:: Prihlásenie
:: Odporúčame
:: Ostatné » Náuka o spoločnosti
:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:
Platónovo dielo „Štát“
Referát ~ Náuka o spoločnosti
Autor:
primak (18)
Hodnotenie: 0
Dátum: 18.07.2011
Jazyk: 
Rozsah: 475 slov
Počet zobrazení: 1058
Tlačení: 137
Uložení: 148
Platónovo dielo „Štát“
Platónovo dielo „Zákony“ sú poupravenou podobou diela „Štát“. Vznik štátu odvodzoval zo slabosti ľudského indivídua, rozdelil obyvateľstvo na 3 základné stavy podľa toho, čo prevláda u človeka:
1.) telo = hlava, hruď, brucho – podľa toho, ako sa delí telo, sa následne delí duša
2.) duša = rozum (→ múdrosť → vládcovia-filozofi), odvaha (→ statočnosť → vojaci, strážcovia zákona), žiadostivosť (→ umiernenosť → remeselníci a roľníci)
Vládnuť mali vládcovia-filozofi, pretože oni najdlhšie pobudli vo svete ideí a sú zárukou spravodlivosti. Nakoniec urobil úpravu – nie vládca ma spoločnosti vládnuť, ale neosobný princíp = zákon. Jeho ideál štátu je doslova vládou najlepších, teda vládou filozofov = sofokracia (sofos = mudrc žijúci so súlade s cnosťami). Tvrdil, že v štáte nejde o blaho jedného občana, ale o blaho celku = kolektívne spoločné šťastie. Štát nebol tvorený z jednotlivých rodín, deti mohli mať len roľníci a staral sa o ne štát, toto neskôr pozmenil (povolil mať deti a súkromné vlastníctvo) v diele „Zákony“. Ostatne formy štátu sú poškvrnené:
1.) timokracia (vláda úzkej skupiny ľudí) - vládne násilie a ctižiadostivosť
2.) Oligarchia (vláda majetných) - túžba po bohatstve
3.) Demokracia - bezuzdné zneužívanie slobody a neobmedzené panstvo davu
4.) Tyrania - tyran je otrokom svojich vášní, ktorými deptá poddaných
Platón v diele Štát svoju teóriu idey zhrnul do podobenstva o jaskyni. Hlavná postava v tomto diele je Sokrates. Podáva v ňom obraz spútaných ľudí sediacich v jaskyni. Hlavy majú odvrátené od vchodu a slnečného svetla a pozerajú na zadnú stenu jaskyne. Mimo jaskyne horí oheň a na zadnej stene možno vidieť mihotajúce sa tiene tých ktorí prechádzajú vonku a počuť ich hlasy. Ľudia uväznení v jaskyni považujú tiene za skutočnosť. Sokrates si predstavuje, že jeden väzeň by bol oslobodený, náhle oslepený vonkajším svetlom a postavený tvárou v tvár skutočnosti. Z počiatku by to vyvolalo úzkosť a potom by dokázal vidieť veci ako sú, ako existujú v skutočnosti. Po návrate do jaskyne by poučil ostatných väznou, čo je skutočné bytie. Priestor, ktorý sa ukazuje zraku sa podobá žalárnemu príbytku (zmyslový svet, ktorý vidíme). Svetlo ohňa v jaskyni prirovnáva sile slnko. Pravé poznanie (pravý svet) podľa Platóna znamená opustiť svet zmyslov a hľadať pomocou rozumu všeobecné pravdy - idey ( pravú podstatu nášho bytia).
Aristoteles kritizuje Platóna, lebo Aristoteles hovorí, že poznanie je vnímanie a preto bez vnímania nemôžeme nič poznať ani chápať a kedykoľvek premýšľame musíme zároveň premýšľať o podstate (o idei). Svet prírody nie je zdanie je to skutočný svet.
Platónove ideály na ideálne usporiadanie spoločnosti boli východiskom pre diela ďalších filozofov o „utopických“ štátoch. Uvedomil si, že sa toto nemôže realizovať v Aténach, a preto sa o to pokúsil na Sicílii v meste Syrakúzy na dvore svojho bývalého žiaka DIOGÝZA STARŠIEHO, no nepodarilo sa mu to a bol predaný do otroctva (prepustili ho a dodnes sa nevie, kto ho vykúpil; nejaký pytagorejec alebo kyrénsky občan AHNIKERIS). Vrátil sa do Atén a založil tam Akadémiu. Na Sicíliu sa vrátil ešte 2x, no vždy bol neúspešný, bol na jeden rok zatvorený, no ani to ho nezlomilo. Zomrel ako starý, vyrovnaný, spokojný človek.
Platónovo dielo „Zákony“ sú poupravenou podobou diela „Štát“. Vznik štátu odvodzoval zo slabosti ľudského indivídua, rozdelil obyvateľstvo na 3 základné stavy podľa toho, čo prevláda u človeka:
1.) telo = hlava, hruď, brucho – podľa toho, ako sa delí telo, sa následne delí duša
2.) duša = rozum (→ múdrosť → vládcovia-filozofi), odvaha (→ statočnosť → vojaci, strážcovia zákona), žiadostivosť (→ umiernenosť → remeselníci a roľníci)
Vládnuť mali vládcovia-filozofi, pretože oni najdlhšie pobudli vo svete ideí a sú zárukou spravodlivosti. Nakoniec urobil úpravu – nie vládca ma spoločnosti vládnuť, ale neosobný princíp = zákon. Jeho ideál štátu je doslova vládou najlepších, teda vládou filozofov = sofokracia (sofos = mudrc žijúci so súlade s cnosťami). Tvrdil, že v štáte nejde o blaho jedného občana, ale o blaho celku = kolektívne spoločné šťastie. Štát nebol tvorený z jednotlivých rodín, deti mohli mať len roľníci a staral sa o ne štát, toto neskôr pozmenil (povolil mať deti a súkromné vlastníctvo) v diele „Zákony“. Ostatne formy štátu sú poškvrnené:
1.) timokracia (vláda úzkej skupiny ľudí) - vládne násilie a ctižiadostivosť
2.) Oligarchia (vláda majetných) - túžba po bohatstve
3.) Demokracia - bezuzdné zneužívanie slobody a neobmedzené panstvo davu
4.) Tyrania - tyran je otrokom svojich vášní, ktorými deptá poddaných
Platón v diele Štát svoju teóriu idey zhrnul do podobenstva o jaskyni. Hlavná postava v tomto diele je Sokrates. Podáva v ňom obraz spútaných ľudí sediacich v jaskyni. Hlavy majú odvrátené od vchodu a slnečného svetla a pozerajú na zadnú stenu jaskyne. Mimo jaskyne horí oheň a na zadnej stene možno vidieť mihotajúce sa tiene tých ktorí prechádzajú vonku a počuť ich hlasy. Ľudia uväznení v jaskyni považujú tiene za skutočnosť. Sokrates si predstavuje, že jeden väzeň by bol oslobodený, náhle oslepený vonkajším svetlom a postavený tvárou v tvár skutočnosti. Z počiatku by to vyvolalo úzkosť a potom by dokázal vidieť veci ako sú, ako existujú v skutočnosti. Po návrate do jaskyne by poučil ostatných väznou, čo je skutočné bytie. Priestor, ktorý sa ukazuje zraku sa podobá žalárnemu príbytku (zmyslový svet, ktorý vidíme). Svetlo ohňa v jaskyni prirovnáva sile slnko. Pravé poznanie (pravý svet) podľa Platóna znamená opustiť svet zmyslov a hľadať pomocou rozumu všeobecné pravdy - idey ( pravú podstatu nášho bytia).
Aristoteles kritizuje Platóna, lebo Aristoteles hovorí, že poznanie je vnímanie a preto bez vnímania nemôžeme nič poznať ani chápať a kedykoľvek premýšľame musíme zároveň premýšľať o podstate (o idei). Svet prírody nie je zdanie je to skutočný svet.
Platónove ideály na ideálne usporiadanie spoločnosti boli východiskom pre diela ďalších filozofov o „utopických“ štátoch. Uvedomil si, že sa toto nemôže realizovať v Aténach, a preto sa o to pokúsil na Sicílii v meste Syrakúzy na dvore svojho bývalého žiaka DIOGÝZA STARŠIEHO, no nepodarilo sa mu to a bol predaný do otroctva (prepustili ho a dodnes sa nevie, kto ho vykúpil; nejaký pytagorejec alebo kyrénsky občan AHNIKERIS). Vrátil sa do Atén a založil tam Akadémiu. Na Sicíliu sa vrátil ešte 2x, no vždy bol neúspešný, bol na jeden rok zatvorený, no ani to ho nezlomilo. Zomrel ako starý, vyrovnaný, spokojný človek.
| Podobné práce | Typ práce | Rozsah | ||
|---|---|---|---|---|
|
|
Platón, Aristoteles – duša a cnosť | Referát | 595 slov | 6 |
|
|
Forma štátu z jednotlivých hľadísk | Referát | 753 slov | 0 |
|
|
Úloha štátu, štát a spoločnosť | Referát | 502 slov | 0 |
|
|
Ekonomická úloha štátu | Poznámky | 218 slov | 0 |
Komentáre
K dispozícii nie sú žiadne komentáre.
Online: 915 mladých ľudí 

Máš užitočnú prácu alebo sadu vypracovaných maturitných tém? Pošli nám ju na
