Alimentárne infekčné ochorenia

VYMENOVANIE A CHARAKTERISTIKA ALIMENTÁRNYCH INFEKČNÝCH OCHORENÍ

Alimentárne nákazy sú ochorenia, ktoré taktiež niekedy označujeme ako ochorenia z potravín.

Rozdeľujeme ich na infekčné ochorenia a otravy.

• Infekčné ochorenia sú nákazlivé ochorenia vyvolané patogénnym(choroboplodným) mikroorganizmom (baktérií, vírom). Prenáša ich nakazený človek alebo zviera. Infekcia je často sprevádzané horúčkou.

• Otravy sú poškodenia zdravia, resp. choroby, ktoré vznikajú patogénnym(choroboplodným) účinkom xenobiotík (cudzorodé chemické látky) na úrovni cieľových orgánov (tkanív). Vniknutie chemickej látky (xenobiotika) do ľudského organizmu alebo do biologického systému vôbec, môže spôsobiť toxickú reakciu a vznik choroby. Jedy sú xenobiotiká, ktoré sú schopné vyvolať otravy po vniknutí do organizmu v relatívne malých množstvách(obvykle sa udáva do 50g). Klinický priebeh otravy a jej výsledný patologický prejam závisí vo všeobecnosti predovšetkým od množstva jedu, ktorý prenikol do biologického systému a dostal sa pri zachovaní, resp. novovytvorení toxickosti až do cieľového orgánu (tkaniva).

BAKTERIÁLNE ALIMENTÁRNE INFEKCIE

Alimentárne infekcie, ktoré sú spôsobené baktériami, napr.:

• Brušný týfus (Typhus Abdominalis), ktorého pôvodcom je Salmonella typhi abdominalis. Prameňom nákazy sú chorí ľudia alebo bacilonosiči, ktorí vylučujú zárodky stolicou a močom. Nákaza sa prenáša priamym stykom s vyluččovateľom choroboplodných zárodkov, kontaminovanou vodou, potravinami a zeleninou. Nákaza môže byť aj importovaná. Tlecí čas (inkubačná doba) je 14 (7-21) dní. Začiatok ochorenia je málo charakteristický. Prejavuje sa nechutenstvo, únava, dávenie a schodovitové stúpanie teploty (stadium incrementi), ktorá sa v nasledujúcich dvoch týždňoch udržuje na vysokých hodnotách (febris continua). Chorý máva hnačky, stáva sa somnolentným (chorobne ospalým), často blúzni. Objektívne sa zisťuje povlečený jazyk v tvare V alebo W, bronchitída, relatívna bradykardia (frekvencia srdca pod hodnotou 50 tepov za minútu v pokoji), splenomegália (patollogické zväčšenie sleziny) a hepatomegália (patologické zväčšenie pečene). Na bruchu a po bokoch hrudníka sa zjavuje tyická ružová vyrážka (roseola typhosa). Z komplikácií je najzávažnejšia perforácia čriev s prejavom peritontídy (zápalu pobrušnice), myokarditída (zápal srdcového svalu), cholecystitída (zápal žlčníka), pneumónia( zápal pľúc), tromboflebitída (zápal žíl). Okrem epidemickej anamnézy sa možno opierať o pomerne typický klinicko-laboratórny nález, potvrdenie diagnózy sa robí hemokultiváciou(diagnostická metóda na zachytenie a určenie mikroorganizmov v krvi pacienta), kultiváciou stolice a moču. Terapia je ústavná. Podáva sa chloramfenikol, kotrimoxazol najúčinnejšie sú fluorochinolóny (druhy antibiotík). Po prekonaní ochorenia najmä z predantibiotickej éry dochádzalo k mnohoročnému nosičstvu s epidemickým významom. Medzi prevenciu patrí zabezpečenie bezchybnej pitnej vody, hygiena potravín, osobná hygiena a očkovanie, ktoré však pred nákazou úplne nechráni.

• Paratýfus , ktorý sa u nás vyskytuje je paratýfus B (vyvolávateľ Salmonella paratyphi B) a ako importovaná nákaza aj paratýfus A ( vyvolávateľ Salmonella paratyphi A). Priebeh ochorenia je podobný ako pri brušnom týfuse, od ktorého sa líši kratším tlecím časom (4-10 dní), bohatšou a väčšiou rozeolou (červené miesto na koži vzniknuté prerušením inervácie ciev), kratším trvaním a zriedkavejším vyskytovaním komplikácií. Diagnóza, terapia, prevencia a prognóza sú rovnaké ako pri brušnom týfuse.

