Osobitný súd – pojem, vzťah k všeobecnému súdu

Osobitný súd – pojem, vzťah k všeobecnému súdu
 
Osobný súd:
S výrokom, že človek hneď po smrti začne svoj definitívny osud sa nerozlučne spája téza, že hneď po smrti sa bude konať súd. V krste – a keď je nutné vo sviatosti zmierenia – dostane človek podiel na súde, ktorý Boh vykonal nad reprezentantom všetkých hriešnych ľudí, nad Ježišom Kristom. Takto zo strany Boha umierajúci človek už má súd za sebou. Je to fakt minulosti. Na druhej strane treba mať na mysli, že odpustenie hriechov poskytnuté v krste alebo vo sviatosti zmierenia, ako aj vnútorné obnovenie a posvätenie majú v človekovi vydržať do konca.
 
Sväté písmo:
Ono hovorí veľmi vážne, že Boh odplatí každému podľa jeho skutkov, že človek musí podať vyúčtovanie zo svojho konania. Ale na žiadnom mieste sa nehovorí výslovne a formálne, že sa súd vykoná bezprostredne po smrti, hoci je naznačené, že po smrti nastane rozličný stav spravodlivých a hriešnikov.
 
Tradícia:
U cirkevných otcov sú veľké kolísania ohľadom osobitného súdu. Počnúc 4. storočím sa však už veľmi jasne hovorí o jeho faktickosti.

Človek hneď po smrti dostáva večnú odplatu:
Človek sa bez zakrývania a výhovoriek bezprostredne po smrti vidí taký, aký je. Posudzuje sa v Božom svetle, z ktorého nemôže uniknúť do tmy. Slovo súd má dvojitý význam: môže byť súd oslobodzujúci, volajúci k dovŕšeniu a naplneniu alebo súd odsudzujúci.
 
Kongregácia pre učenie viery:
Zaraďuje náuku o odplate nasledujúcej hneď po smrti k pravdám prvého odstavca Professio fidei.
 
Vzťah osobitného súdu a posledného súdu:
Často sa hlása teória, že vzkriesenie každého jednotlivca nastane hneď po jeho smrti. V takejto téze sa odmieta, žeby niekedy nastalo úplne odlúčenie duše od tela. Podľa nej je smrť premenou k novému životu, ale nijakým odlúčením tela a duše.