Budhizmus

Budhizmus
 
„Budhizmus je cesta zmierenia sa so sebou samým.“

Vznik: 6. - 5. storočie pred n.l.
Odhadovaný počet stúpencov: 360 miliónov
Rozšírenie: celý svet, prevažne Tibet, Nepál, Mongolsko, Čína, Japonsko, Srí Lanka a juhovýchodná Ázia (oficiálne náboženstvo v Thajsku a Bhutáne)
 
Budhizmus je nábožensko-filozofický systém, ktorého základ vytvoril Buddha Šakjámuni.
 
Budha
Siddhártha Gautama, známy ako Budha, sa narodil v kráľovskej rodine, približne v roku 560 pred Kr. Od detstva ho obklopovalo bohatstvo, krása  (ďaleko od všetkých útrap)  a dostalo sa mu to najlepšie vzdelanie. Keď vo veku 29 rokov po prvýkrát opustil palác, stretol starca (staroba), chorého (bolesť) a mŕtveho človeka (smrť), skúsenosti, ktoré dovtedy nepoznal. Uvedomil si vtedy, že nič nie je trvalé a opustil palác. Spočiatku žil medzi hinduistickými askétami, kde sa učil umeniu meditovať. Študoval posvätné hinduistické texty, postil sa, no odpovedí sa stále nedočkal. Podľa legendy prichádza princ Gautama do mesta Bódhaj, v ktorom si sadá pod figovník, posvätný strom symbolizujúci poznanie „bódhi“. Práve tu, bol po niekoľkých úmorných dňoch meditovania osvietený. Stal sa Budhom (prebudený, osvietený). 
 
Budhizmus – náboženstvo či filozofia?
Z pohľadu budhistov, budhizmus nie je náboženstvom. Budhizmus je „Cesta“ (recept) k dosiahnutiu uvedomenia si reality a pravdy o živote. Vyzdvihuje vieru v mravný poriadok sveta, v ideál mravnej dokonalosti . Neučí o Bohu, ani o vzťahu medzi človekom a Bohom.
Podľa mnohých názorov teda ani nejde o náboženstvo, ide skôr o filozofiu (múdrosť bez bohov a posvätných textov, pretože základné postuláty vytvára človek a nie boh).
 
Budhovo učenie tvoria štyri vznešené pravdy:
1.  existuje utrpenie (narodenie i staroba, choroba i smrť, spojenie s nemilými i odlúčenie od milého, nesplnené priania. Utrpenie je aj akákoľvek zmena, nie sú uspokojivé ani chvíle šťastia, lebo nemajú trváci charakter) Celý ľudský život je utrpením, pretože všetko je pominuteľné.
2.  utrpenie má príčinu (vyvstáva z nevedomosti, zložiek karmických síl, uvedomovania, mena a tvaru, šestora zmyslových oblastí, dotyku, pociťovania, smädu (po živote), zvykom, vznikania, zrodenia, starnutia a umierania.) Pôvodcom utrpenia je túžba a nevedomosť.
3.  utrpenie možno ukončiť (odstránením nevedomosti, zložiek karmických síl, atď.) Koniec utrpenia vyplýva z bezozvyškového zrušenia túžby. Iba čiastočné zrušenie túžby vedie k nebeskej alebo pozemskej existencii, z ktorých môže byť dosiahnutý posledný stupeň - nirvána. Tento stav však môže nastať aj pred smrťou, ak plameň žiadostivosti celkom vyhasne.
4.  existuje cesta k ukončeniu utrpenia (cesta k oslobodeniu, ktorou človek musí prejsť aby dosiahol spasenie čiže nirvánu; samotná cesta k spasenie vedie cez zachovanie etických a meditatívnych požiadaviek, na vrchole ktorých stojí šetrenie všetkého živého činom, slovom a myšlienkou.
Hlavné smery budhizmu
Od 3.storočia pred Kristom sa budhizmus rozpadáva na dva hlavné smery, z ktorých každý ponúka inú cestu na dosiahnutie nirvány: ranný budhizmus- hínajáma (malá cesta) a mladší budhizmus- máhajáma (veľká cesta).
 
