Rozhodovanie

Rozhodovanie
Rozhodovanie patrí medzi významné aktivity, ktoré manažéri v organizácií realizujú. Kvalita a výsledky rozhodovacích problémov vo veľkej miere ovplyvňujú budúcu prosperitu podniku, či organizácia.
Rozhodovanie sa vyskytuje takmer vo všetkých ľudských činnostiach (napríklad  čo si dnes oblečiem, kam pôjdem s priateľmi, mám sa na zajtra naučiť, aký program vymyslím na dnes večer, aké zamestnanie si vyberiem....).
O rozhodovaní nehovoríme vtedy, ak mám len jednu možnosť (napríklad ak mám k dispozícií len jednu loptu, nemôžem hrať volejbal vo dvojiciach, ale len v kruhu, alebo na ihrisku).
 
► Rozhodovanie je proces výberu medzi najmenej dvomi možnosťami ◄
 
Pri rozhodovaní hovoríme o rozhodovacom probléme:
v  problém, ktorý má viac ako jedno riešenie (napríklad môžem si vybrať zamestnanca medzi troma odborníkmi)
 Rozhodovacie problémy môžeme z hľadiska ich zložitosti rozdeliť na:
•  dobre štruktúrované rozhodovacie problémy, ktoré označujeme tiež ako jednoduché   (často pri nich používame rutinné postupy -  napríklad keď je pekne, plánujeme činnosť vonku, keď prší, plánujeme činnosť vo vnútri)
•  zle štruktúrované rozhodovacie problémy sú spravidla problémy riešené na vyššej úrovni riadenia (napríklad riaditeľ rekreačného strediska sa pred sezónou rozhoduje, aké animačné činnosti bude zákazníkom poskytovať)
•  riešenie týchto problémov vždy vyžaduje tvorivý prístup, využitie rozsiahlych znalostí a skúsenosti - pre tieto problémy je charakteristický väčší počet faktorov, ktoré ovplyvňujú riešenie problému (napríklad aká bude veková skladba hostí, aké budú mať záujmy, aké materiálne zdroje sú k dispozícií)
Pri rozhodovaní hovoríme tiež o  rozhodovacom procese:
v  súboru  činnosti (krokov), ktoré musíme realizovať pri rozhodovaní:
•  analýza okolia – zisťujeme, či je vôbec potrebné sa rozhodovať (napríklad ak mám k dispozícií len jednu tanečnú sálu, nemusím sa rozhodovať, kde uskutočním tanečný večierok) a hľadáme všetky možné riešenia (napríklad, ak mám k dispozícii štyri sály)
•  návrh riešenia – zvažuje možnosti čo je lepšie, výhodnejšie, čo prináša menšie riziko, čo koľko stojí...
•  voľba riešenia tvorí ► jadro rozhodovania ◄ - po zvážení všetkých možností si vyberáme konečné riešenie (napríklad sálu, ktorá najviac vyhovuje mojim požiadavkám) 
•  kontrola výsledkov – je orientovaná na hodnotenie nami zvoleného riešenia problému - výsledky tejto kontroly môžu vyvolať ďalší rozhodovací proces (napríklad po realizácii činnosti zistím, či som si vybral správnu sálu a v budúcnosti to zohľadním)
Pri rozhodovaní je dôležitý postoj manažéra k riziku. Manažér môže mať:
v  averziu k riziku - snaží vyhýbať rizikovým rozhodnutiam, u ktorých nie je jasný úspech a vyhľadáva menej rizikové riešenia, ktoré vedú k istým výsledkom (napríklad animátor bude používať stále rovnaké programy, ktoré má overené a bojí sa zaradiť novú, nevyskúšanú aktivitu)
v  sklon k riziku - naopak vyhľadáva riskantné varianty, ktoré síce majú nádej na dosiahnutie dobrých výsledkov, ale sú spojené i s vyšším nebezpečenstvom zlých výsledkov, respektíve strát (napríklad zaradí do programu techno - párty, ale pri „nesprávnej“ skladbe zákazníkov bude mať sálu prázdnu)
v  neutrálny postoj k riziku – zvažuje každú situáciu individuálne a prijíma prijateľné riziko (napríklad animátor sa rozhodne uskutočniť program aj za zlého počasia a výsledkom môže byť zaujímavý zážitok)
 
►  Rozhodovanie prináša so sebou možnosť voľby. Ale musíme si uvedomiť, že za každé svoje rozhodnutie v súkromnom i v v profesionálnom živote musíme  - niesť zodpovednosť. ◄