnerstvá

 
Dôvody pre vznik strategických partnerstiev sú: rozšírenie obratu firmy, získanie zdrojov, diverzifikácia do iných odvetví.
 
a)  voľné – tiché aj zmluvné nemajetkové dohody medzi firmami – aliančné dohody
 
b)  spoločné podnikateľské aktivity dvoch alebo viacerých firiem – joint ventures
 
c)  tesné formy spájania sa podnikov – mergers - všetky typy majetkového prepojenia podnikov – fúzie, dobrovoľné akvizície, konsolidácie
 
Jedným z najstarších, najvýznamnejších a aj najobľúbenejších typov strategického partnerstva je spoločné podnikanie – joint venture.
Joint Ventures, v rámci ktorého ide o vypracovanie a realizovanie spoločných projektov pre určitú vybranú oblasť podnikania, pre ktorú sa na základe partnerských vzťahov rozhodnú dve alebo viaceré firmy. Dôvody k tomuto typu stratégie rastu môžu byť ekonomické, politické i technologické. Touto cestou môže podnik realizovať projekty rastu, na ktorý nemá dostatok vlastných zdrojov.
 
Podiely v joint venture:
 
-  majoritný – nad 50% - kontrola de jure i de facto 
-  paritný – 50%, 50%
-  minoritný – minimálne 25% - môže ísť o kontrolu de facto

Joint Venture je špecifický typ partnerstva, do ktorého nemusíme vstupovať so ziskovým partnerom.
 
2010 – Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa a Panasonic vytvárajú podnik Join Venture pre vývoj, výrobu a predaj multimediálnej zábavy pre VIP lietadlá. Panasonic je tiež obchodným partnerom významných svetových výrobcov lietadiel spoločností Boeing a Airbus.
 

Tesné formy spájania sa podnikov

•  Merger – označuje najčastejšie fúziu, splynutie dvoch alebo viacerých podnikateľských jednotiek.
 
•  Acquisition – najčastejšie sa vykladá ako prevzatie, nadobudnutie, zakúpenie, získanie kontroly nad iným podnikom alebo aj ako splynutie.
 
Spoločným znakom všetkých tesných foriem je majetkové prepojenie podnikov, rozlišovacím dobrovoľnosť či nedobrovoľnosť spojenia podnikov.