Hínajáma – úzka cesta k spaseniu, pridržiava sa vierouky obsiahnutej v kanonických textoch. Vyznáva ju 40% budhistov, ktorí prísne dodržiavajú Budhove životné zásady. Mnísi odchádzajú zo spoločnosti, meditujú, jedia len raz denne, žijú z almužien a združujú sa do spoločenstiev. Ide vlastne o žobrajúcich mníchov, ktorí vyznávajú čistú filozofiu, bez uctievania bohov.
V systéme hínajány existuje základné rozdelenie medzi chudobnou a bohatou tradíciou, medzi tendenciou antropickou (ľudská dimenzia zakladateľa) a tendenciou transcendentálnou (božská dimenzia zakladateľa).
 
 Máhajáma- široká cesta k spaseniu, podľa ktorého môže spásu dosiahnuť aj laik. Absorboval do seba prvky z iných kultov, stal sa prístupnejší širokým vrstvám. Vyznáva ho 60% budhistov. Stúpenci tohto smeru voľnejšie chápu Budhovo posolstvo, čiže uctievajú i iné náboženstvá a ich božstvá (hinduizmus, taoizmus, či šintoizmus). Vzdávajú úctu najrozličnejším postavám Budhu, pestujú kult bódhisattvov múdrych, súcitných ľudí, ktorí sa zriekli nirvány, aby pomáhali iným, zasvätili svoj život pre ich blaho, či dospeli k dokonalému poznaniu.
 
Karma, reinkarnácia, nirvána
Budhizmus prevzal od hinduizmu učenie o večnom cykle života a smrti (samsára) a učenie o odplate za svoje skutky (karma).
KARMA - súhrn všetkých činov človeka, ktoré ho sprevádzajú ako odmena a trest do ďalších zrodení; hlavný článok budhistickej viery, podľa ktorého je osud človeka určený jeho činmi;. Karman je označením transcendentného zákona, ktorý určuje, že človek bude v ďalšom živote žať to, čo zasial v predošlom.
Zákon karmy stanoví, že každý čin, každé konanie má svoje príčiny a následky, že akcia spôsobí reakciu, pred ktorými niet úniku. Karma je príčinou osudu každého z nás, je prírodným zákonom odplaty za naše skutky i myšlienky. Nepriazeň osudu v našom súčasnom živote je následkom našich činov v životoch minulých a naše konanie v súčasnom živote predurčuje náš údel v životoch budúcich.
Naše vedomie je nositeľom karmickej pamäti, v ktorej sú zaznamenané mnohé vtelenia átmanu (duše, pravého ja). Tí, ktorí dosiahli nirvánu v tomto živote, zničili v sebe zákon karmy a už sa viac nenarodia. Na konci dosiahnu zrušenie, zaniknutie.. Bolo by možné vymaniť sa z pôsobnosti karmy, a tak dosiahnuť mókši, oslobodenie od reinkarnácie, jedine úplným zrieknutím sa činov a vonkajších klamov sveta.
 
REINKARNÁCIA (opätovné vtelenie) - Indické myslenie sa od samého začiatku sústreďuje na nekonečnosť a večnosť. Cieľom života je hľadať realitu, ktorá leží za týmto svetom, lebo svet nie je večný, ani nekonečný. Spasenie v budhizme znamená vyslobodiť sa z tohto večného kolobehu reinkarnácie a splynúť s poslednou realitou  (nevrátiť sa do života).
 
NIRVÁNA -  (sans.) je doslova vyhasnutie, teda stav najvyššej blaženosti, vyslobodenie sa z kolobehu života (dharma-čakra). Nirvána nie je ničota, ale úplné odpútanie sa od všetkého pominuteľného a strastiplného. Čo je mimo tohto negatívneho určenia, nemožno povedať vzhľadom k tomu, že prekračuje všetku skúsenosť a každý pojem. Názorné vylíčenia, ktoré sa pokúšajú prispôsobiť porozumeniu širších vrstiev, exponujú nirvánu často ako rajský stav.
Najvyšším duchovným a politickým vodcom Tibetu je dalajláma (dalaj znamená oceán) a od roku 1959, keď Čína násilne obsadila Tibet, žije 14. dalajláma v exile v Indii so svojimi asi 100 000 stúpencami. Dalajláma vedie sústavnú kampaň za ochranu spôsobu života tibetských budhistov a za nastolenie mieru na svete. Roku 1989 mu bola udelená Nobelova cena za mier a patrí medzi najuznávanejších duchovných predstaviteľov na svete.
 