• Bacilárna dyzentéria jej vyvolávateľmi sú u nás najčastejšie Shigella sonnci a Shigella flexneri. Vysokotoxická Shigella shigac sa u nás nevyskytuje (môže byť však importovaná), preto aj ochorenie na dyzentériu prebieha zväčša miernejšie. Predmetom nákazy je chorý človek alebo bacilonosič. Nákaza sa prenáša fekálno-orálnou cestou (nákaza špinavých rúk), aj kontaminovanými potravinami, vodou a predmetmi. Môže sa rýchlo rozšíriť najmä v detských kolektívoch, sociálnych a psychiatrických zariadeniach. Pri rozširovaní pôvodcov bacilárnej dyzentérie môžu mať účasť muchy. Šigely (gramnegatívne[mikroorganizmy nefarbiace sa pri Gramovom farbení] nepohyblivé tyčinky) pôsobia cytotoxickým (rozrušujúcim , otravujúci m) mechanizmom, vedú k tvorbe charakteristických povrchových vredov na sliynici hrubého čreva, po ktorom sa môže rozvinúť pseudomembránovo-nekrotický zápal, ktorý môže prejsť aj do chronocity (dlhotrvácnosť). Shigella produkuje toxín, ktorý má paralyzujúci účinok na cievy. Tlecí čas je 1-7 dní. Ochorenie sa začína v typických prípadoch náhle pocitom zimy, horúčkou, nechuťou do jedenia, nauzeou (nevoľnosťou) a častými hnačkami a tenezmami (bolestivé nutkanie na stolicu alebo na močenie). V stolici je obvykle prímes hlienu a krvi. Palpáciou (vyšetrovanie chorej oblasti ohmataním) brucha sa zistí bolestivosť v oblasti hrubého čreva. Zisťuje sa mierna leukocytóza (zvýšené množstvo bielych krviniek v krvi), pri pri ťažkom priebehu býva leukopénia (zmenšené množstvo bielych krviniek v krvi) s granulocytopéniou (nedostatok funkcie schopných bielych krviniek). Nákaza môže prebiehať abortívne (ľahko prebiehajúca), toxicky, u malých detí aj s tonicko-klonickými kŕčmi, bezvedomím a hypoglykémiou (zníženie koncentrácie glukózy v krvi). Chronický priebeh s častými relapsmi (zhoršeniami príznakov choroby) býva u pacientov s črevnou parazitózou. Ako komplikácie sa môžu objaviť: artritída (zápalové poškodenie kĺbov) nehnisavého typu, ktorá postihuje najmä koleno, zápal pľúc, príušných žliaz, sepsa (zaplavenie organizmu toxickými produktmi hnisavého ložiska) , soor (ochorenie, ktoré vyvoláva Candida albicans a prejavuje sa bielymi povlakmi v ústnej dutine), perforácia čreva. Diagnóza sa potvrdzuje kultivačným vyšetrením stolice, rektálneho tampónu, naočkovaním na dezoxycholátovú pôdu, ktorá môže slúžiť aj ako transportna pôda. Diferenciálnodiagnosticky treba vylúčiť infekčné hnačky inej etiológie (príčiny choroby), amébiázy (druh hnačkovitého ochorenia, ktoré sa vyskytuje najmä v trópoch a teplých oblastiach), ďalej polypózu (výskyt väčšieho množstva polypov) a rakovinu čriev, otravu ťažkými kovmi, ale aj črevné komplikácie pri liečbe antibiotikami, hnačky vyvolané nutričnými faktormi (ovocie, niektoré druhy korenia, deficit vitamínu A). Terapia: pokojový režim, diéta (čaj, ryžový odvar a sucháre, zemiakové pyré, ovsená kaša, ovocné šťavy, mrkvové pyré, banány a i.). Rekonvalescencia trvá asi 1-2 týždne. Antibiotická liečba sa indikuje len pri ťažkých stavoch a to amplicín, kotrimoxazol a fluorochinolóny. Medzi prevenciu patrí vysoký štandard osobnej a kolektívnej hygieny, hygieny stravovania a stolovania. Výskyt ochorenia podlieha povinnému hlásieniu. Treba zabezpečiť hygienickú kontrolu prípravy a distribúcie potravín, zabrániť jej kontaminácií muchami a vylúčiť osoby trpiace hnačkou z manipulácie s potravinami.

