Origami

Origami
Origami je staré japonské umenie skladania papiera. Výraz „origami“ v japončine doslova znamená „skladanie papiera“ a skladá sa zo slov oru skladať, a  kami papier. Používa sa pre všetky druhy papierových skladačiek, dokonca aj pre tie, ktoré nie sú pôvodne japonské.

Origami používa iba niekoľko málo pomerne jednoduchých spôsobov prehýbania papiera, ale ich vzájomným kombinovaním sa dajú vytvoriť veľmi zložité tvary. Pre väčšinu skladačiek je východiskom list papiera v tvare štvorca, tradične z jednej strany biely a z druhej farebný, prípadne so vzorom. Papier sa tvaruje iba rôznym skladaním a prehýbaním, zostáva však v jednom kuse a nestrihá sa. Na rozdiel od rozšíreného presvedčenia, tradičné japonské origami bolo často voči týmto konvenciám menej prísne. Občas sa pri skladaní origami strihalo (Kirigami), alebo sa používal papier v tvare obdĺžnika, kruhu alebo aj iný.

Pôvodné japonské origami sa pravdepodobne vyvinulo z obradného skladania papiera, akým bolo napríklad tzv. „noši“ - skladané obaly na obradné, hlavne kvetinové dary, alebo sa k malým darčekom skladačky vešali pre šťastie. Najstaršie zmienky o origami v Japonsku pochádzajú už z 9. storočia. Ako zábava sa origami v Japonsku rozšírilo až niekedy v 17. storočí. Zároveň sa začala formovať základná zásada, podľa ktorej má origami tvar skutočných predmetov iba zjednodušene symbolizovať, nie ho verne kopírovať. Dôraz sa kladie predovšetkým na jednoduchosť a estetickú vyváženosť výsledného modelu. Postupne sa origami vyvinulo ako zvláštna forma umenia so širokými možnosťami tvorby a využitia a rozšírilo sa aj do iných kultúr. Postupy skladania najstarších origami sa kedysi predávali od rodičov deťom ústnym podaním. Neskôr však vyšlo niekoľko publikácií s detailnými návodmi a v nich zaznamenané skladačky patria dnes do „zlatého fondu“ tradičných origami. Dodnes je však väčšina skladaných modelov inšpirovaná svetom zvierat a rastlín.

Najväčší rozkvet zaznamenalo origami v Japonsku na konci 19. storočia a túto obľúbenosť nestratilo ani v súčasnosti. Jednoduché modely si skladajú deti už v škôlkach a origami je dokonca zahrnuté v učebných osnovách výtvarnej výchovy na základných školách. Nejde však len o detskú zábavku. V Japonsku je origami považované za serióznu tvorivú činnosť a majstri origami požívajú všeobecnú úctu a uznanie. Joseph Albers, otec modernej teórie farieb a minimalizmu v umení, vyučoval origami a skladanie papiera v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Jeho postupy, medzi ktoré patrili aj okrúhle papiere skladané do tvaru špirál a kriviek, ovplyvnili moderných umelcov z oblasti origami ako je napr. Kunihiko Kasahara. Friedrich Fröbel, zakladateľ materských škôlok, považoval ohýbanie, skladanie a strihanie papiera za významný učebný prvok v rozvíjaní schopností dieťaťa už na začiatku 19. storočia.

Práca Akiru Yošizawu, plodného tvorcu návrhov origami a autora kníh o origami, vyvolala modernú renesanciu tohto umenia. K propagácii jeho práce prispeli štúdie Gershona Legmana publikované v knihách Roberta Harbina Paper magic (po slovensky Kúzlo papiera) a najmä Secrets of the Origami Masters (po slovensky Tajomstvá majstrov origami), ktoré v polovici 60. rokov umožnili verejnosti objaviť bohatý svet skladania papiera. Následne moderné origami upútalo pozornosť v mnohých kútoch sveta a začali vznikať nové, prepracovanejšie modely a vylepšené techniky. Jednou z nich je napríklad „wet-folding“, teda skladanie za vlhka, pri ktorom sa papier v priebehu skladania zvlhčuje, takže výsledný model po dokončení lepšie drží tvar. Iným príkladom je modulárne origami, ktoré využíva množstvo malých samostatných tvarov. Tie sa navzájom spájajú, čím vznikajú rôzne komplikované konštrukcie a dekoratívne celky.

Súčasní historici odhalili stratené origami Tamatebako, model z ľudovej rozprávky Urašima-Taro a Tamatebako. Trojdielna kniha Ranma-Zušiki, vydaná v roku 1734 vo forme série drevorezieb, obsahovala dva obrázky, ktoré Yasuo Koyanadži v roku 1993 identifikoval ako model Tamatebako. Masao Okamura, historik origami, zrekonštruoval tento model. Na rozdiel od všeobecne zaužívaných pravidiel tradičného origami vytvorenie Tamatebako predpokladá strihanie a lepenie.

Jedným z najznámejších modelov origami je tradičná japonská skladačka žeriav. V Japonsku vták žeriav symbolizuje nádej. Stará legenda hovorí, že každému, kto poskladá tisíc papierových žeriavov, sa splní jeho túžba. Papierový žeriav sa stal vďaka tejto legende a prostredníctvom japonského dievčatka Sadako Sasaki symbolom mieru. Sadako bola ako dvojročná pri zhodení atómovej bomby na Hirošimu vystavená radiácii, no prežila. V dvanástich rokoch sa však u nej naplno prejavili dôsledky ožiarenia a lekári zistili, že umiera na leukémiu. Rozhodla sa poskladať tisíc papierových žeriavov, aby sa jej splnilo najväčšie želanie - chcela ešte žiť. Hoci sa jej žeriavy podarilo poskladať, nad chorobou nezvíťazila. Nezlomná nádej a úsilie Sadako však inšpirovali jej spolužiakov a priateľov, ktorí zorganizovali zbierku a nechali postaviť pamätník všetkým detským obetiam atómového útoku na Hirošimu. Pamätník stojí v parku Mieru v Hirošime a predstavuje dievča stojace s natiahnutými rukami, z ktorých vzlieta papierový žeriav. Každoročne sa na pamätník vešajú vence, každý urobený z tisíc papierových žeriavov (po japonsky sa im hovorí „senbazuru“).