Tomáš Akvinský
Tomáš Akvinský
- „knieža scholastikov“, najsystematickejší stredoveký filozof
- zakladateľ
tomizmu – v súčasnosti novotomizmus
- jeho učenie sa stalo základom katolíckej cirkvi
a kresťanského učenia
- v r. 1323 ho kanonizovali (vyhlásili za svätého)
- narodil sa pri Neapole v bohatej juhotalianskej
rodine, meno dostal po otcovi, grófovi Landolfovi z Akvínu
- ako 5-ročný sa dostal do benediktínskeho kláštora, ako 14-ročný odišiel
študovať prírodné vedy na Neapolskú univerzitu, ako 19-ročný vstúpil do dominikánskeho rádu (čo sa nepáčilo rodičom, kt. ho uniesli
a rok držali v izolácii), nato utiekol do Paríža, kde sa stretol s Albertom Veľkým – bol to učiteľ, kt. si všimol jeho talent
a vyhlásil o ňom: „Raz tento nemý vôl bučaním zaplní celý svet.“. Aj spolužiaci ho volali „nemý vôl“
- z Paríža
sa dostal do Kolína nad Rýnom, kde bol 4 roky, vrátil sa do Paríža, kde získať stupeň Mgr. a vyučoval teológiu, posledné roky bol
profesorom na univerzite v Neapole, zomrel ako 49-ročný v koči na ceste do Lyonu, kde šiel na cirkevný koncil – bol tučný a dostal
infarkt
- názor na svet: svet je hierarchicky usporiadaný, na najvyššom stupni je Boh, pod ním anjeli (= čistá podstata
bez hmoty, nie sú dokonalí), potom človek, zvieratá, rastliny a neživá príroda. Človek a Boh sú odlišné súcna, človek je nedokonalý
tvor a boží výtvor, nemôže sa rovnať Bohu, ale jeho duša mu je podobná. Duša je forma tela (lat. anima corpolis). Boh je
celé bytie, človek len jeho stupeň
- cieľom života človeka je dosiahnuť štastie = konať dobro, dobro znamená žiť v súlade
s kresťanskými zásadami
- uvádza odkazy na božiu existenciu, pokladal ich za vedecké a zároveň teologické:
1.) Boh je 1.
príčina pohybu, kt. je nehybná a udáva pohyb, pohyb je daný Bohom
2.) Boh je príčinou a účinkom všetkých vecí vo
svete
3.) Boh je bytie a nebytie vo svete
4.) Boh je dokonalosť a dobro vo svete
5.) Boh je poriadok
a účel vo svete
- jeho diela:
1.) „Suma teologická“ (lat. summa =
súhrn, sumár) – venoval ju začínajúcim teológom, je to zhrnutie náboženskej vierouky, vyjadril tu podradné postavenie ostatných
vied voči teológii: „Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy“. Teológia je vyššia veda, pretože sa opiera o viery
a dogmy, kým ostatné vedy sa opierajú o rozum (= nižšie poznanie). Snaží sa o kompromis medzi filozofmi a teológmi, myslí si, že by mali
spolupracovať, filozofia by mala argumentovať a zdokonaľovať v prospech teológie. Veril, že univerzálie existujú pred vecami (ante
res) v božej mysli ako idey a po vzniku vecí existujú v samotných veciach a realite. Chcel určiť hranice medzi rozumom a vierou –
viera nastupuje vtedy, ak nepostačuje rozum a niečo nedá sa logicky zdôvodniť. Hovoril, že existujú 2 pravdy:
a) pravda filozofie,
rozumu a vedy
b) pravda teológie, zjavenia
2.) „Suma filozofická“ –
vychádzal z Aristotelovej filozofie, kt. sa snažil pokresťančiť, rozoberá prevzaté pojmy od Aristotela – formu, látku, substanciu,
akcidenciu, možnosť a skutočnosť.
Látka = je pasívne bytie a charakterizuje ho schopnosť prijímať určenia od formy
(individualizácia), stáva sa konkrétnou, považuje ju za princíp individualizácie a jedinečnosti
Forma = nadobudnutie tvarov, vlastností a charakteristík, dodáva zmenu možnosti na skutočnosť
Substancia = je to samostatné súcno a základ veci, existuje samo o sebe a tvorí základ vecí
Akcidencia = vlastnosť vecí, javová podoba vecí, nemôže existovať samostatne – Akvinský neveril, že by teplo, zvuk, farba,
... existovali samostatne
Možnosť = potencionálne bytie vo forme látky
Skutočnosť = reálne
bytie, spojenie látky a formy
3.) „Suma proti pohanom“
Zones.sk – Zóny pre každého študenta