55. Manažment IS a ochrana informácií

Spoločenské vedy » Manažment

Autor: tinuska55
Typ práce: Referát
Dátum: 09.11.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 908 slov
Počet zobrazení: 2 581
Tlačení: 162
Uložení: 177

55. Manažment IS a ochrana informácií

Vysvetlite úlohu kontroly pri ochrane IS. Vysvetlite čo sú to autorské práva a ako to súvisí so softvérom,  licenciami  a intelektuálnym  vlastníctvom.  Vysvetlite  hlavné  aspekty  štátnych informačných systémov a medzinárodných informačných systémov.
 
Ako všetky ostatné aktíva, tak aj IS hardvér, softvér, siete a dáta je potrebné kontrolovať, aby bola zaistená ich kvalita a bezpečnosť. Cieľom efektívenej kontroly je bezpečnosť informačného systému, t.j. presnosť, integrita a bezpečnosť aktivít a zdrojov IS. Ďalším cieľom je zaistenie kvality IS, t.j. odstrániť chyby a zneužitie IS a eliminovať negatívny dopad, ktorý IS môže mať na biznis.

3 kategórie kontroly:
1.  Kontrola IS - kontrola vstupu, spracovania, výstupu a uloženia info
2.  Kontrola procedúr - štandardné procedúry, dokumentácia, autorizácia požiadaviek, audit
3.  Kontrola zariadení - fyzická ochrana, kontrola zlyhania počítačov, kontrola telekomunikácií, poistenie
 
Kontrola IS - metódy a nástroje na zaistenie presnosti, platnosti a vlastníctva info, navrhnuté na monitorovanie a udržanie kvality a bezpečnosti vstupov, spracovania, výstupov a uchovania info akéhokoľvek IS.
Kontrola vstupov - na riadne a presné vloženie dát do počítač. sys. Pomáha vyhnúť sa problémom ako: nečitateľné dáta, neskorý update, pravopisné chyby, nepresné dáta, nesúhlasné polia, príliš veľa revízií, kt. vedú k nedostatku jasnej komunikácie, sklamaniu zákazníka a jeho nespokojnosti s kvalitou služieb. Príkladom takejto kontroly sú: heslá, bezpečnostné kódy, formátované formuláre na vstup dát, signalizácia chýb, predčíslované formy a pod. Počítačový softvér môže identifikovať chybné dáta, ak dáta presiahnu určité limity alebo postupnosti. Na to sa využíva najmä vypočítavanie a monitorovanie tzv. control totals - kontrolné súčty - napr. spočítanie počtu zdrojových dokumentov a porovnanie tohto čísla s počtom záznamov v inej fáze prípravy vstupu. Ak čísla nesedia, vznikla chyba.

Kontrola spracovania - na identifikovanie chýb v aritmetických a logických funkciách. Zaisťuje tiež, že sa dáta nestratia alebo neostanú nespracované. Patria sem kontrola hardvéru - mikroprocesorov - správny počet bitov v každom byte, kontrola čítacích hláv a iných periférií a kontrola softvéru  - že sa spracúvajú tie správne dáta- napr. pomocou interných názvov súborov na zač. a na kon. magnetického disku alebo kontrolné súčty na tzv. checkpoints počas spracovania.

Kontrola výstupov - že výstupné dáta sú správne a kompletné a sú k dispozícii užívateľovi v správnom čase. Tiež sa tu používajú kontrolné súčty, kt. sa porovnávajú so súčtami na vstupe a v priebehu spracovania.

Kontrola uloženia dát
- zodpovednosť za kontrolu - do rúk špecialistov a administrátorov! Databázy sú chránené pred neautorizovaným a náhodným použitím bezpečnostnými programami, ktoré vyžadujú identifikáciu užívateľa. Používajú sa bezpečnostné kódy a viacnásobné heslá a niekedy aj smart cards, kt. generujú náhodné čísla k užívateľovmu heslu. Doležité je aj použitie back-up zálohových súborov, ktoré sú vlastne duplikátmi dátových súborov a programov, sú uložené mimo počítačového centra. Ak súčasné súbory sú zničené, súbory z predchádzajúcich periód sú použité na ich rekonštrukciu.

Kontrola zariadení
- metódy na ochranu počítačovýcha a sieťových zariadení organizácie pred  stratou a zničením. Počítačové centrá a siete sú ohrozované najmä: havárie, prírodné katastrofy, sabotáž, vanadalizmus, neautorizované použitie, priemyselná špionáž, zničenie a krádež. Preto sú potrebné kvalitné bezpečnostné procedúry a najmä preto, lebo stále viac a viac firiem funguje na základe electronic commerce.

Bezpečnosť electronic commerce:
-  Privacy - Súkromie - schopnosť kontrolovať kto a za akých podmienok môže vidieť info
-  Authenticity - Autentickosť - schopnosť poznať identitu komunikujúcich strán
-  Integrity - Integrita - zaistenie, že uložené a prenášané info sú nezmenené
-  Reliability - Zodpovednosť - zaistenie, že systém bude k dispozícii, keď treba a bude fungovať kvalitne
-  Blocking - Blokovanie- schopnosť blokovať nechcené info
 
Bezpečnosť siete - a) Jedna z možností ochrany - špeciálny softvér - system security monitors - umožňujú iba autorizovaný prístup a aj autorizovaní užívatelia mnohokrát majú prístup iba k niektorým súborom a programom. b) Ďalšia možnosť je Encryption  (kódovanie?) - ochrana dát najmä na internete - špeciálne aritmetické algoritmy a kľúče na transformáciu dát predtým ako sá prenášané. c) Fire Walls - počítače a softvér, ktoré slúžia ako "vrátnik" a chránia intranet spoločnosti pred neopráveneným vniknutím a slúžia ako filter pre prístup do a z internetu a iných sietí. Dovoľujú prístup iba autorizovaným užívateľom.

Fyzická ochrana - alarm, bezpečnostná služba, kamerový sys., elektronické zámky, detekcia požiaru, hasiace sys., núdzové energetické napájanie, kontrola teploty a vlhkosti, a pod.
Biometrická kontrola - novo rozvíjajúca sa oblasť počítačovej bezpečnosti - využíva individuálne fyzické črty jedincov - overenie hlasu, otlačkov prstov, dlane, podpis, rozpoznanie tváre, analýza sietnice, genetika a pod.
Kontrola zlyhania počítačov - predísť zlyhaniu alebo minimalizovať jeho následky. Zlyhania z dôvodov: energetické napájanie, elektronické poruchy, telekomunikačné problémy, programovacie chyby, vírusy, chyby operátorov... Je potrebné: preventívna údržba, softvérový update, náhradný zdroj energie, klimatizácia, požiarna ochrana, backup systém, trénovaný personál...
 
Kontrola procedúr - zaistenie presnosti a integrity počítačových a sieťových systémov
Štandardné procedúry a dokumentácia - ich použitie minimalizuje chyby a zneužitia, pomáha pochopiť užívateľom, čo sa od nich očakáva.
Požiadavky na autorizáciu - každá zmena programu, nový hardvér, softvér a sieťové komponenty musia byť odsúhlasené niekým, kto má k tomu autorizáciu.
Obnova systému po jeho zničení - musí existovať plán na obnovenie systému, ktorý obsahuje podrobné procedúry, ľudí a ich úlohy.
 
Audit IS - oddelenie informačných služieb by malo mať pravidelný audit internými zamestnancami firmy. Auditing around computer system - overenie správnosti a kvality vstupných a výstupných dát bez hodnotenia ich spracovania. Auditing through computer system- ohodnotenie presnosti aintegrity softvéru, kt. spracúva dáta ako aj vstupných a výstupných dát.
2 základné typy kontroly:
1.  Generálna kontrola -  zahŕňa kontrolu celkového designu, bezpečnosti, používania počítačov a files v organizácii ako celku.  Patrí  sem fyzická hardwarová kontrola, systémová softwarová kontrola, kontrola počítačových operácií, kontrola implementačného procesu a administratívnych procedúr.  Firewalls pomáhajú k samozabezpečeniu privátnych sietí od neautorizovaných prístupov, keď org. používa intranet alebo internet. Kryptovanie dát sa používa pri elektronických platbách.
2.  Aplikačná kontrola – týka sa špecifických počítačových aplikácií, zameriava sa na kompletnosť a presnosť vstupov, udating, správnosť informácií v systéme. Pozostáva z kontroly inputov, procesnej kontroly a kontroly outputov.
 
