Štátna moc - Princíp deľby štátnej moci

Princíp deľby štátnej moci zaručuje, že štátna moc nebude zneužitá proti občanom. Moc v demokratických štátoch tak nemôže byť sústredená v rukách jedného štátneho orgánu, ktorý by bol ťažko kontrolovateľný a mohol by ohroziť práva a slobody občanov. Rozdelením štátnej moci sa dosiahne ľahšia kontrola jednotlivých zložiek. Štátna moc sa delí na 3 zložky: zákonodarná (parlament), výkonná (vláda, prezident) a súdna (súdy). Súčasťou deľby moci je aj nezlučiteľnosť (inkompatibilita) funkcií (napr. sudca nemôže byť aj poslancom).

Horizontálna deľba štátnej moci: Zákonodarná (legislatíva) – prijíma (schvaľuje) zákony, môže meniť a dopĺňať ústavu, rokuje o dôležitých otázkach štátu, vyslovuje súhlas s vyslaním armády do zahraničných misií a vyhlásením vojny alebo mieru, schvaľuje zmluvy o vstupe SR do zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z neho, vyjadruje súhlas s medzinárodnými zmluvami, hlasuje o vyhlásení nedôvery vláde a vykonaní referenda, odsúhlasuje štátny rozpočet, schvaľuje programové vyhlásenie vlády a kontroluje jej činnosť. Nositeľom je parlament NR SR. Zaoberá sa ním 5.hlava ústavy SR. NR SR má 150 poslancov volených na 4 roky. Poslanci sú zástupcami občanov. Svoje mandáty vykonávajú podľa svojho vedomia a svedomia a nie sú viazaní príkazmi. Na čele NR SR je jej predseda, ktorého volia poslanci. Zvoláva a riadi schôdze NR SR, podpisuje zákony, prijíma sľub poslancov a vyhlasuje voľby. Za poslanca možno zvoliť občana SR, ktorý dosiahol 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenska. Poslanci majú poslaneckú imunitu – nemožno ich trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať do väzby bez súhlasu NR SR, možno však priestupok prejednať. Ak bol poslanec zadržaný pri trestnom čine, oznamuje sa to predsedovi NR SR, ak súhlas na zadržanie nie je daný, poslanec musí byť prepustený. NR SR zasadá stále, schôdze zvoláva predseda NR SR a sú verejné. Na platné uznesenie NR SR je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov, na zmenu alebo doplnenie ústavy je nutný súhlas aspoň 3/5 väčšiny poslancov. Výkonná (exekutíva) – prezident a vláda. Zaoberá sa ňou 6.hlava ústavy. Prezident reprezentuje štát navonok aj dovnútra, prijíma vyslancov iných štátov, zvoláva ustanovujúcu schôdzu NR SR do 30 dní od vykonania parlamentných volieb, môže rozpustiť NR SR, podpisuje zákony, má právo vrátiť prijaté zákony na opätovné prerokovanie, vymenováva a odvoláva vládu a jej predsedu, prijíma demisiu vlády, je hlavným veliteľom ozbrojených síl, vypovedáva vojnu alebo vyhlasuje mier, udeľuje amnestiu, odpúšťa alebo zmierňuje tresty, udeľuje vyznamenania, vyhlasuje referendum, vymenováva a odvoláva sudcov. Prezident vykonáva svoju funkciu podľa svojho vedomia a svedomia a nie je viazaný príkazmi. Volia ho občania na 5 rokov. Kandidátov na prezidenta vyhlasuje NR SR, zvolený je ten, kto získa vo voľbách nadpolovičnú väčšinu hlasov. Ak nie, je druhé kolo volieb, ktorého sa zúčastnia dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola, zvolený je ten, kto získa viac hlasov (väčšinový volebný systém). Kandidát musí mať trvalé bydlisko na území SR, nesmie byť trestne stíhaný, vek min 40 rokov, vzdelanie nie je uvedené. Tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Prezident môže byť odvolaný, ak za jeho odvolanie hlasovala nadpolovičná väčšina voličov. Prezidenta možno trestne stíhať za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. Vládu tvorí predseda vlády – premiéra (väčšinou predseda víťaznej politickej strany z parlamentných volieb), podpredsedovia a ministri. Do 30 dní po jej vymenovaní musí predložiť NR SR svoj vládny program (programové vyhlásenie vlády) na celé volebné obdobie a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Vláda je zodpovedná za výkon svojej funkcie NR SR. Vláda predkladá NR SR návrhy zákonov, navrhuje štátny rozpočet, rozhoduje o otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Predsedu vlády vymenováva a odvoláva prezident. Ak NR SR vysloví nedôveru predsedovi vlády, prezident odvolá celú vládu. Člen vlády môže podať demisiu (odstúpenie) prezidentovi. Aj demisiu podá predseda vlády, demisiu podá celá vláda a vyhlasujú sa predčasné voľby. Ministri sú na čele ministerstiev, ktoré sú poverené riadením určitého úseku štátnej správy (rezort). Súdna (justícia) – interpretuje zákony, kontroluje ostatné zložky štátnej moci, dodržiavanie zákonov, rozhoduje o vine alebo nevine v prípade spáchania trestného činu. Zaoberá sa ňou 7.hlava ústavy. Tvorí ju Ústavný súd SR a sústava súdov SR. Ústavný súd SR sídli v Košiciach. Zaoberá sa ochranou ústavnosti (t.j. dodržovanie zákonov ústavy vo všetkých zložkách štátnej moci) súladom zákonov s medzinárodnými zmluvami, výkladom ústavy, porušovaniami práv a slobôd fyzických i právnických osôb. Proti jeho rozhodnutiam sa nemožno odvolať. Tvorí ho 13 sudcov volených prezidentom na návrh NR SR na 12 rokov. Za sudcu môže byť zvolený občan SR, ktorý dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je min 15 rokov činný v danej oblasti. Za sudcu Ústavného súdu SR môže byť tá istá osoba zvolená len raz. Sudcovia majú imunitu rovnako ako poslanci NR SR. Súhlas na trestné stíhanie sudcu alebo na vzatie do väzby môže dať len Ústavný súd SR. Súdy SR sú nestranné a nezávislé štátne inštitúcie. Rozsudkom rozhodujú o nevine alebo vine a treste za spáchaný trestný čin, prerokúvajú spory. Rozsudky sa vyhlasujú v mene štátu a vždy verejne. Sudcom sa môže stať občan SR, ktorý nemá trestný záznam, má vek min 30 rokov a vysokoškolské právnické vzdelanie. Sudcov vymenováva a odvoláva prezident na návrh Súdnej rady SR. Sudca je odvolaný za úmyselný trestný čin, čin v rozpore s výkonom funkcie alebo v dôsledku dlhodobých zdravotných problémov alebo po dosiahnutí veku 65 rokov.