Kristovo oslávenie - zmŕtvychvstanie

Kristovo oslávenie – zmŕtvychvstanie
 
Katolícke učenie:
Ježiš Kristus na tretí deň po svojej smrti slávne vstal z mŕtvych (de fide).
 
Charakteristika zmŕtvychvstania:
Kristus vstal z mŕtvych vlastnou silou. Dôvod toho je v hypostatickej únii, pretože hlavnou príčinou jeho vzkriesenia bol Logos s Otcom a Duchom Svätým a nástrojom zmŕtvychvstania boli Kristovo ľudské telo a duša. Zmŕtvychvstanie je dôkazom Kristovho božského poslania a pečaťou autentickosti jeho učenia.
 
Zmŕtvychvstanie v hlásaní apoštolov:
Apoštoli majú byť v prvom rade svedkami Kristovho zmŕtvychvstania pred svetom. Zmŕtvychvstanie je teda centrom apoštolského ohlasovania.
 
Telo zmŕtvychvstalého:
Bolo v stave oslávenia. Dôkazom toho je, že nepodliehalo hraniciam priestoru a času. Oslávené telo si podržalo rany na znak svojho triumfu.
 
Rozumová obhajoba:
Kristus si nechal na tele rany preto, aby apoštolov utvrdil vo viere v zmŕtvychvstanie a aby na ne poukazoval Otcovi vždy, keď sa za nás prihovára, aby nimi zatrateným dokázal, že sú oprávnene naveky odsúdení (aby videli, čím pohrdli).
 
Význam:
Pre Krista – zmŕtvychvstanie bolo vstupom do jeho slávy a aj podľa tela začal oslávený život.
Soteriologický význam – víťazné dokončenie Kristovho vykúpenia a patrí k jeho integrite (dôkaz prijatia Kristovej obety Bohom).
Apologetický význam – ako najväčší z Kristových zázrakov je to najsilnejší dôkaz pravdivosti Kristovho učenia.
 
Podstatný prvok Kristovej obety:
Je jej prijatie Trojjediným Bohom a to sa prejavilo Kristovým slávnym vzkriesením, preto je ústredným sviatkom cirkevného roka Veľká Noc. Bez tohto prijatia Bohom by bola Kristova smrť len mučeníctvom pre Boha.