• Akútna hnačka je časá najmä v letnej a jesennej seóne, i keď jeho etiológia ostáva často neobjasnená. Spoločným znakom hnačky je kašovitá až vodnatá stolica, ktorá sa dostavuje viackrát za deň, 10 až 20 i viac stolíc za 24 hodín.Najčastejšie sú pôvodcom hnačky bakteriálneho pôvodu baktérie – šigely, salmonely, stafylokoky (guľkové baktérie vyskytujúce sa v hroznovitých skupinách), vibriá (druh baktérie zahnutého tvaru, s bičíkom), yersínie (tyčinkovité baktérie), klostrídie, pseudomonas (anaeróbne baktérie), proteus, klebsielly (nepohyblivé baktérie) a iné. Prameňom nákazy je človek alebo zviera a faktorom prenosu sú najčastejšie potraviny a voda. Hromadné ochorenie sa môže zjaviť najmä v podnikoch so spoločným stravovaním, ddojčenských ústavoch nemocniciach a v domovoch dôchodcov. Na hnačkové ochorenia sú predisponovaní ľudia s niektorými základnými chorobami, najmä gastrointestinálneho(tráviaceho) traktu a malé deti. Patogénne mikroorganizmy môžu vyvolať poruchu toxínmi, ktoré sa vytvorili v potrave už pred jej požitím, inokedy sú patologické zmeny vyvolané mikróbmi a ich toxínmi, vytvorenými v gastrointestinálnom trakte (toxiinfekcie), alebo ide najmä o poškodenie sliznice pôvodcom ochorenia (šigelóza, amebiáza a pod.) Obrana proti mikroorganizmom, ktoré sa dostanú do gastrointestinálneho traktu, sa uskutočňuje viacerými mechanizmami, ako je peristaltika (mimovoľné sťahovanie, pohyby zažívacích ústrojov, spôsobujúce posun potravy), žalúdková kyselina, konkurencia črevnej flóry, ktorá sa nachádza v dolnej časti ilea (dolná časť tenkého čreva) a v hrubom čreve. Túto normálnu flóru tvoria najmä anaeróby, bakteroides a laktobacil, ktorý sa nachádza v stolici dojčiat; ďalej sú to klostrídie, E. coli a iné mikróby z rodu enterobakteriaceí, enterokoky, a anaeróbne streptokoky. Inkubačný čas sa pohybuje podľa pôvodcu hnačkového ochorenia a taktieť ťažkostí a priebeh ochorenia sú menlivé. Najčastejšie ide o ľahkú gastroenteritídu s nauzeou, vracaním, zvýšenou teplotou a kašovitou až vodnatou stolicou. Hnačky zvyčajne po 2 až 3 dňoch ustúpia. Ťažší priebeh sa môže prejaviť výraznejšími bolesťami a tenezmami až kolikami, meteorizmom (nadúvaním, tvorbou plynov v črevách) a vracaním. V stolici sa môže objaviť prímes krvi, teplota môže vystúpiť nad 38,5 °C. Najmenej v polovici akútnych hnačkových ochorení ostáva etiologická diagnóza nejasná. Epidemiologická anamnéza sa zameriava na možné faktory prenosu, najmä na potravu, ako je majonéza, sekané mäso, pomazánky, salámy, vajcia, hygienicky závadu vodu a i. Najmä hromadné, explozívne ochorenie vzbudzuje podozrenie na otravu potravinami. Ďalej je potrebné pátrať v epidemiologickej anamnéze po styku s chorými na hnačku. Osobitnú pozornosť treba venovať objasneniu etiológie u pacientov prichádzajúcich z tropických oblastí, u pracovníkov v potravinárstve a v detských zariadeniach. Aj klinický obraz môže pomôcť pri úvahách o etiológií. Obraz gastroeneritídy s miernejším priebehom býva pri vírusovej infekcií, krátkotrvajúce afebrilné ochorenie pri stafylokokovej enterotoxikóze, ťažšie prebiehajú infekcie vyvolané E. coli, Vibrio parahaemolyticus, kým salmonely, stafylokoky a šigely vyvolávajú viac menej ťažký obraz enterokolitídy. Dôležité je fyzikálne vyšetrenie. O akútnej kolitíde svedčí bolestivosť pri palpácií v oblasti lineálnej flexúry a sigmy, tenezmy s častou defekáciou malých množstiev stolice s množstvom hlienu, prípadne i prímes krvi pri postihnutí hrubého čreva, kým objemné vodnaté stolice zelenkastej farby so sklonom k dehydratácií sú charakteristické skôr pre gastroenteritídu. Na mikrobiologickú diagnostiku sa posiela stolica, prípadne i vývratky a vzorka potravím ( zo zariadení hromadného stravovania). Terapia: Prvý deň je vhodná hladovka s prívodom dostatočného množstva tekutín. Prívod vody a elektrolytov v infúzii zvyčajne v podobe fyziologického roztoku, pri vracaním s obsahom 5% glukózy, Pri výraznej dehydratácií sa doplňovanie strát tekutín a elektrolytov riadi pomocou sledovania vnútorného prostredia. Podľa potreby sa ordinujú adstringenciá a spazmolytiká. Pri črevnej hnačke sú vhodné črevné antiseptiká. Nemajú sa aplikovať opiáty. Hnačkám predchádzame dodržiavaním zásad komunálnej hygieny pri príprave a distribúcií potravín, pri príprave a udržiavaní jedla (pod 5 °C alebo nad 60 °C udržiavať varené jedlá). Potrebné je hlásiť výskyt hromadného hnačkového ochorenia a v prípade epidémie dodrživať nariadenia hygienickej služby.

