Matematika v obrazoch

Matematika v obrazoch
Túto časť som zamerala trošku ináč, pretože sa budem sústrediť výhradne na použitie zlatého rezu pri maľovaní obrazov a podiel iných oblastí matematiky, ktoré sa tu dajú využiť, zanedbám. Pri tvorbe obrazových formátov sebe používa pomer zlatého rezu pre výšku i šírku rámu. Rám som tvare zlatého obdĺžnika je pretiahnutý formát naležato, často viac používaný pre obrazy. So zlatým rezom sa stretávame aj pri umiestňovaní hlavného motívu obrazu do plochy formátu. Estetický oveľa účinnejší je umiestnený mimo geometrický stred, do tzv. stredu optického, ktorý býva daný užitím pomere zlatého rezu alebo dvojitého zlatého rezu.

4.1 Mona Lisa
Začala by som uznávaným umelcom, ale i matematikom – Leonardom Da Vinci a jeho najslávnejším obrazom Mona Lisa (obrázok č.4 a č.5), o ktorom sa vedú diskusie už odpradávna. Da Vinci sa stal najslávnejším renesančným maliarom a okrem toho bol aj znalcom geometrie. Podrobne študoval i matematické zákonitosti ľudského tela a aj v maľbách okrem svojho geniálneho talentu využíval svoje matematické vedomosti a zlatý rez vo svojich dielach využíval veľmi často a predpokladá sa, že ako jeden z mála umelcov nevyužíval zlatý rez náhodne. Už od 16. storočia, kedy Mona Lisa vznikla dokáže fascinovať ľudí po celom svete a preto sa stalo jedným z najznámejších obrazov na svete. Portrét zobrazuje Lisu Gherardini, manželku florentského obchodníka Francesca di Bartolomeo di Zanobi del Giocondo, oblečenú podľa súdobej florentskej módy, na pozadí pahorkatej krajiny. Pri pohľade na obraz pozornosť púta predovšetkým legendárny „záhadný úsmev“ Mony Lisy a jej prenikavý pohľad, ktorým akoby sa skutočne dívala z obrazu. Aj Mona Lisa je maľovaná podľa zlatého rezu. Jej rozmery presne zodpovedajú tomuto pomeru (13:8) a hoci je hlavný motív umiestnený do stredu, zlatý rez sa vyskytuje v stovkách ďalších detailov, ktoré spolu vytvárajú jedno nezabudnuteľné dielo.

4.2 Posledná večera
Da Vinci aplikoval zlatý rez aj vo svojom diele Posledná večera (obrázok č.6). Jedná sa o fresku na ktorej sa nachádza Ježiš Kristus spolu so svojimi dvanástimi učeníkmi. Ježiš je ústrednou postavou a učeníci sedia pri stole po jeho pravej a ľavej strana, kompozične rozdelení na štyri skupiny po troch. Apoštoli na oboch stranách sa od Ježiša odkláňajú, nechávajúc ho v tiesnivej osamelosti. Leonardova rekonštrukcia výjavu z evanjelia je vytvorená veľmi presne podľa Svätého písma. Freska zachytáva okamih, kedy Ježiš vraví: „Jeden z vás ma zradí.“ (Mk 14, 18). Celá freska sa však dá rozdeliť presne podľa zlatých obdĺžnikov, keď má pomer ich strán práve 1,618. Postavy na tomto diele sú vraj oddelené bielym obrusom podľa zlatého rezu, práve vďaka čomu sa nám zdá byť dielo dokonalé.

4.3 The Golden Stairs 
Tento obraz (obrázok č. 7) je príkladom toho, že autor, Edward Burne-Jones zachytával skôr bezprostrednú náladu ako rozprával príbeh. Zámerne spravil svoje obrazy akési tajomné a ich významy vyvolávali množstvo diskusií. Jeden názor, tykajúci sa tohto obrazu je, že osemnásť žien na obraze sú akési duše, duchovia v kúzelnom sne. Obraz však môže mať tiež čisto dekoratívnu funkciu a môže v ňom ísť viac o design ako o myšlienku. V tomto diele je tiež využitý zlatý rez, začína kruhom trumpety ktorú drží štvrtá žena od vrchu. Šírka interiérových dverí v zadnej vrchnej časti schodov je tiež zlatý rez šírky vrchnej časti, kde sa nachádza strešné okno.
 
4.4 The Sacrament of the Last Supper (Posledná večera)
Toto dielo vytvoril španielsky umelec Salvador Dalí, ktorý sa svojimi experimentmi a excentrickosťou stal jedným z najpopulárnejších umelcov 20. storočia. Jeho hlavným cieľom bolo zobrazovať konkrétnu iracionalitu. V roku 1955 sa nechal inšpirovať Da Vincim a namaľoval obraz s názvom Posledná večera (obrázok č. 8). Tak ako to bolo v Da Vinciho diele, tak je to aj tu – stôl je hlavným objektom, ktorý vyčleňuje v obraze zlatý obdĺžnik. Navyše v pozadí môžeme vidieť okná, ktoré dokopy tvoria veľký dvanásťsten. Dvanásťsteny sa skladajú z dvanástich päťuhoľníkov, v ktorých sú úsečky rozdelené podľa fí.