Sviatky: spoločný sviatok všetkých budhistov je sviatok narodenia Budhu a sviatok Budhovej smrti
 
Cesty k ukončeniu utrpeniu
Cesta nahromadenia
Pozostáva z malej, strednej a veľkej časti. Malá pozostáva z pozorovania tela, pocitov mysle a javov. Strednú možno opísať výrokom: “Nedovoľ vznikať negatívnym činom. Ak už niečo také vznikne, vzdaj sa toho – pozitívnymi činmi rob presný opak.“ Vo veľkej ide o štyri druhy stavov koncentrácie (samádhi), ktoré na seba nadväzujú: “Ak usilovnosťou rozvinieš samádhi úsilia, dosiahneš jednobodovo sústredený stav mysle; práve tak, ako keď rozvinieš samádhi, ktoré analyzuje učenia.“
 
Cesta spojenia
Originálny verš z „Pokladu poznania“, ktorý objasňuje cestu spojenia, uvádza:„Samádhi obrátenia sa k dharme, usilovnosti, jednobodovej sústredenosti mysle a analyzovania, štyri časti cesty, ktoré vedú k definitívnemu pochopeniu sa spájajú so šestnástimi aspektmi štyroch vznešených právd (na ceste vhľadu), pričom dvakrát používame dôveru, usilovnosť, pozornosť, meditačnú koncentráciu a múdrosť.“
 
Cesta vhľadu
V mahájáne prechádza 16 aspektov do jednej sústredenej samádhi, pretože rozpoznanie základnej prázdnoty sa nedá deliť na jednotlivé aspekty.
 
Cesta meditácie
na ktorej prehlbujeme poznanie podstaty mysle, ktorú sme dosiahli na ceste vhľadu, možno zhrnúť do týchto bodov:
I. správne názory - znamená že rozumieme, prečo spočívame v meditačnej vyrovnanosti, rozlišujeme relatívnu a absolútnu pravdu
II. správne porozumenie - vieme čo máme povedať a ako sa máme správať, rozpoznávame podstatu mysle
III. správna reč - vieme čo môžeme ostatným povedať alebo ako sa pred nimi môžeme vyjadrovať, vždy máme správnu motiváciu
IV. správne konanie - zastavíme každý druh negativity
V. správny životný štýl - praktizujeme čisté chovanie sa, neklameme, nekradneme, atď., zažívame zmyslové vnímanie ako čisté
VI. správne úsilie - vieme čoho sa musíme vzdať a vieme k tomu použiť vždy ten správny prostriedok
VII. správna pozornosť - nezabúdame na objekt koncentrácie, zostávame v samádhi a veci analyzujeme tým správnym spôsobom
VIII. správna meditačná koncentrácia (samádhi) - prekonávame špecifické prekážky a praktizujeme správnu koncentráciu.
 
Cesta nemeditácie
Znamená zrealizovanie absolútneho stavu buddhu.
Podstatou Budhovho učenia je teda zbavenie sa lipnutia na podmienenej existencii cestou vonkajšej a vnútornej disciplíny až po rozpoznanie neexistencie/iluzórnosti "ja" a nakoniec dosiahnutie osvietenia. Na otázku čo a prečo učí, Buddha vždy odpovedal: "Učím, pretože rovnako ako všetky bytosti chcete byť šťastní a vyhnúť sa utrpeniu. Učím ako sa veci majú".
 
-----------------------------------------------------------------------------
 + obrázky:
- Buddha  a mnísi v kostole Wat Si Kom Kam, Thajsko
 - súčasný 14. dalajláma
- lotosový kvet 
(Lotos je symbolom osvietenia, pretože jeho korene sú pevne zachytené v bahne, ale kvet rastie nahor a otvára sa vo vzduchu)
- modlitebné vlajky v Tibete
 
(Modlitebné vlajky majú priniesť šťastie všetkým vnímavým bytostiam. Na každej vlajke je napísaná mantra; každé zatrepotanie vo vetre predstavuje odriekanie mantry. Vlajky sa zvyčajne vyvesujú na významné dni alebo ako ochrana pred zlom.)
 
- Chrám Spring Temple Buddha, Henan, Čína   ( 128 m) 
-  budhistickí mnísi
- Koleso Dharmy (symbolizuje otáčanie sa kolesa zákona, kolobeh životov,proces reinkarnácií, rozhodujúcim faktorom ktorého je karma.)