• Cholera je gramnegatívna tyčinka citlivá na vyschnutie, na kyslé pH,na bežné dezinfekčné prostriedky a teplotu nad 60 °C. V pitnej vode prežíva 4-7 dní, v ľade 21 dní. Sú známe tri klasické sérotypy, Ogawa, Inaba a Hikojima, nový biotip El Tor, rezistentnejší na faktory vonkajšieho prostredia, ale menej virulentný (nákazlivý) s letalitou (úmrtnosťou) 1-3%, a typ Bengal, ktorý prejavuje opäť vyššie virulentné vlastnosti. Prameňom nákazy je výlučne infikovaný človek. Prenos nákazy sa deje kontaminovanou vodou, potravinami a špinavými rukami. Tlecí čas je 2-4 dni. Cholera vyvolaná biotipom El Tor prebieha ako hnačka vyvolaná enterotoxickým mechanizmom, ktorá môže viesť k rýchlej dehydratácií s rozvratom vnútorného prostredia a k hypovolemickému šoku. Diagnóza sa potvrdzuje kultiváciou odobranej stolice rektálnou rúrkou alebo dobre sajúcimi tampónmi. Terapia: Rýchla rehydratácia, orálne tzv. WHO roztokom, ktorý s pripraví z 3,5g NaCL, 2,5g NaHCO3 1,5g KCl, 20g glukózy (med, alebo aj cukor) a doplní sa do 1l vodou. Prevencia spočíva v zabazbečovaní hygienicky bezchybnej vody a potravín, v dodržiavaní zásad osobnej a všeobecnej hygieny. Existujúca očkovacia látksa nezabezpečuje plnú imunitu a dnes sa už len ojedinele považuje povinné očkovanie proti cholere v medzinárodnom styku. Riziko importovania cholery je stále aktuálne. Pretože väčšia časť nákaz prebieha v epidémiach cholery subklinicky alebo ako bežné hnačkové ochorenie, je cholera predmetom primárneho záujimu praktického lekára.

ALIMENTÁRNE INFEKCIE VÍRUSMI

• Hepatitída (žltačka) typu A sa prenáša fekálne-orálnou cestou, zdravý človek sa najčastejšie nakazí špinavými rukami alebo kontaminovanou vodou a potravinami. Inkubačná doba je 2 až 7 týždňov. Príznaky sú nechutenstvo, zvracanie, únava, bolesť nás kĺbov a svalov, nám sfarbenie očného beľma dožlta a tmavý moč.

TOXOINFEKCIE

• Salmonely pre človeka možno rozdeliť do dvoch skupín:

1. salmonely patogénne primárne pre človeka, ktoré vyvolávajú brušný týfus a paratýfus,

2. salmonely primárne patogénne pre zvieratá, ktoré však môžu vyvolať aj ľudské ochorenie, označované bežne ako ostatné alebo enteritické salmonelózy. Salmonely sú gramnegatívne, pohyblivé paličky patriace do rodu enterobakteriaceí. Na ich telo je viazaný antigén O (IX, XII), na bičíky antigén H (d) a na povrchu sa nachádza ďalší antigén virulence, označený ako VI. Za približne 1200 typov salmonel má väčší význam v praxi asi 30 z nich. Najznámejšia je Salmonella typhi murium, ktorá sa ale takisto dá diferenciovať podľa lyzotopov. Pôvodcovia brušného týfusu a paratýfusu po preniknutí črevnou stenou a rozmnožení v lymfatických uzlinách sa dostanú do krvného obehulymfatickými cievami a ductus thoracicus a vyvolávajú cyklickú infekčnú chorobu. Ich rozpadom sa uvoľnuje endotoxín vyvolávajúci celkové príznaky. Salmonely sídlia intraceluárne, kde sú chránené proti baktericídnym protilátkam. Rozhodujúcim faktorom pri uzdravení sú asi rozvinutie zvýšenej schopnosti fixných fagocytov ničiť baktérie a vývoj zvýšenej tolerancie na toxické účinky antigénov. V porpedí patogénneho účinku ostatných salmonel je intoxikácia a enterokolitída, zriedka vzniká sepsa. Tenké črevo ako cieľový orgán sa pri týfuse a paratýfuse charakteristicky zmení; podstatné sú najmä Peyerove pláty, ktoré opuchnú a stanú sa hyperemickými (prekrvenými). Limfoidné tkanivo je infiltrované histiocytnými (retenovitá či hviezdicovitá bunka väziva, ktorá je schopná pohlcovať cudzorodý materiál ) elementami. Zjavia sa okrúhle histiocyty s tmavšou cytoplazmou. Toto prvé štádium dreňovej infiltrácie môže prejsť v 2. týždni do štádia nekrózy (ložiskové odumretie tkaniva v živom organizme), v 3. týždni sa začína štúdium ulcerácie (tvorba vredov, vredovatenie) a v 4. až 5. týždni sa epitelizáciou postupujúcou z kraja a granuláciou hoja vredy. Tieto zmeny prebiehajú v orgánoch ako je pečeň, slezina, koža. V dôsledku hematologického rozsevu salmonel môžu vynikať týfusové granulómy. Okrem krvácania z arodovaných ciev a perforácie črevnej sliznice v 3., zriedka v 2. týždni, sa môže zjavovať myokarditída (zápal srdcového svalu), endokarditída (zápal vnútornej srdcovej blany), cholecystída, abscesy v mäkkých častiach a zo vzniknutej trombózy sa môže vyvinúť pľúcna embólia.