Autorské práva
Vlastnícke (autorské) práva: ako sú tradičné vlastnícke práva chránené v digitálnej spol., kde počítačové informácie sú tak ľahko skopírovateľné alebo distribuované.
 
Intelektuálne vlastníctvo
Ochrana intelektuálneho vlastníctva (intellectual property) sa vo všeobecnosti zaoberá registráciou ochranných známok,  patentov, priemyslených vzorov, autorských práv a pod.
 
Ochranná známka (OZ)
Podla zákona č. 55/1997 Zb. o ochranných známkach:
Je slovné, obrazové, priestorové alebo kombinované označenie, ktoré je spôsobilé odlíšit od seba výrobky alebo služby, pochádzajúce od rôznych výrobcov alebo poskytovateľov služieb a je zapísané v Registri OZ na Patentovom úrade. Ochrannou známkou môže byť aj obchodné meno.
 
Patent
Podla zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch:
Je ochranným dokumentom na vynález, priemyselno-právna ochrana všetkých technických riešení, výrobkov, spôsobov výroby a zariadení, ktoré sú nové, priemyselne využitelné, majú určitú technickú úroveň a sú zapísané v Registri na Patentovom úrade.
 
Ochrana počítačových programov proti nelegálnemu kopírovaniu a využívaniu
Problém nelegálneho využívania softvéru v rozpore s licenčnými dohodami trápi samostatných vývojárov i veľké vývojárske spoločnosti na celom svete. Je logické, že očakávajú určitú návratnosť  nie malých finančných prostriedkov investovaných do dlhodobého vývoja spoľahlivého programového balíka. Každoročne publikované štatistiky združenia výrobcov softvéru, akými sú BSA (Business Software Alliance) a SPA (Software Publisher Association) percentuálneho podielu nelegálneho využívania softvéru a odhad škôd spôsobených týmto javom poukazujú, že jeho dôsledky nie sú zanedbateľné. Jav softvérového pirátstva existuje snáď od okamihu, kedy sa objavil na svete prvý počítač a teda aj prvý počítačový program. Od tých čias vývojári odskúšali rad rôznych opatrení i technických riešení, aby zabránili nelegálnemu využívaniu svojich programov. Možno povedať, že dnes sa vývoj ustálil na dvoch základných princípoch ochrany:
pasívna ochrana - postavená na báze legislatívnych opatrení, ich uplatňovania v praxi a na vhodnej upgradovej politike
aktívna ochrana - postavená na báze rozličných technických opatrení, ktorých jediným cieľom je zabrániť neautorizovanému používaniu programov.
Vzhľadom k tomu, že pasívna ochrana je založená na právnom povedomí používateľov a ich ochote akceptovať existujúce právne normy vymedzujúce autorské a im príbuzné práva, je možné o účinnosti tejto formy diskutovať. Preto vývojári softvéru stále viac siahajú po aktívnej forme ochrany.
 
Postupný vývoj ochrany softvéru vyprofiloval dve základné formy aktívnej ochrany:
1. ochrana na báze softvérových riešení
2. ochrana na báze hardvérových riešení tzv. hardvérové kľúče.
 
Softvérové riešenia
Spomedzi riešení na báze softvéru sa v praxi ujali tri základné, pričom je nutné podotknúť nie rovnako účinné a spoľahlivé riešenia:
a) používanie špeciálnych diskiet, ktoré nie sú kopírovateľné bežnými prostriedkami
b) zabudovanie ochrany do programu formou heslového prístupu, kedy program pre svoj chod požaduje identifikáciu heslom alebo ju vyžaduje priebežne v náhodných intervaloch
c) využívanie špecializovaných systémov pre ochranu umožňujúcich vybudovanie ochranných mechanizmov chrániacich aplikáciu proti nelegálnemu využívaniu.
Často prevláda názor, že softvérové riešenia ochrany sú už prekonanou formou, čo však nie je pravdou. Spoľahlivé riešenia nadobúdajú čoraz väčší význam najmä s narastajúcim objemom predaja programov prostredníctvom Internetu. Uvedený spôsob šírenia softvéru skutočne nepozná hraníc a preto ak má vývojár záujem chrániť svoj program, je softvérové riešenie jediným reálnym.
 
