Sloboda prejavu

Sloboda prejavu

Sloboda prejavu patrí medzi politické a ľudské práva. Aby človek mohol plnohodnotne, žiť musí mať možnosť slobodne sa vyjadrovať a slobodne presadzovať svoje názory a myšlienky. Bez slobody prejavu a myslenia neexistuje ľudská dôstojnosť ani demokracia. THOMAS JEFFERSON v 19.st. povedal, že ak by som sa mohol rozhodnúť medzi vládou bez slobodnej tlače a slobodnou tlačou bez vlády, dal by prednosť tej druhej.

Podmienky slobody prejavu:

1.) obmedzenosť – môže nastať len vtedy, keď to vymedzuje zákon

2.) legitímnosť – ochrana práv iných, bezpečnosť iných, verejný poriadok, ochrana verejného zdravia a mravnosti

3.) nevyhnutnosť- opatrenie musí byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, pričom sa nevyhnutnosť obmedzenia posudzuje v konkrétnom prípade (posudzuje sa aj obsah prejavu a záujem verejnosti)

Urážka je prípadom obmedzenia slobody prejavu v zákone – ak novinári napíšu zjavnú lož ide o zneužitie slobody prejavu, možno to riešiť:

1.) svojpomocne použiť dostupné masmediálne prostriedky na opravu alebo v novinách žiadať tlačovú opravu (upravuje to tlačový zákon), oprava v rozhlase alebo televízii (zákon o vysielaní, zákon o oprave nepravdivých výrokov).

2.) podať trestné oznámenie

Prejav – každé správanie človeka, ktorým vyjadruje svoj názor, postoj k okoliu, udalostiam, či už minulým, prítomným alebo budúcim. Sloboda prejavu sa často chápe ako prostriedok na dosiahnutie cieľu. Šírením svojej slobody jednotlivec tlmočí svoje názory a myšlienky cez tlač, TV, pričom musí dbať na to, aby mal jeho prejav taký právny obsah, ktorý by neporušoval silu zákona.

Tlačový zákon je zákon slobody prejavu z roku 1966. Tento zákon určuje presné podmienky, ktoré sa musia splniť, aby osoba staršia ako 18 rokov mohla vydávať periodickú tlač.