Podnik vo vonkajšom prostredí

Podnik vo vonkajšom prostredí, štruktúra vonkajšieho prostredia, vnútropodnikové faktory podnikateľskej činnosti.
 
Podnik vo vonkajšom prostredí
Okolie podniku
Podnik je síce slobodný (autonómny) podnikateľský subjekt, ale vždy existuje v reálnom čase a priestore. Podnik je súčasťou hospodárskeho celku vyššieho stupňa, ktorý tvorí jeho prostredie. Hospodársky celok tohto vyššieho stupňa je trhové hospodárstvo. Súčasné slovenské hospodárstvo je veľmi variabilné – nestále. Trh a štát pôsobí na podniky najmä prostredníctvom najdôležitejších prvkov okolia podniku.
 
Podstata a prvky okolia podniku
Do okolia podniku patria len tie prvky (faktory), ktoré na podnik určitým spôsobom pôsobia (ovplyvňujú ho) a na ktoré podnik pôsobí (ovplyvňuje ich). Z toho vyplýva, že podstatu okolia podniku tvorí množina jeho väzieb s najdôležitejšími prvkami vyššieho hospodárskeho celku. Okolie podniku môže mať charakter všeobecného alebo špecifického okolia.
Všeobecné okolie – tvoria faktory prírodné, hospodárske, kultúrne, sociálne, politické,
Špecifické okolie – zahŕňa faktory, ktoré vplývajú na konkrétne podniky v konkrétnom čase a oblasť jeho pôsobenia.
 
Okolie môže podporovať alebo brzdiť jeho aktivity z dôvodov ekologických, zamestnanosti, podpory produkcie a pod.
Okolie vplýva na podnik mocensky, ekonomicky, personálne, ponukou a dopytom – trhovo, informačne, politicky.
K rozhodujúcim vlastnostiam okolia patrí jeho stálosť, či nestálosť, členitosť a vyváženosť. Terajšie okolie slovenských podnikov je veľmi variabilné, politicky málo stabilné, s nedostatočnými informačnými väzbami, s dopytom a ponukou typickou pre prechod z trhovej ekonomiky  pre hospodárstvo v stave recesie.
 
Množinu väzieb možno rozčleniť na dve skupiny:
· vertikálne väzby – väzby štátu, obce, verejnosti a podniku,
· horizontálne väzby – vzťah podniku k iným podnikom, prípadne k domácnostiam
 
Vertikálne väzby podniku – majú čiastočne mocenský charakter a zasahujú do podnikateľskej mikrosféry:
Štát má prostredníctvom hospodárskej politiky pomáhať vývoju trhovej politiky, podnecovať a podporovať jej rozvoj na trhu ekologických výrobkov, či služieb, ktoré sú pre výrobcu ekonomicky nevýhodné. Úlohou ekonomického centra – štátu – je pôsobiť na rozvoj aktivity podnikateľského subjektu – vytváraním podmienok na vznik a rozvoj trhu (cenovou liberalizáciou a liberalizáciou zahraničného obchodu) a makroekonomicky regulovať ekonomickú stabilitu (stabilitu miezd a zamestnanosti), vytvárať legislatívne podmienky na rozvoj podnikania (daňové, mzdové, úverové a pod.), ako aj určiť hlavné smery stratégie celého národného hospodárstva. Podobnú úlohu ako štát plnia z hľadiska územnej príslušnosti k podniku aj ekonomické centrá - obce, daňové a živnostenské úrady, úrady práce a ďalšie. Ekonomické centrum štát a obce realizujú svoj vplyv na podniky prostredníctvom hospodárskej politiky, pričom hospodárska politika sa skladá z parciálnych  (čiastkových) politík, ktoré nazývame samoregulátory:
a)  fiškálna politika – v bežnom živote sa fiškálna politika často stotožňuje s pojmom rozpočtová politika. Prioritným cieľom rozpočtovej politiky je alokačná funkcia verejných financií a ich redistribučná funkcia. Naproti tomu hlavným cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomického vývoja. Fiškálna politika, ktorá sa uskutočňuje cestou znižovania daní alebo cestou rastu vládnych výdavkov, sa nazýva expanzívna fiškálna politika. Vedie k rastu agregátneho dopytu, a tým aj k rastu objemu dôchodku a produktu. Reštriktívna fiškálna politika sa uskutočňuje cestou zvyšovania daní alebo cestou znižovania vládnych výdavkov. Vedie k poklesu agregátneho dopytu a tým aj k poklesu objemu dôchodku a produktu.
b)  monetárna politika – je forma hospodárskej politiky, ktorá prostredníctvom centrálnej banky riadi množstvo peňazí v obehu a úrokovú mieru s cieľom ovplyvniť rozhodujúce makroekonomické veličiny. Realizuje sa priamymi nástrojmi (regulácia investičných úverov, regulácia spotrebných úverov, úverové stropy, maximálne prípustné rozpätie medzi diskontnou sadzbou a úrokovou sadzbou – regulácia ceny úveru) a nepriamymi nástrojmi (operácie na voľnom trhu, politika diskontnej sadzby, zmena podielu povinných minimálnych rezerv, intervencie na devízových trhoch),
c)  dôchodková politika – pôsobenie štátu na ceny výrobných faktorov, výrobkov, tovarov a služieb, na mzdy a zisky. Štátne orgány pôsobia na mzdové sadzby, používajú regulované ceny a to sa môže realizovať administratívnou kontrolou miezd a cien, alebo ovplyvňovaním dohody zamestnávateľov a odborov v tripartitných vyjednávaniach,
d) vonkajšia obchodná a menová politika – zameriava sa na zabezpečenie rovnováznych vzťahov národnej ekonomiky so zahraničím. Realizuje sa najmä prostredníctvom colnej a kvotačnej politiky a politikou ovplyvňovania kurzu meny,
e)  ďalšie politiky – protiinflačná, protimonopolná, sociálna, ekologická, politika zamestnanosti a iné.
 
Ekonomické centrum štátu a obce realizuje svoje mocenské pôsobenie prostredníctvom súboru právnych noriem.
 
Interakcie sú vzťahy medzi podnikom a verejnosťou a ich početnosť je väčšia v prípadoch konfliktných vzťahov, ktoré majú podobu verejných sporov. Podnet k nim prichádza od kriticky naladených občanov a združení. Takéto skupiny občanov poukazujú na následky podnikania v oblasti životného prostredia, poškodzovania zdravia, ohrozovania bezpečnosti, tieto následky vyplývajú z rušivých vedľajších účinkov (ekologické havárie, pokusy na zvieratách ...).