Ústava nášho štátu

ústava nášho štátu
O ústave písali už PLATÓN a ARISTOTELES, poznali ju aj v starovekom Ríme. V Byzantskej ríši vládol cisár JUSTÍNIÁN I., ktorý dal zozbierať texty rímskeho súkromného práva. Tak vznikla zbierka, ktorá v stredoveku dostala názov „Corpus iuris civilis“. Za KAROLA VEĽKÉHO sa obnovilo rímske právo, vznikalo cirkevno-kanonické právo. Prvou nepísanou ústavou je listina Veľkej Británie. Netvorí ju jeden systematický spracovaný celok právnych noriem, ale je súčasťou „Veľkej listiny slobôd = Magna charta libertatum“ z roku 1215 podpísanú JÁNOM BEZZEMKOM. Prvou písanou ústavou je Ústava USA z roku 1787. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v r. 1789 pod heslom „liberté-egalité-fraternité = sloboda-rovnosť-bratstvo“ prebiehal zápas i v iných európskych štátoch o prijatie ústav, v ktorých by zakotvili občianske práva a slobody, princípy prirodzenej rovnosti, princípy suverenity štátu, deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu – „Deklarácia práv človeka a občana“ - Francúzsko 1789, 1.ústava 1791, 2.ústava 1793, 3.ústava 1795. V Anglicku je nepísaná ústava a tvoria ho precedensy – sú to rozhodnutia vyšších súdov a ich záväznosť pre každý ďalší podobný prípad.
 
Ústava je základný zákon a znak štátu, má najvyššiu právnu silu. Je hlavným prameňom štátneho práva a obsahuje základy právneho poriadku každého štátu. Zaručuje:
1.) záväznú formu štátu – SR je parlamentná republika a suverénny štát, ktorý sa neviaže   na žiadnu ideológiu alebo náboženstvo
2.) ekonomické základy spoločnosti – formy vlastníctva (štátne, súkromné, zmiešané, družstevné)
3.) princíp organizácie a fungovania štátnej moci
4.) postavenie a pôsobnosť zákonodarných, výkonných orgánov (parlament, vláda, funkcie a postavenie prezidenta)
5.) základne práva a povinnosti občana – ľudské a občianske práva v II. hlave
6.) spôsob voľby poslancov
7.) organizáciu a kompetenciu ústredných a miestnych orgánov št. správy – čo je obec, starosta, obecné zastupiteľstvo, ...
8.) zásady organizácie a činnosti súdov a prokuratúry
9.) otázky referenda – sú tu zakotvené ľudské a občianske práva
10.)  všeobecné ustanovenia – štátne symboly, hlavné mesto, ...
 
Nie všetky ústavy sú rovnaké a preto rozlišujeme rôzne typy ústav:
1.) z hľadiska naplnenia požiadaviek:
· tuhá =rigidná - sú to také ústavy, ktorých prijatie si vyžaduje splniť prísnejšie podmienky ako sú obyčajné zákony (napríklad vyžaduje sa kvalifikovaná väčšina, teda 2/3 alebo 3/5 poslancov, alebo ešte aj potvrdenie v referende)
· pružná - nevyžadujú splnenie osobitných podmienok a menia sa tým istým spôsobom ako zákon, teda právne normy ústavného charakteru nemajú vyššiu právnu silu
2.) z hľadiska formy:
· písaná - ide o súbor právnych noriem nachádzajúcich sa v jednom dokumente. Ak ide o viac dokumentov je medzi nimi logická a časová následnosť
· nepísaná - jej znakom je práve skutočnosť, že ide o právne akty z rôznych časových období bez logickej a časovej nadväznosti
3.) z hľadiska súladu s realitou:
· právno-reálne - vo všetkých podstatných znakoch sa zhoduje so spoločenskou realitou
· faktické - obsah ústavy sa nezhoduje so spoločenskou realitou
4.) z hľadiska podmienok vzniku:
· oktrojované - nanútené - vznikli pod tlakom medzinárodných alebo vnútropolitických skutočností
· revolučné - sa koncipujú v prelomových obdobiach a spravidla majú obmedzený čas trvania
· dohodnuté - vznikajú dohodou štátnych orgánov
5.) z hľadiska formy vlády:
· republikánske - na čele štátu- republiky stojí prezident (individuálna hlava štátu)
· monarchistické - na čele je monarcha a ústava tu spravidla neexistuje
6.) z hľadiska formy štátu:
· unitaristické- ústavy jednotlivých štátov, samostatné
· federatívne- ústava 2 alebo viacerých národov žijúcich v 1 štáte
 
Ústava SR je unitaristická, republikánska, dohodnutá, písaná, právno-reálna a tuhá. Zakotvuje parlamentnú formu vlády. Od vzniku 1.ČSR 28.10.1918 až po súčasnosť boli u nás prijaté mnohé ústavy:
1.) Ústava z 29.2.1920 - text ústavy schválilo Národné zhromaždenie, od 6.3.1920 platila ako Ústavná listina ČSR - zakotvila unitárnu formu štátu ako parlamentnú republiku na čele s prezidentom. Jej vzorom bola americká, francúzska a weimarská ústava (1919-1933) – čechoslovakizmus, zákaz cenzúry, povolené súkromné vlastníctvo, ...
2.) Ústava Slovenskej republiky z 21.7.1939 – ovplyvnená talianskou, portugalskou a rakúskou ústavou, na čele štátu tiež prezident, uplatnený vodcovský princíp
3.) Ústava z 9.mája 1948 - hovorila o ľudovo-demokratickej republike vo forme diktatúry proletariátu, SNR = zákonodarný orgán, Zbor povereníkov = výkonný a vládny orgán
4.) Ústava z 11.7.1960 - zmenila názov štátu na ČSSR, zmenila štátny znak, zrušila Zbor povereníkov
5.) Ústavný zákon o československej federácii z roku 1968
6.) Ústava Slovenskej republiky z 1.9.1992 - platnosť nadobudla 1.10.1992
 
Táto ústava z roku 1992 platí dodnes s viacerými obmenami. Jej základom je Preambula ústavy, ktorá obsahuje základné princípy - napr. odvolávanie sa na duchovný a historický odkaz z Veľkej Moravy, mierová spolupráca s menšinami, demokratická forma vlády, ... Za preambulou nasleduje 9 hláv, tie sa delia na oddiely a tie na články. Celá ústava má spolu 156 článkov.
Hlavy Ústavy SR:
1.hlava- obsahuje základné ustanovenia
2.hlava- obsahuje základné práva a slobody
3.hlava- sa zaoberá hospodárstvom SR
4.hlava- sa týka územnej samosprávy
5.hlava- definuje zákonodarnú moc
6.hlava- výkonná moc
7.hlava- súdna moc
8.hlava- prokuratúra SR a verejný ochranca práv
9.hlava- obsahuje prechodné a záverečné ustanovenia