Hlavné filozofické disciplíny

Hlavné filozofické disciplíny

Hlavné filozofické disciplíny sú dve:

1.) ontológia (to on = bytie) – teória bytia. Zakladateľom ontológie bol PARMENIDES. Ontológia nám kladie otázku kto stvoril / z čoho vznikol svet? = 1. základná filozofická otázka – na túto otázku odpovedajú všetci filozofi:

· materializmus – filozofický smer považujúci hmotu za prvotnú a vedomie za druhotné, svet vznikol sám zo seba, evolučná teória

· idealizmus – filozofický smer považujúci vedomie (božie) za prvotné a hmotu (stvorenú bohom) za druhotnú, boh stvoril svet podľa svojich predstáv. Z hľadiska počtu základov existujú tri smery:

® monizmus – existuje len hmota (všetko, čo je na svete je boh)
® dualizmus – existuje aj hmota, aj vedomie
® pluralizmus – existuje štyri a viac základov

2.) gnozeológia (epistemológia, noetika; gnosis/episteme/noensis = poznanie) – teória poznania. Zakladateľom gnozeológie (a dialektiky) je HÉRAKLEITOS z EFEZU (u neho znamená dialektika aj rozhovor, svet chápe v pohybe – všetko je pominuteľné, tečie, mení sa, plynie, vlastnosti vecí sú relatívne). Gnozeológia nám kladie otázky:

· je svet poznateľný a do akej miery? = 2. základná filozofická otázka – filozofi sa delia do:

® gnosticizmus – svet je poznateľný

® agnosticizmus – svet je nepoznateľný

® skepticizmus – pochybovanie o možnosti spoznať svet

· čo je to poznanie?
Poznanie je subjektívny odraz vonkajšej reality vo vedomí človeka. Môže byť:

® empirické (aposteriórne) – vychádzajúce zo skúsenosti

® racionálne = abstraktno-logické (apriórne; a priori = neviem sa vyjadriť) – bez skúsenosti

Celé poznanie sa odohráva a je založené na základe odrazu skutočnosti v našom vedomí, nie všetci odrážame realitu rovnako alebo zrkadlovo (neadekvátne poznanie). Stupne poznania sú:

® zmyslové

® racionálne

® prax (overenie) – historicko-spoločenská prax
Pri poznaní rozlišujeme:

® objekt poznania – to, čo je poznávané

® subjekt poznania – ten, kto poznáva
Odraz je zobrazenie reality vo vedomí človeka na základe poznania, je to schopnosť materiálnych štruktúr s rôznou úrovňou relatívnej reprodukovateľnosti reagovať na vonkajšie a vnútorné podnety

· ktoré poznanie je dôležitejšie – zmysly alebo rozum? – podľa toho delíme filozofické smery na:

® racionalizmus – absolutizovanie a uprednostňovanie rozumu (ratio = rozum)

® empirizmus – zdôrazňovanie empírie (skúsenosť a experiment)

9 senzualizmus – krajný empirizmus, za jedinú zmyslovú skúsenosť považujú zmyslový materiál vo vedomí

Dialektika môže byť

1.) rozhovor = dialogemai – schopnosť logicky viesť rozhovor, argumentovať, hádať sa – používaná

SOKRATOM a ZENÓNOM z ELEY

2.) metóda poznania sveta z hľadiska neustáleho pohybu-zmeny –

HERAKLEITOS z EFEZU

3.) Heiglovo chápanie – na základe protikladov a špirálovitého vývoja (téza, antitéza, syntéza)

Metafyzika (gr. meta = za) – opak dialektiky, zakladateľ ANDRONIKOS z RHODU, triedil Aristotelove spisy – spisy o nemennosti sveta dal za fyziku, metafyzika je metóda poznania sveta, svet chápe strnulo a nemenne