• Kampylobakterióza sa dlho pokladala za výlučne veterinárne ochorenie, od roku 1977 sa však Campylobacter pri použití špeciálnej kultivačnej techniky dokazuje čoraz častejšie ako pôvodca hnačkového ochorenia u ľudí. Campylobacter bol pôvodne zaradený medzi vibriá, v roku 1963 však Sébaldová a Veron dokázali, že ide o samostatný rod, patriaci do čeľade Spirillaceae. Pre ochorenie človeka je najdôležitejší obligátny ľudský patogén Campylobacter jejuni. Kampylobakter sa nachádza v črevách mnohých zvieracích druhov, najmä vtákov. Najdôležitejším rezervoárom je zrejme hydina a požitie kontaminovanej tepelne nespracovanej hydiny j ejedným z hlavných spôsobov nákazy. Na rozdiel od salmonel sa však kampylobakter v potravinách nerozmnožuje, preto nevznikajú explozívne epidémie, ale skôr sporadické a familiárne ochorenia. Faktorom prenosu môže byť aj mlieko kontaminované výkalmi. Prameňom infekcie môžu byť aj domáce zvieratá (šťenatá, mačky, vtáky). Ako profesionálna nákaza sa môže vyskytovať u pracovníkov s hoväszím dobytkom, hydinou ale aj opicami. Bol pozorovaný aj interpersonálny prenos – chorá rodička môže nákazu preniesť na novorodenca. Kampylobaktéria je rozšírená po celom svete, najčastejšie v letných mesiacoch. Kampylobakter je prevažne invazívny typ patogéna, pričom preniká najmä do sliznice ilea. Niktoré kmene môžu produkovať termostabilný enterotoxín C. fetus intestinalis je podmienený patogén, preto vyvoláva chorobný stac pacientov so zníženou lokálnou alebo celkovou imunitou. Inkubačný čas je približne 3 – 11 dní. Infekcia sa najčastejšie prejavuje v črevnej forme. Asi u polovice pacientov sa pri nej dostaví nevoľnosť, triaška, bolesti hlavy, v bruchu a vo svaloch s horúčkou. Vlastné ochorenie sa prejaví hnačkami s vodnatou stolicou, v ktorej sa po 1 – 2 dňochzjavuje čerstvá krv. Hnačka ustúpi počas 2-3 dní, môžu však nastať aj relapsy, ktoré sa niekedy dostavia aj po 3-9 mesiacoch. V priebehu choroby alebo po jej skončení sa môže zjaviť prchavý exantém a pozorovali sa aj reaktívne artrídy a príznaky postihnutia podžalúdkovej žľazy. Črevná infekcia môže prebehnúť aj pod obrazom akútneho brucha s nálezom zápalu lymfatických uzlín. Vylučovanie kampylobakteru stolicou trvá trochu kratšie ako pri salmonelózach. Sú známe inaparentné formy infekcie a bezpríznakové vylučovanie u osôb v okolí pacienta. Systémová infekcia sa najčastejšie prejaví ako septická forma s vysokou horúčkou, triaškami, bolesťou hlavy, potením a asi u polovice pacientov bývajú brušné ťažkosti alebo i hnačky. Objaktívne sa zistí meirna hepatosplenomegália, zriedka subikterus. Ochorenie môže i spontánne ustúpiť, môže prebiehať s relapsami týždne i mesiace alebo sa aj môže skončiť smrteľne. Terapia: Zvyčajne sa vystačí s diétnym režimom a rehydratáciou. U pacientov s ťažkými hnačkami sa odporúča erytromycínstearát. Prevencia: dôležité je dodržiavanie hygienických zásad prevencie, ako pri alimentárnych nákazach, najmä pri spracovávaní hydiny.

PREJAVY OCHORENÍ NA BESNOTU A TETENUS

• Besnota - prameňom nákazy je pes, mačka, líška, vlky, šakaly, veverice, jazvece, lasicovité a psovité šelmy, hovädzí dobytok a i. Na človeka sa nákaza prenesie slinami besného zvieraťa a pri pohryzení alebo pofŕkaní poranenej kože. Vírus sa nachádza v slinách psa 2-5, prípadne až 14 dní pred prvými príznakmi besnoty. Inkubačná doba je zväčša 10-80 dní ale aj osem a viac mesiacov. vystúpi horúčka, dostavia sa bolesti v záhlaví, celková nevoľnosť, niekedy dávenie a v meiste poranenia bolesť, alebo pálenie. Pacient prudko reaguje aj na bežné oidráždenie zraku, sluchu, dotyk a niekedy už fúknutie na šiju (aerofóbia) vyvolá prudké bolesti. Rýchle nastupuje zmena osobnosti, melenchólie a depresie, ktoré sa môžu striedať s dobrou náladou. V priebehu 2-3 dnívzniká excitačné štádium ( pacient je nepokojný, nesúvisle rozpráva, pľuje), so záchvatmi kŕčov hltacieho a laryngového svalstva, ktoré môžu byť vyprovokované už i zvukom tečúcej vody. Medzi záchvatmi môže byť pacient pokojný, je si vedomý svojho stavu a má strach zo smrti, ktorá môže nastať už na 3. – 4. deň. Paralytické štádium a excitus (smrť) sa môžu dostaviť aj náhle už v priebehu 24- 48 hodín ochorenia. Diagnóza sa opiera o anamnestické údaje o pohryznutí zvieraťom a o typické príznaky ochorenia. Diferenciálnodiagnosticky treba odlíšiť tetanus, ktorý sa začína trizmom, encefalitídou, príp. hystériou. Terapia je na JIS alebo ARO. Každé ochorenie sa však končí exitom. Postup pri kontakte so zvieraťom alebo po poranení zvieraťom: Praktický lekár zabezpečí bezprostredné ošetrenie rany, a to jej vymytím roztokom mydla alebo kvarternej amóniovej bázy a v zmysle príslušných zásad sa začne antitetanickou profylaxiou. Pri rozsiahlejších poraneniach sa rana ošetrí chirurgicky. Pokiaľ je zviera známe, nariadi sa jeho veterinárne vyšetrenie. Ak je zviera neznáme alebo ak sa u neho zistí besnota, musí sa začať tzv. postexpozičná provylaxia (pasívna imunizácia, použitím antirabického imunoglobulínu a očkovania, podľa druhu rany a zdravotného stavu zvieraťa). Preventívne opatrenia proti besnote spočívajú najmä v preventívnom očkovaní psov, mačiek, líšok, vlkov, prípadne iných voľne žijúcivh zvierat v ohnisku nákazy.

