46. Finančné plánovanie

46. Finančné plánovanie

Modely finančného plánovania. Dlhodobé a krátkodobé finančné plánovanie.

1. Finančné plánovanie v podniku

Finančné plánovanie je proces zahŕňajúci tvorbu finančných cieľov podniku a súhrn opatrení, činností na ich dosiahnutie. Je integrálnou súčasťou komplexného podnikového plánu a významným nástrojom finančného riadenia. Výsledkom finančného plánovania je finančný plán.
 
Finančný plán - základný dokument finančného plánovania podniku, v ktorom je proti sebe postavená súčasná a budúca potreba finančných prostriedkov a momentálne existujúce a budúce očakávané zdroje na ich krytie, t.j. na určité obdobie vopred rozpočítané príjmy a výdavky. Podnik prostredníctvom finančného plánu verifikuje finančné dôsledky prijatých rozhodnutí v ostatných čiastkových plánoch a zároveň pôsobí na efektívne využívanie výrobných činiteľov. Z hľadiska časového horizontu je finančný plán súčasťou všetkých subsystémov plánu podniku. Vo všeobecnosti platí, čím je plánovací horizont kratší, tým vyšší je stupeň istoty a presnosti plánu. Ak má byť plán podniku vypracovaný včas a kvalitne, musia sa zabezpečiť väzby a prepojenia medzi jednotlivými čiastkovými plánmi.
 
Zásady dobrého plánovania
-  znalosť trhovej situácie (na podnikovom čiastkovom trhu)
-  predvídanie vývoja na čiastkovom trhu
-  musí pokrývať všetky útvary podniku
-  časová a vecná zladenosť
-  musia sa na ňom podieľať všetci zamestnanci všetkých útvarov
-  plánovací proces musí byť trvalým plánovacím procesom
-  zásada pružnosti
 
Z hľadiska časového horizontu môže byť finančný plán súčasťou dlhodobého (strategického) plánu, strednodobého (business) a krátkodobého plánu.
 
Dlhodobý finančný plán
-  obsahuje finančné rozhodnutia o dlhodobých aktívach a pasívach, ktoré nie vždy možno ľahko zrušiť
-  rozhodnutia o potrebe kapitálu, spôsoboch financovania a rozhodnutia o štruktúre zdrojov krytia kapitálovej potreby (optimalizácia finančnej štruktúry)
-  sú zložitejšie ako krátkodobé plány
 
Krátkodobý finančný plán
-  obsahuje finančné rozhodnutia o krátkodobých aktívach a pasívach
-  súvisia s uskutočnením výrobných, obchodných a ostatných činností podniku
-  jednoduchšie ako dlhodobé, nie však menej dôležité
 
Časové dimenzie plánovania
1. Periodické plánovanie - vyplýva z nevyhnutnosti plánovať, kontrolovať a hodnotiť podnik a jeho vnútropodnikové jednotky v relatívne krátkych a súvislých časových periódach, do periodických plánov patria dlhodobý finančný plán a ročný finančný plán
2. Projektové plánovanie - nutnosť plánovať špecifické a identifikovateľné projekty, pričom každý z nich má svoj vlastný rozmer (napr. zavedenie nového stroja, rekonštrukcia)
 
Usmernenie aktivít plánovania z hľadiska obsahu, časového priebehu a zodpovednosti = harmonogram aktivít plánovania – plánovací kalendár.
 

2. Štruktúra finančného plánu

Závisí od faktorov ako veľkosť podniku, vyrábanej produkcie, odvetvia a pod.
 
Príklad štruktúry finančného plánu:

- ciele podniku
- základné stratégie
- dlhodobý (strategický) finančný plán a rozpočty
- krátkodobý (ročný) finančný plán
- hodnotenie úrovne finančného plánu, hlásenia a správy o priebehu realizácie plánu, kontrola plnenia plánu

Postupnosť krokov pri tvorbe a realizácii fin. plánu - 1. finančná analýza podniku - 2. formulácia cieľov - 3. základná stratégia - 4. dlhodobý fin. plán - 5. krátkodobý fin. plán a rozpočty - 6. implementácia fin. plánu počas celého plánovacieho obdobia - 7. hodnotenie úrovne plánu, hlásenia o realizácii, úpravy, zmeny.
 

