Štát - Hobbes, Locke, Rousseau, Macchiavelli

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: primak
Typ práce: Referát
Dátum: 18.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 592 slov
Počet zobrazení: 19 454
Tlačení: 1 190
Uložení: 1 215
štát - Hobbes, Locke, Rousseau, Macchiavelli
Thomas Hobbes – dielo „Leviathan“ (antická obluda vystupujúca z mora) – štát je netvor, ktorý požiera všetko okolo seba vrátane svojich tvorcov. Pred vznikom štátu bol prirodzený status naturalis = „stav absolútnej slobody“ - v ňom všetci ľudia uplatňovali svoju slobodu. Bolo to obdobie, kedy človek človeku bol vlkom, alebo bola vojna všetkých proti všetkým. Podľa Hobbesa vzniká štát na základe pudu sebazáchovy, ľudia sa rozhodli, že sa vzdajú časti svojej slobody a odovzdajú ju do rúk zákonodarcov (predstaviteľov štátu) - uzatvorili zmluvu medzi spoločnosťou a štátom. Úlohy štátu:
1.) vytvárať zákony
2.) dohliadať na ich rešpektovanie
3.) vypovedať vojnu, uzatvoriť mier
4.) rozhodovať o veciach v štáte
5.) zabezpečovať úlohu súdov, ...
 
Hobbes uznáva tri typy štátu:

1.) demokracia
2.) aristokracia
3.) monarchia – absolutistická
Neuznáva anarchiu, oligarchiu a tyraniu.
 
John Locke podobne ako Hobbes zastáva názor, že štát je výsledkom spoločenskej zmluvy, na rozdiel od neho to však nevysvetľuje pudom sebazáchovy, ale snahou ľudí vzájomnou spoluprácou zachovať a rozvinúť prirodzené práva každého občana vyplývajúce z „prirodzeného zákona“ (právo na ochranu života, slobody a majetku). Panovník, ktorý to poruší stráca právo vládnuť. Teda tvrdil, že štát vzniká tam, kde sa ľudia zriekajú práva na sebaobranu a prepožičiavajú toto právo spoločnosti. Štátna moc podľa neho nemôže byť svojvoľná, ale kontrolovaná, rozdelená do 3 zložiek, aby sa predišlo kumulovaniu a zneužívaniu moci:
1.) zákonodarná
2.) výkonná
· vojenská
· súdna
3.) federatívna
 
- moci sú navzájom nezávislé, čo je predpokladom demokratickej vlády. Najdokonalejšia forma vlády je podľa neho konštitučná monarchia. Cirkev má byť od štátu oddelená. Úlohou štátu podľa Locka je zabezpečiť slobodu, ochraňovať vlastníctvo, vydávať zákony, chrániť občana, trestať tých, ktorý porušujú právo. Bojuje proti absolutizmu. V diele Listy o tolerancii“ bojuje za prirodzené ľudské a občianske práva, hlása náboženskú znášanlivosť, presadzuje slobodu slova, tlače, svedomia, súkromného majetku.
 
J.J. Rousseau v diele „Rozprava o pôvode a nerovnosti medzi ľuďmi hovorí, čo je príčinou vzniku štátu, opisuje zánik idylického stavu ľudstva. Tento stav narušil vznik súkromného vlastníctva a vznik štátu. Nerovnosť medzi ľuďmi začína vtedy, keď si prvý človek ohradil kus zeme a vyhlásil, že je to jeho a našiel okolo seba dosť hlupákov, ktorí mu to uverili. Štát je výrazom nového vývinového stavu- nerovnosti medzi ľuďmi. V diele Spoločenská zmluva“ Rousseau hovorí, čo je úlohou štátu, že štát má zabezpečiť ľuďom šťastie, slobodu, ľudské práva. Ak to nedodrží, ľud má právo vypovedať túto zmluvu a uzatvoriť novú. Rozhodujúca je slobodná vôľa (volonté générale). Nie je to individuálna vôľa občana, nie je to súčet vôlí občanov, ale akýmsi zovšeobecnením ich vôlí. Rousseau doslova hovorí o práve na revolúciu. Toto dielo sa stalo bibliou budúcej revolúcie a jej predstaviteľov (jakobínov). Všeobecná vôľa sa však ukázala ako najslabšie miesto v Rousseauovom demokratizačnom projekte; v rozpore s jeho zámerom sa stala teoretickým argumentom na násilie prerastajúce v teror.
 
N. Macchiavelli skúma svet ľudských vzťahov a činov a ich pôsobenie na vznikanie a zanikanie štátov. Vznik ľudskej spoločnosti, štátu i morálky vysvetľuje prirodzenými príčinami, nie božským zásahom. Zavrhuje koncepciu, podľa ktorej štát je závislý od cirkvi ako najvyššej moci na Zemi. Svetský štát založený na národnom princípe je právnym štátom. Základom práva je moc, a nie morálka. Najvyšším zákonom politiky je šťastie a moc štátu. Na dosiahnutie tohto cieľa sú prípustné aj nemorálne prostriedky. Vo svojom najznámejšom diele „Vladár“ vysvetľuje, že vládca má byť kombináciou mocného leva a prefíkanej líšky, aby jeho štát bol mocný. Ľudia si musia uvedomiť, že ich činnosť riadia dva motívy: egoizmus a záujem. Preto aj praktický politik sa má riadiť radami odborníkov, ako dosiahnuť reálne výsledky. Štátny záujem je záujem celého národa. Vladár je reformátor, tvorca nového štátu, ktorý predstavuje celonárodné záujmy.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu