Filozofia Augusta Comta

filozofia Augusta Comta
Moderný spôsob uvažovania (19.-21.st.) ovplyvnili spoločensko-politické udalosti – kapitalistická spoločnosť, silný vplyv peňazí, v popredí materiálna stránka, egoizmus, narušené medziľudské vzťahy, revolúcie 19.st., boj o nové kolónie, prudký rozvoj hospodárstva, priemyslu, prvá a druhá svetová vojna, nové usporiadanie sveta , rasové konflikty v USA, Nemecku, v Južnej Afrike, snaha štátov východného bloku nastúpiť na cestu demokracie. Znaky:
1.) poznatky prírodných vied sa oveľa pružnejšie aplikujú v praxi ako poznatky humanitných odborov, prevrat znamenal zákon relativity, poznatky kybernetiky, genetiky, využitie jadrovej energie – s pozitívami vedeckého pokroku sa objavilo aj veľké negatívum - problém odcudzenia = paradox moderného obdobia, výdobytky, ktoré mali uľahčiť život človeka, mali ľudstvo posunúť dopredu, absurdne sa začínajú obracať proti človeku, začínajú ľudstvo ohrozovať v pohode ekologických katastrof, hrozby jadrového konfliktu, menia sa hodnoty, človek je viac sústredený na vlastné ego a osobný úspech
2.) zo spoločenských vied má najväčší vplyv na filozofiu psychológia, sociológia, ekonómia.
3.) prejavuje sa multikulturalizmus (miešanie rôznych kultúr, zvykov, tradícii)
4.) filozofia od polovice 19. storočia sa nazýva poklasická - zmena postavenia filozofie, objavujú sa nové možnosti, funkcie, témy
5.) charakteristický je pluralizmus - rôzne filozofické školy, smery, hnutia, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a prelínajú
 
Vo filozofii 19. storočia možno rozlíšiť dve línie:
1.) scientistická (lat. scientia = veda) - filozofia má byť úzko prepojená so špecifickými vedami, má na ne nadväzovať:
· pozitivizmus:
®  klasický (Comte, Spencer, Mill)
®  empíricko-kritický (Avenarius, Mach)
®  novopozitivizmus = logický pozitivizmus (Wittgenstein)
· novokantovstvo
· marxistická filozofia
2.) antropologická (gr. antropos = človek) - v centre pozornosti je človek, jeho vlastná existencia, jeho miesto v dejinách
 
Auguste Comte (1798-1857)
- zakladateľ pozitivizmu a empirickej sociológie
- narodil v juhofrancúzskom meste Montpellier, žil v Paríži, kde sa zoznámil so socialistom SAINT-SIMONOM, na istý čas sa stal jeho tajomníkom. Študoval a vyučoval na slávnej École polytechnique v Paríži.
- Jeho hlavné diel: rozsiahly šesťzväzkový „Kurz pozitívnej filozofie“ – cieľom jeho mysliteľského úsilia bolo založiť celé naše vedenie a poznanie na tom, čo je „pozitívne“ dané, na faktoch našej skúsenosti a na skúmaní stálych vzťahov medzi faktami, t.j. zákonoch. Podľa neho vedecká filozofia musí odmietnuť skúmanie takých otázok, ktoré presahujú našu skúsenosť a nemožno ich empiricky overiť ani vyvrátiť. Preto žiada vylúčiť z filozofie predovšetkým metafyzické otázky. Empirický základ má mať nielen naše poznanie prírody, ale aj spoločnosti. Znovu oživuje ducha osvietenstva a modernizuje ho iba na nové podmienky. Oživuje vieru osvietenstva v neohraničený pokrok vied.

V historickom vývine ľudského ducha Comte rozlišuje tri štádia:
1.) teologické - ľudský duch sa orientuje na náboženskú vieru v nadprirodzené sily a mocnosti, ktoré majú bezprostredne zasahovať do sveta a pôsobiť v ňom
2.) metafyzické – skutočnosť už vysvetľuje na základe abstraktných filozofických obrazoch sveta. Nadprirodzené sily sú nahradené abstrakciami zákona, substancie, kauzality ako všeobecných princípov bytia a diania
3.) pozitívne – oslobodzuje sa od predsudkov teológie i od špekulácii metafyzickej filozofie a obmedzuje sa iba na prísne vedecké skúmanie sveta, ktoré zodpovedá modernej priemyselnej spoločnosti. Až v tomto štádiu môžeme vecne a triezvo poznávať
 
Pozitívna filozofia zovšeobecňuje poznatky jednotlivých špeciálnych vied a usporadúva ich do encyklopedického systému. Za filozofické môžeme pokladať tie otázky, ktoré nijaká zo špeciálnych vied priamo neskúma, čo je veda, ako sú vedy usporiadané, čo je poslaním vedy. Veda poznáva preto, aby sme mohli predvídať, a predvídame preto, aby sme mohli správne konať. Comte sa usiloval vytvoriť klasifikáciu základných vied. Súhrnný systém všetkých vied mal obsiahnuť všetky oblasti pozitívneho vedenia ľudstva. Predpokladom všetkých vied je matematika, po nej nasleduje astronómia, fyzika, chémia, biológia a nakoniec sociálna fyzika (sociológia). Domnieva sa, že sociológia ako pozitívna veda o spoločnosti umožní poznať a vysvetliť sociálne fakty, odhaliť zákony, predvídať sociálne javy, a tak aj reformovať spoločnosť. Odmieta násilné, prevratné revolučné zmeny v spoločnosti, ktoré podľa neho vedú k chaosu. Sociálnu harmóniu, postupný, regulovaný pokrok, ktorý vedie k naplneniu ideálu humanity, dosiahneme aj na základe vedy. Spolu so svojimi stúpencami zakladá „pozitívne náboženstvo humanity“. Náboženské uctievanie sa zameriava na „najvyššiu bytosť“ = ľudstvo. Comtov pozitivizmus tak nadobúda črty náhradného náboženstva, ktoré má mať pozitívnu cirkev, dogmatiku, organizáciu aj hierarchiu.