Android aplikácia Zones Referáty
Sobota, 25. októbra 2014, meninyAurel, zajtra Demeter
Dnes prezretých 2542 študentských prácOnline: 258 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Trest smrti

Autor: Chlapec primak (19)
Hodnotenie: 8.5
Dátum: 11.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 830 slov
Počet zobrazení: 2926
Tlačení: 267
Uložení: 259
trest smrti
Trest smrti je právoplatné zbavenie života, najčastejšie za obzvlášť závažné trestné činy, po tisícročia bol najvyšším trestom. Zabitie páchateľa bolo morálnym a spravodlivým činom odplaty a zárukou udržania poriadku. V staroveku existoval veľký kontrast medzi jednotlivými zákonníkmi. Egyptské, židovské, asýrske alebo babylonské sa vyznačovali najprísnejšími trestami. Moderné na ňom je, že rozlišuje, či vinník spáchal trestný čin úmyselne, alebo nie. Odraz židovského právneho myslenia v Biblii predpisuje trest smrti za vraždu a mnohé iné zločiny, vrátane únosu. Trest smrti nepostihoval ani majetkové trestné činy ani hospodárske zločiny, avšak stíhal stratou života každý vážny priestupok proti posvätnému zákonu- modloslužobníctvo, rúhanie či čarodejníctvo ako aj sexuálne vzťahy ohrozujúce rodinnú a klanovú stabilitu.

V Grécku neexistovalo grécke právo, iba osobitné práva každej obce a rozvoj legislatívy týkajúcej sa najvyššieho trestu závisel od spoločenského a politického vývoja každej z nich. Atény uzákonili rozlišovanie medzi úmyselnou a neúmyselnou vraždou; smrťou sa trestala len prvá z nich. Vinníkov súdili rozličné súdne tribunály. Úkladné vraždy, travičstvo a úmyselné podpaľačstvo súdil areopág, neúmyselné vraždy palladion. Veľká, päťstočlenná porota héliáia súdila zločiny spáchané proti obci: Stál pred ňou a odsúdený na smrť bol i Sokrates. Práva gréckych miest vrátane aténskeho mali širokú škálu prostriedkov na odstupňovanie prísnosti a potupnosti najvyššieho trestu.
Trest smrti v starovekom Ríme, najmä však poprava, boli náboženským činom a pripomínal obetný rituál. Zákon rozlišoval medzi úmyselným a neúmyselným skutkom, trest smrti postihol len samotného vinníka, nikdy nie jeho rodinu. Pompeius inicioval zákon, odstraňujúci trest smrti, ktorý sa dovtedy ukladal vrahovi najbližších príbuzných, a nahradil ho zákazom poskytnúť jedlo a prístrešie.  Cisárstvo sa vrátilo k najvyššiemu trestu. Trest smrti za vraždu najbližších príbuzných bol znovu zavedený cisárom Augustom.  Každý kto sa previnil proti životu inej osoby, manželskému zväzku, peniazom, lodnej doprave alebo proti náboženstvu bude potrestaný hrdelným trestom. Panovník, neobmedzený vládca, mohol zmierniť alebo úplne zrušiť následky vyplývajúce z vynesenia najvyššieho trestu. Na prelome 12. a 13. storočia spochybnila sekta Valdenských po prvý raz v dejinách samotný princíp trestu smrti. Podľa Valdusových stúpencov musí byť vražda, aj legálna, absolútne zakázaná. V stredovekých európskych krajinách možno objaviť dve všeobecné črty, ktoré charakterizovali zvyky spojené s trestom smrti:
1.) exemplárnosť - legislatívci aj sudcovia pevne verili v exemplárnosť trestu smrti – všetky prostriedky sa mali použiť na to, aby odstrašili osoby podliehajúce súdnej právomoci od spáchania zločinu
2.) závažnosť zločinov - obyčaje vo všeobecnosti postihovali najvyšším trestom päť druhov zločinov (zabitie, únos a znásilnenie, krádež, výroba falošných peňazí, podpaľačstvo)