• Tetanus je vyvolaný neurotoxínom prísne anaeróbneho sporulujúceho Plectridum tetani. Vyvolávateľ patrí k saprofytom v čreve koní, dobyka aj človeka. Jeho spóry sú vysokoodolné proti fyzikálnym faktorom (sucho, teplo) a nachádzajú sa v pôde, prachu a v hnoji. Spóry sa dostanú do ľudského organizmu cez poranenú kožu, kožné defekty aj po drobných poraneniach, ale aj pooperačne, cez pupočník novorodencov a asi v 15% sa vstupná brána nezistí. Nebezpečné sú rany, keď dôjde k zmliaždeniu tkaniva a vzniká anaeróbne prostredie. V mieste poranenia sa spóry menia na vegetatívne formy plektrídií (klostrídia, ktorých spóry sú až na konci tyčinky), ktoré tvoria toxíny. Inkubačný čas je 4-14 dní, prípadne aj viac dní. Prognóza ochorenia závisí od dĺžky inkubačnej doby. Čím je kratšia, tým je prognóza vážnejšia. Následkom väzby toxínu na nervové bunky dochádza k celkovej hypertónií (zvýšeniu krvného tlaku) priečne pruhovaného kostrového svalstva s pohotovosťou na generalizované tonické kŕče, ktoré môžu byť vyprovokované aj najmenším podráždením, často aj iba zvukom alebo svetlom. Nebezpečné sú laryngospazmy (tonické kŕče zvieračov hrtana, ktoré uzavrú aj hlasovú štrbinu), ktoré sú najčastejšou príčinou smrti. Ochorenie sa začína zvýšeným spazmom žúvacieho svalstva (trizmus), ktorý sa šíri na mimické (risus sardonicus), šijové, chrbtové, ktoré vyvolávajú lordózu ( prehnutie chrbtice konvexitou dopredu) až opistotonus (oblúkovité prehnutie tela dozadu spôsobené kŕčom chrbtového svalstva). Y celkových príynakov je prítomna horúčka, potenie a tachykardia (zrýchlenie srdcového rytmu (srdce bije rýchlejšie ako 100-krát za minútu)). Pacient môže zomrieť v záchvate v dôsledku kŕča dýchacích svalov alebo na srdcovú synkopu. V rpiaznivých prípadoch sa asi po týždni ochorenia začína stav lepšiť. Priebeh choroby s krátkym tlecím časom ( 5- 7 dní) môže byť perakútny (veľmi prudký), po dlhšom telcom čase (10 alebo viac dní) miernejší. Tetanus novorodencov vzniká po nesprávnom ošetrení pupočníka asi týždeň po narodení. Z komplikácií sa vyskytujú zápaly pľúc, zriedkavejšie fraktúry kostí. Terapia sa začína lokálnym ošetrením, rana sa ponecháva otvorená, podá sa megadávka antitetanického gamaglobulínu (bielkovinová zložka krvného séra obsahujúca protilátky). Pacient sa urýchlene dopraví do nemocnice, kde sa pokračuje v podávaní antibiotík a celkovej intenzívnej starostlivosti o pacienta. Pacient má byť do nemocnice dopravený RZP v sprievode lekára, ktorý je schopný v prípade generalizovaných kŕčov počas transportu terapeuticky zasiahnúť. Medzi prevenciu radíme dôsledne dodržiavanie očkovacieho kalendára, ktoré zabezpečuje plnú ochranu pred ochorením. Do 10 rokov od očkovania treba pri poranení preočkovať pacienta jednou dávkou anatoxínu. Po uplynutí času dlhšieho, ako 10 rokov sa musí opätovne urobiť celé základné preočkovanie.

