Výrobná základňa v poľnohospodárstve

Výrobná základňa v poľnohospodárstve, výrobné odvetvia a ich členenie, vzťahy medzi výrobnými a servisnými odvetviami. Metódy stanovenia potreby ZAMESTNANCA a mechanizačných prostriedkov
 
Výrobná základňa v poľnohospodárstve predstavuje ohraničené územie pôdneho fondu určitého podnikateľského agrosubjektu, na ktorom sa uskutočňujú procesy premeny (transformácie) surovín, materiálov, polotovarov, energie a informácií na žiadané produkty a služby s cieľom dosahovania ekonomickej prosperity. Z podnikového a výrobného pohľadu  je výrobná základňa tvorená množinou prvkov, t.z. pracovníkov, výrobných faktorov (zdrojov) a vstupných prvkov usporiadaných v určitom funkčnom priestore, ktorých cieľom je produkcia výrobkov a poskytovanie služieb s cieľom uspokojiť potreby trhu a dosahovať zisk.

Obsahom výrobnej základne je racionálne usporiadanie jej sociálnych a vecných prvkov v čase a v priestore tak, aby sa dosiahla maximálna produkcia žiadaných výrobkov (činností) pri relatívne minimálnej spotrebe zdrojov a prvkov výroby. Funkciou výrobnej základne sú výrobné procesy a naopak výrobnými procesmi sa realizuje samotná výrobná základňa. Rozsah, charakter a štruktúru výrobnej základne určujú:
· druhy prvkov (činiteľov) výroby,
· množstvo prvkov výroby,
· vzťahy prvkov výroby,
· výkonnosť prvkov výroby,
· efektívnosť využitia prvkov.

Prvkami sú vlastne pracovné sily, pracovné prostriedky a pracovné predmety.
Rozsah výrobnej základne možno merať aj vyrobenou vlastnou produkciou.
Výrobná základňa je organizovaná v rôznych formách poľnohospodárskej výroby:
· poľnohospodárske družstvá,
· štátne a verejnoprospešné poľnohospodárske podniky,
· akciové spoločnosti,
· samostatne hospodáriaci roľníci,
· výrobno-obchodné spoločnosti,
· obchodné spoločnosti,
· obchodno-akciové spoločnosti,
· ostatné formy organizácie výroby.

Výrobné odvetvie je časť výroby určitej podnikateľskej jednotky, ktorá produkuje jeden alebo niekoľko príbuzných výrobkov pochádzajúcich z toho istého zdroja, ktoré sa však líšia odlišných predmetom a nástrojom práce, technológiou, organizáciou i konečným produktom.
Prvovýrobný agropodnikateľský subjekt predstavuje súbor odvetví, ktoré sa členia z druhového hľadiska na:
· skupinové odvetvia,
· jednotlivé odvetvia.
 
Okrem toho sa výrobné odvetvia podľa realizovateľnosti výrobkov členia na :
· trhové sú tie odvetvia, ktorých výrobky sú realizované mimo podnikateľskej jednotky
·  netrhové výrobné odvetvia sú tie, ktorých výrobky sú spotrebované ako medziprodukt v rámci výrobno-organizačnej jednotky Ďalšiu stránku členenia výrobných odvetví predstavuje podiel produkcie daného odvetvia alebo skupiny odvetví na celkovom objeme  trhovej produkcie:
· hlavné, ktoré sa zúčastňujú najväčším podielom na tvorbe trhovej produkcie podnikateľského subjektu
· doplňujúce sa zúčastňujú doplňujúcim podielom na tvorbe trhovej produkcie subjektu
· vedľajšie  odvetvia sú tie, ktoré v maximálnej miere využívajú prírodné a ekonomické podmienky agrosubjektu
 