3. Charakteristika jednotlivých častí finančného plánu

Východiskom pri tvorbe fin. plánu je podrobná analýza podniku, zameraná úzko na finančný stav, ale mala by poskytnúť vzájomné väzby a vzťahy finančnej a vecnej stránky. Je potrebné analyzovať silné a slabé stránky, príležitosti a riziká.
 
Finančné ciele
Na základe finančnej analýzy podnik formuluje svoje ciele, možno stanoviť:
1. široké (všeobecné) ciele – spravidla nie sú vyjadrené číselne, napr. neustály rast trhovej hodnoty podniku
2. špecifické (konkrétne) ciele - vychádzajú zo širokých cieľov a určujú konkrétne úlohy (číselne) na časový horizont fin. plánu (napr. rast objemu tržieb o 4%, úroveň likvidity)
 
Dlhodobý finančný plán
z hľadiska obsahu zameraný iba na vybrané oblasti
východiskom tvorby dlhodobého plánu sú finančné ciele, dlhodobý plán predaja, plán výskumu a vývoja a návrhy projektov.
Obsahuje spravidla: 
-  projekty plánu
-  plán kapitálových výdavkov
-  projekt dividendovej politiky
-  plán zisku
-  finančná bilancia
-  plán cash flow

Dominantnou časťou sú projekty plánu (projekty rozvoja podniku) a plán kapitálových výdavkov - plánové rozhodnutia o dlhodobých investíciách, od ktorých sa očakáva prílev hotovosti za čas. obdobie dlhšie ako  1 rok. Obsahuje analýzy a techniky, ktoré sa používajú na rozdelenie fin. zdrojov medzi alternatívne príležitosti.
Rozhodnutia o budúcich investíciách sú dôležité lebo:
-  operujú s najväčšími sumami peňazí
-  sú spojené s investovaním do fixných aktív
-  vyžadujú od manažmentu veľa času
-  určujú budúcnosť podniku
-  sú často veľmi neisté a rizikové

Krátkodobý finančný plán a rozpočty
Krátkodobý finančný plán súhlasí s časovým horizontom rozpočtov. Rozpočty obsahujú údaje aké sleduje účtovníctvo, ale namiesto zachytenia minulosti ide o javy budúce.
 
Minimálny obsah ročného fin. plánu tvoria tieto časti:
Plán zisku - plánovanie nákladov a výnosov a zistenie výsledku hospodárenia
-  vecný prístup - metóda celkových nákladov, podľa jednotlivých nákladových druhov
-  funkčný prístup - metóda nákladov na obrat, člení plán zisku podľa funkcií (oblastí podniku) - výroba, predaj, správa
Finančná bilancia
-  poskytuje prehľad o finančnej situácii podniku (stav a štruktúru aktív a pasív v istom časovom okamihu); o stave jeho finančnej štruktúry, je zdrojom pre hodnotenie kvality finančného plánu
Plán cash flow
-  poskytuje informácie o príjmoch a výdavkoch podniku, jeho cieľom je plánovať likvidnú polohu podniku
Plán rozdelenia zisku
-  plánovanie použitia zisku
-  čistý zisk (po zdanení) sa rozdeľuje takto:

- prídely fondom – zákonný rezervný, sociálny, zvláštny rezervný fond
- ostatné použitie zisku – dividendy, tantiémy
- nerozdelený zisk (zabezpečuje financovanie rozvoja spoločnosti)

4. Hodnotenie úrovne a kvality vypracovaného finančného plánu

Dobrý finančný manažér sa spravidla neuspokojí s vypracovaným fin. plánom, pokiaľ nezistí, aká je jeho úroveň a kvalita (či zabezpečuje prosperitu podniku,...). Na hodnotenie úrovne a kvality vypracovaného finančného plánu možno odporučiť tieto metódy:
a)  pomerové finančné ukazovatele – starostlivý výber, predpoklad mať hodnoty na porovnanie,
b)  Altmanov model – skóre Z,
c)  hodnotenie podľa cieľov (najmä u menších podnikov),
d)  ekonomické normály (napr. zisk > tržby > zásoby, ak nerovnosti platia, plán sa hodnotí pozitívne).
 

5. Metódy, techniky a modely finančného plánu

Brealey a Myers: "Neexistuje žiadny model alebo postup, ktorý by vystihol všetku zložitosť a nehmatateľnosť, s ktorou sa pri plánovaní stretávame."
 