ZÁSADY OCHRANY ĽUDÍ PRED NÁKAZAMI

Preventívne opatrenia:

1. Priebežné hlásenie sporadických ochorení, i suspektných, okamžité hlásenie nahromadenia ochorení.

2. Zabezpečenie zdravotne nezávadnej pitnej vody a potravín.

3. Neškodné odstraňovanie odpadov.

4. Vzdelávanie osôb pracujúcich v epidemiologicky závažných činnostiach.

5. Očkovanie proti poliomyelitíde patrí medzi povinné očkovania u detí. Iné druhy očkovania sa vykonávajú najmä pred cestami do krajín so zvýšeným rizikom nákazy (brušný týfus, cholera, vírusová hepatitída A) alebo u vybraných skupín obyvateľstva (vírusová hepatitída A u osôb žijúcich na veľmi nízkej hygienickej úrovni a osôb pracujúcich v epidemiologicky závažných činnostiach).

6. Zdravotná výchova obyvateľstva pri ktorej je vhodné využiť tzv. Desatoro „zlatých pravidiel“ SZO.

• Desatoro „zlatých pravidiel“ SZO k ochrane pred črevnými nákazami: 1. Výber zdravotne bezchybných potravín. Pri nákupe uprednostňovať tepelne spracované potraviny, napr. pasterizované mlieko pred surovým. Potraviny konzumované v surovom stave dokonale umyť. 2. Dokonalé preváranie potravín. Dôkladné varenie usmrcuje mikroorganizmy, podmienkou však je dosiahnutie teploty minimálne 70°C počas 20 minút vo všetkých častiach spracovávanej potraviny (napr. hydina pri kosti). 3. Konzumácia bezprostredne po uvarení. Pokiaľ sú uvarené pokrmy ponechané pri teplote miestnosti, mikroorganizmy, ktoré proces varenia prežili, sa začnú množiť, prípadne produkovať toxín. Čím dlhší je interval medzi tepelným spracovaním a konzumáciou, tým je riziko väčšie. 4. Správne skladovanie potravín. Ak má byť strava pripravená v časovom predstihu, je nutné ju uchovávať buď v teplom stave (okolo 60°C) alebo v chlade (pod 10°C). Chybou je uloženie väčšieho množstva potravín, ktoré sú ešte teplé do chladničky. Stred potravín môže zostať dlho nad 10°C a mikroorganizmy sa pomnožia. 5. Dôkladné zohrievanie potravín. Uvarené potraviny je potrebné zohrievať opäť pri teplote minimálne 70°C. 6. Zabrániť skríženej kontaminácii surových a už uvarených potravín. Bezpečne uvarené potraviny sa môžu sekundárne kontaminovať surovými, a to priamo dotykom alebo nepriamo, použitím toho istého noža, dosky na krájanie a pod. 7. Umývanie rúk je nutné pred zahájením prípravy potravín, pri prerušení práce, po opracovaní surových potravín a samozrejme po použití toalety alebo prebaľovaní dieťaťa. Hnisavé ložiská na rukách musia byť vždy zakryté. Ruky môžu byť kontaminované i po dotyku domácich zvierat. 8. Čistota kuchynského zariadenia. Potraviny môžu byť kontaminované mikroorganizmami z pracovných plôch a kuchynských pomôcok. Prevenciou je udržiavať celé zariadenie v dokonalej čistote. 9. Ochrana potravín pred hmyzom, hlodavcami a inými zvieratami, ktoré môžu tiež prenášať patogénne mikroorganizmy. 10. Používanie na prípravu potravy výhradne pitnej vody. Pokiaľ sú o kvalite vody určenej na prípravu stravy pochybnosti, je nutné ju prevariť.

Bibliografické záznamy
Dieška Dionýz a kolektív. Vnútorné lekárstvo. Vydavateľstvo Osveta, 1988
Klimo František.  Praktické a rodinné lekárstvo.  Vydavateľstvo Prognóza, 1999.