Hardvérové riešenia
Sú všeobecne považované za najúčinnejšiu formu ochrany. Podstatou tohto riešenia je zviazanie chráneného programu s tzv. hardvérovým kľúčom, ktorého prítomnosť na porte (obvykle na paralelnom porte) počítača je podmieňujúcim faktorom chodu programu. Program následne môže komunikovať s kľúčom, vymieňať si s ním informácie používané pri chode programu, môže modifikovať údaje zapísané v chránenej pamäti kľúča. Program potom môže v prípade zistenia neprítomnosti kľúča na porte alebo zistení nezodpovedajúceho kľúča fungovať napr. v demonštračnom režime. Je samozrejme záležitosťou vývojára ako príslušnú informáciu využije pri chode programu. Výhodou tohto riešenia je medziiným aj možnosť, ktorú poskytujú profesionálne kľúče - možnosť ochrany dátových súborov programu (napr. šifrovaním). Ďalšou z výhod napr. pri ochrane sieťovej verzie programu je to možnosť riadenia počtu používateľov, ktorí môžu aplikáciu používať súčasne. Táto skutočnosť  umožňuje vývojárovi nie len chrániť svoj program proti nelegálnemu využívaniu, ale aj riadiť licenčnú politiku.
 
Prax
Praktická aplikácia ochrany programov a tým aj ochrany autorských práv z hľadiska vývojárov by mala byť jednoznačne podporovaná aj legislatívnou formou. Tvrdením, že o účinnosti pasívnej formy ochrany je možné diskutovať neznamená, že by táto forma nemala svoj význam. Spoľahlivá ochrana založená na niektorom z technických riešení musí byť správne podporovaná aj dobre formulovanou licenčnou dohodou, ktorá má plnú podporu v platnej legislatíve a samozrejme fungujúcim mechanizmom praktického presadzovania záujmov nositeľov autorského práva. A to je práve parketa združenia (BSA alebo SPA), ktoré plnia svoje úlohy najmä v oblasti výchovno-popularizačnej a v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní aj v oblasti represívneho presadzovania autorského práva.
 
Prevencia proti softvérovému pirátstvu
Nelegálne využívanie programového vybavenia je sprievodným javom rozvíjajúcej sa informatiky na celom svete. Z pohľadu komerčnej firmy zaoberajúcej sa vývojom programov je možné tento problém posudzovať z dvoch uhlov pohľadu. Z jednej strany je to určitá forma propagácie programov bez potreby investovania do tejto formy reklamy, na druhej strane však tento jav spôsobuje firmám značné finančné straty.
Zhrňme základné dnes rozšírené formy softwarového pirátstva:
nelegálne využívanie programového vybavenia v rozpore s licenčnou s licenčnou dohodou
neoprávnené šírenie sofware (neoprávnený predaj spolu s hardware, požičiavanie software, šírenie prostredníctvom BBS a Internetu resp. prostredníctvom iných médií)
neoprávnený preklad do iného programovacieho jazyka, plagiátorstvo
šedý dovoz
 
Problémy nelegálneho využívania software nie sú len problémom komerčných organizácií zaoberajúcich sa ich vývojom a predajom. Je to tiež problém celospoločenský. Za software, ktorý sa "kradne" sa obvykle neplatí a teda sa z neho neodvádzajú ani dane. A preto tento problém nie je len problémom vývojárskych firiem. Pokúsme sa však hľadať dôvody, ktoré vedú k tomuto stavu, čo je dôvodom, že používatelia výpočtovej techniky a teda aj software nevenujú pozornosť tomuto javu:
-  nízke právne povedomie používateľskej verejnosti v tomto smere:
-  používatelia často ani nemajú potuchy o tom, že svojím konaním prekračujú zákonné normy.
pomerne vysoké nadobúdacie ceny programového vybavenia v porovnaní s reálnymi príjmami a reálnym finančným stavom podnikateľských subjektov
-  neochota akceptovania právnych noriem
-  bezbariérová možnosť získania programu, ktorá vyplýva zo samotnej podstaty software a ktorou sa software odlišuje od hnuteľného majetku
-  pomerne jednoducho je možné získať identicky zhodný exemplár rovnakej kvality bez toho, aby pôvodný majiteľ (vlastník licencie) utrpel akúkoľvek újmu
 