Základnou funkciou metód, techník a modelov v procese tvorby finančného plánu je poskytnutie informácií na rozhodovanie a vypracovanie variantných finančných plánov, vychádzajúcich z formulovaných cieľov a rôznych predpokladov o budúcnosti.
 
1. Metóda percentuálneho podielu na tržbách
-  očakávaný objem predajov v plánovanom období prevzatý z plánu predaja (vychádza  z predpokladu fixného pomeru medzi jednotlivými položkami fin. bilancie a celkovým objemom tržieb)
-  v jednoduchosti ide o to, že sa určí ktoré položky súvahy sú závislé od tržieb, naplánuje sa výška tržieb, potom sa vypočíta aká by mala byť výška jednotlivých položiek súvahy vzhľadom na plánované tržby.
-  dáva odpovede na otázky ako:
1. Aké aktíva a v akej štruktúre by mal podnik mať?
2. Koľko kapitálu potrebuje na investovanie a v akej štruktúre?
3. Koľko finančných prostriedkov vygeneruje zo zisku?
 
2. Metóda pomerových finančných ukazovateľov
-  využitie vybraných pomerových ukazovateľov a predpokladaných tržieb pri tvorbe plánu fin. bilancie
-  pomerové ukazovatele = vzorové hodnoty, ktoré chce podnik dosiahnuť (napr. špecifické ciele podniku, priemerné ukazovatele za podniky pôsobiace v rovnakom odvetví)
 
3. Metóda postupného zostavovania rozpočtov
-  v krátkodobom plánovaní
-  fin. plán nadväzuje na tzv. funkčné rozpočty zodpovedajúce funkciám podniku
-  rozpočty sa porovnávajú s pôvodným návrhom fin. plánu a uvádzajú sa do vzájomného súladu
 
4. Regresná metóda
-  nepredpokladá fixný pomer medzi jednotlivými položkami súvahy, ale vychádza zo štatisticky overených údajov a z pomerov medzi položkami aké boli zaznamenané medzi úspešnými podnikmi
-  aplikovateľná aj na dlhší časový horizont
 
5. Metóda analýzy nulového bodu
-  na zisťovanie minimálnej podnikateľskej aktivity (Q=FN/(P-VC)), pod ktorou sa neoplatí vyrábať
 
6. Globálna metóda
-  vychádza z vypracovaných vecných častí plánu (plán predaja, nákupu, výroby,...), z ktorých preberá požadovanú potrebu fin. prostriedkov a výšku vytváraných finančných zdrojov
 
7. Finančné modely
-  model tvorby dlhodobého finančného plánu – vychádza z očakávanej skutočnosti účtovných výkazov východiskového roka, očakávaná skutočnosť sa potom prognózuje pri položkách, ktoré slúžia na formuláciu fin. cieľov
-  simulačné modely - vypracovanie viacerých variantov podľa zadaných cieľov a predpokladov, proces tvorby pozostáva z dvoch krokov: 1. formulácia cieľov fin. plánu a ost. parametrov, 2. výpočet jednotlivých položiek fin. plánu z rovníc fin. modelu
-  optimalizačné modely - hľadá najlepšie riešenie pri určitých predpokladoch a obmedzeniach (lineárne programovanie)
 
8. Ostatné metódy
-  modely optimalizácie finančnej štruktúry podniku,
-  modely dividendovej politiky,
-  metódy a modely prevádzkového kapitálu,
-  metódy hodnotenia ekonomickej efektívnosti projektov,
-  metódy a modely finančného investovania a pod.
 

6. Kontrola finančného plánu, preplánovanie a znovunaplánovanie

Finančné plánovanie je kontinuálny proces, plán nikdy nemožno považovať za finálny, musí sa revidovať podľa toho, ako sa menia podmienky, plnia úlohy a ciele. Úlohou kontroly je hodnotenie návrhu plánu, sledovanie a vyhodnocovanie priebehu a stavu plnenia úloh a cieľov plánu, príprava spoľahlivých informácií pred prijímaním rozhodnutí na zabezpečenie žiadúceho stavu. Kontrola je nevyhnutná (zistenie odchýlok a prijatie adekvátnych opatrení).