Volebné právo

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: diana
Typ práce: Referát
Dátum: 11.02.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 671 slov
Počet zobrazení: 9 241
Tlačení: 511
Uložení: 514
Volebné právo súvisí s aktívnym prístupom občanov k záležitostiam politického a spoločenského života. Princípy volebného práva v demokratických krajinách: slobodné rozhodovanie (volič má slobodný výber medzi kandidátmi, volí bez nátlaku), všeobecnosť  (aktívne volebné právo – právo voliť od 18 rokov; a pasívne volebné právo – právo byť volený, má každý občan po dovŕšení 21 rokov bez ohľadu na pohlavie, národnosť, rasu,...), rovnosť (hlasy všetkých voličov majú rovnakú váhu), priamosť (voliči sa priamo osobne zúčastňujú volieb), tajnosť (volič hlasuje za plentou, bez kontroly).

Voľby – akt, pri ktorom oprávnení voliči volia svojich zástupcov do určitých funkcií alebo orgánov. Parlamentné: Voľby do NR SR vyhlasuje predseda NR SR (90 dní pred ich začiatkom). Ústredná volebná komisia riadi organizáciu a priebeh volieb. Na základe sčítania výsledkov volieb prideľuje mandáty (skrutínium). Hlasovacie lístky zabezpečuje Ministerstvo vnútra. Výsledky volieb spracováva Štatistický úrad SR. Ústavný súd SR môže výsledky volieb vyhlásiť za neplatné, predseda parlamentu potom do 30 dní vyhlási nové voľby. Za poslanca NR SR môže byť zvolený každý občan, ktorý dosiahol 21 rokov a má trvalý pobyt na území SR. Parlamentné voľby sú každé 4 roky. Pred každými voľbami je volebná kampaň, počas ktorej politické strany a kandidáti prezentujú svoje programy a snažia sa získať priazeň voličov. Volebná kampaň sa začína 30 dní pred voľbami. Prezidentské: Voľby prezidenta vyhlasuje predseda NR SR. Právo voliť prezidenta má každý občan SR, ktorý dosiahol 18 rokov. Právo byť zvolený za prezidenta má každý občan SR, ktorý dosiahol 40 rokov. Tá istá osoba môže byť zvolená najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach na 5 rokov. Kandidátov navrhuje najmenej 15 poslancov NR SR alebo občania cez petíciu (min. 15000 podpisov). Kandidát musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov. V prípade neúspechu je vyhlásené druhé kolo volieb predsedom NR SR. Do neho postupujú 2 najúspešnejší kandidáti z prvého kola. Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa väčšinu hlasov. Volebný systém je ústavou alebo zákonom stanovený spôsob volieb. Väčšinový (majoritný) – v každom volebnom obvode je zvolený 1 poslanec (územie štátu je rozdelené na niekoľko volebných obvodov, v každom obvode spolu súperia kandidáti rôznych strán). Systém umožňuje ľahšie vytvoriť parlamentnú väčšinu, pretože do parlamentu sa dostanú len najúspešnejšie strany, vláda je potom stabilnejšia, pretože nie je odkázaná na koaličné rokovania a podporu iných strán. Víťaz má väčší pocit zodpovednosti, lebo voliči volili priamo jeho, nie celú stranu. Systém je však nepriaznivý voči novým politickým stranám. Absolútna väčšina – nadpolovičná väčšina. Relatívna väčšina – najväčší počet hlasov (môže byť menej ako 50%). Pomerný (proporcionálny) – každý volebný obvod volí viacmandátovo – väčší počet poslancov, ktorí budú zastupovať celú politickú stranu. Politické strany dostanú podľa výsledkov volieb určitý počet poslaneckých mandátov. Systém umožňuje presadenie sa aj menších strán, uľahčuje vytváranie nových strán. Často však vznikajú menej stabilné vlády.
 
Politické strany sú organizované dobrovoľné združenia občanov s rovnakými politickými názormi a cieľmi, ktoré sa zúčastňujú politického života. Vzájomnou konkurenciou sa snažia získať politickú moc a presadiť svoje záujmy. Strany zastupujú občanov v politike, stabilizujú politickú moc, vyjadrujú pluralitu záujmov spoločnosti, podporujú konkurenciu strán (politický pluralizmus). Delenie: 1. Podľa politickej orientácie: konzervatívne (kresťanské, republikánske, národné, ľudové, pravicové; záujmom sú tradičné hodnoty (rodina, náboženstvo, národ, národná solidarita), zachovávanie pôvodného. Základom programu je ekonomika, rozmach súkromného podnikania a národné záujmy), sociálne (sociálnodemokratické, socialistické, ľavicové, komunistické; uprednostňujú záujmy väčšej sociálnej skupiny, vyzdvihujú sociálne istoty, potrebu starostlivosti štátu o občanov, odstránenie sociálnych konfliktov a nezamestnanosti. Základ programu tvorí ekonomika), liberálne (demokratické, strany stredu; základom sú občianske práva a slobody, presadzujú pacifizmus, sú zmierovateľmi konfliktov, nepreferujú žiaden národ). 2. Podľa zaradenia v politickom spektre: ľavicové (sociálne strany), pravicové (konzervatívne strany). 3. Podľa politického vplyvu: parlamentné (strany, ktoré získali vo voľbách min. 5% hlasov. Delia sa na koalíciu – tvorí ju víťazná strana a strany, ktoré sa zhodli s jej programom, má najväčší politický vplyv, tvorí štátnu politiku; a opozíciu – patria sem strany, ktoré sa nedohodli s víťaznou stranou, ich vplyv závisí od počtu poslaneckých kresiel a vzťahu k dominantnej strane). Neparlamentné (strany, ktoré nezískali vo voľbách 5% hlasov a nedostali sa tak do vlády. Snažia sa upozorniť na svoje kvality cez médiá a získať voličov). Koalícia: SDKÚ-DS, SAS, KDH, Most-Híd. Opozícia: SMER-SD, SNS. Konzervatívne strany: SNS, ĽS-HZDS, KDH, SDKÚ-DS. Sociálne strany: SMER. Liberálne strany: SAS.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.023 s.
Zavrieť reklamu