Väzby medzi výrobnými odvetviami - väzby medzi odvetviami majú svoju:
· ekonomickú stránku - je daná tvorbou produkcie, hodnoty a zisku,
· materiálnu stránku - je daná biologickou, technickou a pracovnou podstatou, v základe ju tvoria nároky výrobných odvetví na jednotlivé faktory výrobného procesu. Konkrétne sa to prejavuje v požiadavkách na:
-   pôdu
-   pracovníkov
-  prostriedky hmotného investičného majetku
-  výstupy z iných odvetví
Vzťahy medzi výrobnými odvetviami, ktoré vyplývajú z nárokov odvetví na faktory výrobného procesu môžu byť:
· konkurenčné (súťaživosti),
· podpory (obojstranné pôsobenie),
· závislosti (jednostranné pôsobenie),
· vzájomné doplňovanie,
· neutrálne.
 
Pri voľbe výrobných odvetví je potrebné zohľadniť:
1. V rámci odvetví RV
· pôsobenie daného odvetvia na pôdu
· nároky na organické hnojivá
· zaradenie plodiny do osevného postupu
· nároky na jednoúčelové stroje
· nároky na potrebu práce a mechanizačné prostriedky v priebehu vegetácie
2. V rámci odvetví ŽV
· vplyv kombinácie odvetví ŽV na potrebu organických hnojív, objemových krmív a stelív
· optimálnu koncentráciu odvetví ŽV, vzhľadom na životné prostredie
· možnosť adaptovanie pre viac odvetví ŽV
· kombinovanie odvetví ŽV vzhľadom na plynulé a efektívne využitie pracovných síl v priebehu hospodárskeho roka
 
Na uvedené väzby výrobných odvetví pôsobia sily spôsobujúce zmeny vo výrobe:
· integračné, ktoré pôsobia v smere spájania, resp. kombinovania výrobných odvetví,
· diferenciačné, ktoré spôsobujú vyčleňovanie niektorých odvetví z podnikateľského subjektu .
 
Metódy stanovenia rozsahu výrobných odvetví:
· bilančná metóda – ktorej podstata spočíva v bilancovaní potrieb a zdrojov jednotlivých výrobných odvetví agrosubjektu,
· ekonomicko-matematické metódy – metódy lineárneho programovania – ide o spôsob spracovania údajov pomocou modernej výpočtovej techniky – Simplexova a iné metódy.
 
Metódy stanovenia potreby pracovníkov:
· metóda podľa jednotiek pracnosti,
· normatívna metóda,
· matematicko-štatistické metódy,
· metódy lineárneho programovania,
· metóda podľa plánovanej produktivity práce
· metóda stanovenia potreby podľa agrotechnických termínov
 
  Nh Rp x Nč
PP = ––––––  alebo PP = ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
  UAT počet kalendárnych dní v AT x Kmpd x počet hodín
 
Kde: Nh – normohodiny, UAT – upravený agrotechnický termín, Rp – rozsah práce (ha),  Nč – norma času v h.ha-1, Kmpd – koeficient možných pracovných dní v danom mesiaci,  AT – počet kalendárnych dní agrotechnického termínu
 
Metódy stanovenia potreby mechanizačných prostriedkov
· jednoduché matematicko-štatistické metódy,
· normatívna metóda,
· metóda stanovenia podľa AT (agrotechnických termínov),
· ekonomicko-matematické metódy.
 
Normatívne metódy potreby mechanizačných prostriedkov „ps“ možno využiť pre:
1. stanovenie potreby jednoúčelových strojov „ps“ (kombajny, rozmetávače...),
  U   kde: U – plánovaný rozsah prác stroja v ha,
ps = ––-–––––– Wsez – sezónna výkonnosť (plánovaný normatív)
Wsez   jedného stroja v ha
 
2. výpočet potreby traktorov „pt“
výmera subjektu (ha)
pt = –––––––––––––-––––––––––––––––––––-
  normatívna výmera pôdy v ha na 1 traktor
 
alebo
výmera subjektu (ha)
pt = –-–––––––––––––––––– x normatívna výmera pôdy v ha na 1 traktor
1 000