Problém nelegálneho využívania software je problémom nie len u nás, ale v celom svete. Podľa štatistiky BSA dosahuje celosvetová odhadnutá ročná strata softwarového priemyslu sumu 13 miliárd USD. V tom samozrejme nie sú zahrnuté straty spôsobené únikom na daniach a iných poplatkoch. Čo však s tým? V súčasnej dobe majú vývojári dve základné možnosti: legislatívnu ochranu vyplývajúcu z Autorského a Trestného zákona alebo rôzne technické formy ochrany (nekopírovateľné diskety, hardwarové kľúče, heslový systém ochrany).
 
Pikoška
31. marca 1999 – Okresný súd v Slovinskom Maribore uznal jedného z najväčších predajcov pirátskeho softvéru v tejto časti Európy vinným a odsúdil ho na odňatie slobody na 2 roky a 3 mesiace. Porušovaním autorských práv získal odsúdený v priebehu rokov 1995 a 1996 údajne 22 mil. SIT.
Súd vyniesol svoje rozhodnutie po podrobnom preskúmaní materiálov zabavených pri 2 policajných prehliadkach v dome odsúdeného a po verejnom vypočutí počítačového experta a ďalších 7 svedkov, ktorí si kupovali pirátske kópie softvéru. Podľa dobierkových zásielok doručených Slovinskou poštou predal odsúdený 4450 diskiet a 3478 CD-ROM nosičov so slušným ziskom. V roku 1996 sa do vyšetrovania celej záležitosti zapojil aj Interpol, pretože vzniklo podozrenie, že si odsúdený objednával výrobu svojich CD-ROM diskov v Rakúsku. Rozhodnutie uvedeného súdu predstavuje vôbec prvé odsúdenie za „Neoprávnené používanie prác chránených autorskými právami“ podľa článku 159. trestného zákonníka Slovinskej republiky normálnym súdom v Slovinsku potom čo táto republika získala nezávislosť. Je to tiež prvý nepodmienečný trest odňatia slobody za porušenie práv na intelektuálne vlastníctvo. Okrem trestu odňatia slobody sa odsúdenému zabavili všetky CD-ROM nosiče a ostatný materiál zabavený pri policajných zásahoch a musí tiež zaplatiť súdne trovy. Členovia spoločnosti BSA (Business Software Alliance) plánujú žiadať o odškodnenie.

Ochrana osobných údajov

Pri elektronickom spracúvaní a prenose dát a informácií sa bezpečnosť týka predovšetkým ochrany osobných údajov pri ich prenose cez Internet a ukladaní v databázach. Túto problematiku vo všeobecnosti rieši Zákon č. 52/1998 o ochrane osobných údajov v informačných systémoch. Zákon výslovne uvádza, že spracúvanie osobných údajov sa smie vykonávať iba so súhlasom dotknutej osoby. Na zabezpečenie ochrany základnuch práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov je významné ustanovenie zákona, podľa ktorého ten, kto získava osobné údaje, je povinný na požiadanie dotknutej osoby preukázať svoju totožnosť a vopred oznámiť dotknutej osobe ďaľšie informačné údaje: totožnosť prevádzkovateľa informačného systému, účel získavania osobných údajov, dobrovoľnosť alebo povinnosť poskytovať požadované údaje a predpokladaný okruh užívateľov. Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ zodpovedajú za bezpečnosť osobných údajov tým, že ich chránia pred odcudzením, stratou, poškodením, neoprávneným prístupom, zmenou alebo rozširovaním. Na ten účel musia prijať primerané technické a organizačné opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracovania, ako aj spôsobu likvidácie osobných údajov. Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ sú povinní zachovať mlčanlivosť o osobných údajoch, ktoré spracúvajú. Táto povinnosť trvá aj po ukončení spracovania. Povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje aj na oprávnenú osobu, ako aj na iné fyzické osoby, ktoré v rámci svojej činnosti (napr. údržba a servis technických prostriedkov) prídu do styku s osobnými údajmi u prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa. Dotknutá osoba má právo od prevádzkovateľa písomne vyžadovať informácie o svojich osobných údajoch v priebehu ich spracúvania, ďalej môže od neho vyžadovať opravu nesprávnych alebo neaktuálnych osobných údajov, ako aj likvidáciu jej osobných údajov. Dotknutá osoba môže po zistení, že s jej osobnými údajmi sa neoprávnene nakladalo, podať o tom oznámenie orgánu štátneho dozoru. Prevádzkovateľ je povinný informačné systémy registrovať v rozsahu stanovenom zákonom. Registráciu bezplatne vykonáva Štatistický úrad SR, ktorý je povinný bezplatne poskytnúť všetky informácie týkajúce sa registrácie informačných systémov orgánu štátneho dozoru.
 

