Pravé Kristovo božstvo

Pravé Kristovo božstvo
 
Definovanie učenia:
Ježiš Kristus je opravdivý Boh (de fide).
 
Synoptici:
Vedomie Božieho synovstva – „môj Otec“ kontra „váš Otec“, nikdy nie „náš Otec“; Dvanásťročný Ježiš v chráme: „Či neviete, že mám byť tam, kde sa jedná o môjho Otca“. Ľudský synovský vzťah Márie tu musel ustúpiť božskému synovskému vzťahu. Jánovské miesto u synoptikov: „Nik nepozná Syna iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a komu to Syn bude chcieť zjaviť.“ Rovný vzťah Otca a Syna  vo vzájomnom poznávaní sa.
 
Ján:
Prológ – začína popisom preexistentného Logosa, ktorý je samotnou osobou vedľa Boha a sám je Bohom. Tento Logos je v synovskom vzťahu k Bohu „jednorodený Syn od Otca“ a rovnako je označený ako jednorodený Boh (1,18). Tento od večnosti existujúci Logos prišiel na svet tak, že sa stal človekom. Tento Logos, ktorý sa stal človekom je identický s historickým Ježišom Kristom. Ježišovo svedectvo o sebe – Ježiš výslovne odlišuje svoje Božie synovstvo od Božieho synovstva učeníkov: „vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a k vášmu Bohu“ (20,17). Ježiš dosvedčuje, že ho poslal Otec, čím vyjadruje svoju preexistenciu u Boha.
Ján: spôsob ohlasovania Ježišovho božstva – Ježiš si pripisuje Božie vlastnosti a činnosti: večnosť „Skôr ako Abrahám, ja som“; úplné poznanie Boha, rovnakú moc a činnosti s Otcom: „Aj teraz Otec pracuje a aj ja pracujem“ (5,17); moc odpúšťať hriechy: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a viac nehreš“ (5,23). K tomu sa pridáva svedectvo jeho skutkov, ktoré Ján nazýva znameniami.
 
Tri druhy Kristovho bytia:
Flp 2,6:
1.  najskôr mal Kristus božskú prirodzenosť
2.  potom vzal na seba prirodzenosť sluhu
3.  napokon bol povýšený nad všetky stvorené veci
 
Pavol:
Prideľovanie Božích vlastností:

- všemohúcnosť – „V ňom bolo stvorené všetko a všetko v ňom spočíva“ (Kol 1,15-17)
- vševedúcnosť – „V ňom sa skrývajú všetky poklady múdrosti a vedomostí“  (Kol 2,3)
- večnosť – „prvorodený zo všetkého stvorenia“ (Kol 1,15)
- nemeniteľnosť – „Ježiš Kristus ten istý včera, dnes i naveky“ (Hebr 13,8)
- kult latrie – „pred ním nech sa zohne každé koleno, jemu bude prisahať každý jazyk“ (Flp 2,10)
 
Vyznania viery:
Nicejsko-carihradské – (Verím v JK) pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného.
 
Kongregácia pre učenie viery:
Dominus Jesus 10 – Treba pevne veriť, že Ježiš z Nazareta, syn Márie, a len on, je Synom a Slovom Otca. Slovo, ktoré bolo na počiatku u Boha, je to isté, ktoré sa stalo telom.
 
Popieranie Kristovho božstva:
· Gnostici – tvrdili, že JK je eónom, ktorý sa spojil s ľudským synom Márie a Jozefa a tak vykúpil svet. V Ježišovi videli teda poloboha a poločloveka, ani nie Boha, ani nie človeka, ale akúsi prostrednú bytosť
· Doketizmus – JK mal iba zdanlivé ľudské telo a bol vlastne iba čistým eónom.
· Adopcianizmus – v obyčajnom človeku Ježišovi prebývala akási neosobná Božia sila, ktorá bola potom adoptovaná za Božieho Syna. Pri Ježišovom krste zostúpil Kristus (DS) v podobe holubice na Ježiša a prebýval v ňom. Tak sa stal adoptívnym Božím Synom.
· Arianizmus – Slovo, ktoré prijalo telo, preexistovalo už pred začiatkom sveta, ale nebolo Bohom, ale iba najvznešenejším a prvým stvorením. Toto Slovo vytvoril Boh z ničoho a potom ho použil ako nástroj pri tvorení sveta. JK teda nebol vlastný, ale iba adoptovaný Boží Syn.