S nástupom absolutistických monarchií sa náležitosti verejného poriadku dostali do právomocí panovníka a zemepánske alebo mestské súdy postupne strácali právo nad životom a smrťou. Napríklad okolo roku 1800 anglický parlament schválil najvyšší trest za množstvo priestupkov a každoročne umierali stovky ľudí. Reforma trestu smrti sa v Európe začala v päťdesiatych rokoch 18. storočia. Dielo C. BECCARIAO deliktoch a trestoch“ požadovalo úplné zrušenie trestu smrti a okamžite sa stretlo s veľkým úspechom. VOLTAIRE zaujal zdržanlivý postoj voči úplnému zrušeniu trestu smrti a vo svojom diele „Cena spravodlivosti a ľudskosti“ sa stotožnil s týmto zrušením.

V čase pred druhou svetovou vojnou Španielsko zrušilo najvyšší trest 8. septembra 1932. Cez vojnu narastal počet mimoriadnych súdov a došlo k rozšíreniu počtu zločinov trestaných najvyšším trestom. Španielsko obnovilo tento trest  a Nemecko ho opäť začalo široko používať. Trest smrti sa stal predmetom medzinárodnej diskusie, najmä na pôde OSN so snahou vypracovať medzinárodné štandardy. Dominantné postavenie tu zaujíma Medzinárodná charta ľudských práv, ktorá o danej problematike priamo pojednáva. Dokument pozostáva zo série niekoľkých dokumentov, ktoré sa dotýkajú rozličných práv.

Sú to:
1.) Všeobecná deklarácia ľudských práv
2.) Medzinárodná dohoda o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach
3.) Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1989)
4.) Fakultatívny protokol k medzinárodnej dohode o občianskych a politických právach – bol prijatý s Strassburgu, obsahuje 9 článkov
 
V r. 1961 vznikla organizácia zaoberajúca sa ľudskými právami = Amnesty International, ktorá poskytuje pomoc politickým väzňom a neprávom odsúdeným. K 1. januáru 1990 bolo na svete iba 40 krajín, ktoré úplne odstránili trest smrti zo svojich právnych úprav pre všetky trestné činy de iurede facto. Posledný trest smrti na území bývalej ČSSR bol vykonaný 8.6.1989.
 
Abolicionizmus je smer za úplné zrušenie trestu smrti v r. 1845 bola v Spojených štátoch založená Americká spoločnosť za zrušenie trestu smrti a prvým štátom ktorý odstránil trest smrti bol štát Michigan (1847). Prvé krajiny ktoré úplne odstránili najvyšší trest boli Venezuela (1853) a Portugalsko (1867).
 
Mortikalizmus je smer zastávajúci trest smrti
Argumenty proti trestu smrti:
- každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť
- porušovanie ľudských práv
- trest smrti by nemal byť v demokratickej spoločnosti, kde neplatí zásada pomstiť smrť smrťou (oko za oko)
- justičné omyly
- sklon k udeľovaniu trestu smrti určitým etnickým skupinám
- odplata, krvná pomsta
- nie je účinný, ak nie je dostatočne odstrašujúci
- môže mať opačný účinok (teroristi → hrdinovia)
- necivilizovaný, barbarský čin
- považovaný za vraždu
 
Argumenty pre trest smrti:
- živiť doživotných väzňov vo väzniciach je finančne nákladné → šetrenie
- dobré pre chorobných masových vrahov, nevyliečiteľných recidivistov a delikventov
- satisfakcia pre pozostalých
- oprávnená forma odplaty, uspokojenie, zdá sa byť spravodlivý
- pôsobí odstrašujúco
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Trest smrti - úvaha Referát 510 slov 6.8

Komentáre

TIP: Zaregistruj sa a vystupuj pod vlastným Zones ID.
Meno:
Príspevok:
Ochrana proti SPAMu. Koľko je 2+2?

K dispozícii nie sú žiadne komentáre.
0.048