Elektronický podpis

V marci tohoto roku bol konečne aj u nás schválený Zákon o elektronickom podpise. Je vyhotovený na základe predpisov Európskej únie. Dá sa povedať, že zákon v značnej miere prispeje k zabezpečeniu elektronických dokumentov proti zneužitiu. Podľa tohoto zákona je elektronickým podpisom informácia pripojená, alebo inak logicky spojená s elektronickým dokumentom, ktorú nie je možné efektívne vyhotoviť bez znalosti súkromného kľúča a elektronického dokumentu. Na základe znalosti tejto informácie a verejného kľúča prislúchajúceho ku súkromnému kľúču použitému pri jej vyhotovení je možné overiť, že elektronický dokument, ku ktorému je táto informácia pripojená, je zhodný s elektronickým dokumentom použitým na jej vyhotovenie. Zákon samozrejme vymedzuje niektoré nové pojmy, zaoberá sa používaním elektronického podpisu, certifikáciou, a kontrolnými mechanizmami.
Napriek tomu že zákon, týkajúci sa ochrany osobných údajov existuje už dlhší čas, nie všetci účastníci na Internete ho striktne dodržujú. Preto si treba dobre rozmyslieť, aké informácie sme ochotní o sebe poskytnúť. Avšak seriózne spoločnosti prevádzkujúce napr. internetový obchod sa už aj v čase nejestvujúceho zákona držali predpisov a smerníc Európskej únie, alebo právnych noriem krajín, v ktorých bola ochrana osobných údajov zabezpečená. Tieto spoločnosti sú dnes oveľa úspešnejšie ako ostatné. Z tohoto dôvodu je z ich strany vhodné aplikovať technológiu zabezpečujúcu bezpečný prenos údajov (napr. protokol SSL). Na webových stránkach zahraničných firiem sa bežne môžeme stretnúť s „privacy policy“, t. j. aké údaje musíme poskytnúť, ktoré sú dobrovoľné, ako ich možno meniť a čo tieto údaje sledujú.
 

Bezpečnosť v rámci Internetovéhoého obchodu

Nákup cez Internet je napriek existencii legislatívnych predpisov rizikový. Obchodníci totižto neinformujú zákazníka podľa zákona. Aj pri nákupe cez Internet by mal zákazník vedieť všetko, ako keby nakupoval v normálnom obchode. V Európskej únii platí, že ak tovar zakúpený na Internete nevyhovuje zákazníkovi, môže ho do troch mesiacov vrátiť. Ak zákazníci tovar vrátia, často sa stáva, že nedostanú späť peniaze, alebo to trvá príliš dlho. Vo svete dnes platí legislatíva obchodovania na Internete, ktorá platí vo všeobecnosti všade. Ak si teda niekto objedná tovar na zahraničnej webovej stránke, malo by byť na nej uvedené, do ktorých krajín sa tovar dodáva. Obchodník by mal poskytovať informácie o dodacej lehote a taktiež cene tovaru alebo služieb vrátane všetkých dodatočných poplatkov prepravného. Pred objednávaním tovaru je vhodné si overiť, či je tovar dostupný. Na stránke internetového obchodu by teda nemalo chýbať meno a adresa firmy, charakteristika tovaru a služieb s ich cenami vrátane ďaľších poplatkov a nákladov na doručenie, poučenie o práve na odstúpenie od zmluvy a v neposlednom rade informácie o záruke.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Manažment – spoločný základ, FM UK



Odporúčame

Spoločenské vedy » Manažment

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.048 s.
Zavrieť reklamu