Kríza v eurozóne

Kríza v eurozóne  

ÚVOD

Za tému mojej práce som si zvolil krízu v eurozóne a jej následky na euro a jeho existenciu v budúcnosti. Vybral som si ju preto, lebo som sa rozhodol maturovať z občianskej náuky a tento problém ma veľmi zaujal, pretože je aktuálny a týka sa nás všetkých. V tejto práci sa pokúsim opísať ako kríza vznikla a  ako sa v súčasnosti prejavuje. Taktiež sa zameriam na spoločnú menu euro, ktorá je v súčasnosti ohrozená a jej budúcnosť v nasledujúcich rokoch je veľmi neistá. Pokúsim sa objasniť rôzne názory odborníkov na budúcnosť spoločnej európskej meny.  V týchto dňoch je otázka krízy veľmi diskutovaná, avšak nik nevie presne povedať, čo sa stane v nasledujúcich mesiacoch a rokoch. Snažil som sa overiť si pravdivosť všetkých zdrojov a podať čo možno najpresnejšie a pravdivé údaje. 

1. Vznik krízy v Európe

Impulzom pre vznik celosvetovej krízy bola kríza realitného trhu v USA, ktorá vznikla v dôsledku poskytovania rizikových hypoték skupine obyvateľstva s nižším životným štandardom. Obyvateľstvo ich nebolo schopné splácať a tým sa banky dostali do existenčných problémov. Štát musel pumpovať do bánk financie, aby boli schopné prežiť. Definitívny pád trhov bol spôsobený bankrotom banky Lehman Brothers 14. Septembra 2008. Ekonomika EÚ sa prvej vlne finančnej krízy na jeseň 2007 vyhla bez väčších následkov. V októbri 2008 EÚ začala s opatrným krízovým plánom. Čoraz viac sa začalo hovoriť o európskom stimulačnom balíku, ktorý mal pomôcť reštartovať ekonomiku. Lídri však boli opäť nejednotní a nechceli prijímať rovnaké opatrenia. Európska komisia nakoniec 26. novembra 2008 zverejnila plán na obnovu ekonomiky. Má hodnotu 200 miliárd eur a členské krajiny sa na ňom majú podieľať 1,5 % HDP. Prvé tri mesiace roku 2009 boli pre členské krajiny mimoriadne ťažké. Hrubý domáci produkt eurozóny klesol o 2,5 %. Vyhliadky na rok 2010 boli teda jasné – vlády čakali úsporné opatrenia. Tie však neboli jedinou výzvou, ktorým Únia čelila. Musela sa pasovať s dlhovou krízou v eurozóne, ktorú odštartovalo zdanlivo nevinné grécke falšovanie hospodárskych štatistík.

2. Grécka kríza

Grécko patrilo spočiatku medzi najchudobnejšie krajiny v Európe, avšak počas členstva v EÚ a v eurozóne dokázalo radikálne zvýšiť životnú úroveň obyvateľstva. Problém bol v tom, že značná časť tohto úspechu bola dosiahnutá nie vďaka dobrým ekonomickým výsledkom, ale vďaka obrovskému rastu štátneho dlhu, pomocou ktorého sa dotovali mnohé odvetvia v krajine. V podmienkach krízy sa dlh neznižoval, ale naopak, značne urýchlil svoj rast. Tento stav doviedol krajinu až na pokraj bankrotu, a preto si muselo Grécko požičať 110 miliárd eur od ostatných štátov eurozóny. Muselo sa zaviazať, že bude plniť podmienky záchranného balíka a postupne svoj dlh znižovať. Všetko však nasvedčuje tomu, že Grécko nie je schopné tieto podmienky dodržiavať a ich zadĺženosť naďalej rastie.  V týchto mesiacoch sa Grécko znovu dostalo vo veľkých problémov a žiada ďalšiu pôžičku z eurovalu. S tým však viaceré európske štáty nesúhlasia. Hlavný európsky líder Nemecko vyhlásilo, že Grécku poskytnú pôžičku len vtedy, ak sa určia presné pravidlá a zavedú sa ďalšie výrazné úsporné opatrenia. Nebude to však také jednoduché, pretože úsporných opatreniam sa bránia odborári a znovu organizujú masové štrajky. Podľa expertov sa v prípade Grécka nehľadá výhodné riešenie, ale rozhoduje sa medzi okamžitou katostrofou a nekonečnou hrozbou.

2.1 Budúcnosť Grécka

Čoraz častejšie sa ako možné riešenie spomína vystúpenie Grécka z eurozóny. S týmto však Grécko, ale hlavne veľké európske krajiny nesúhlasia, pretože nemecké a francúzske banky investovali do Grécka veľké finančné prostriedky. Značná časť týchto prostriedkov by takto bola stratená. Straty budú znášať aj nemeckí a francúzski výrobcovia, pre ktorých by sa zmenšili možnosti odbytu.  Ďalším dôvodom zamietania vystúpenia čo len jednej krajiny z eurozóny môže mať za dôsledok nenahraditeľná strata imidžu. V súčasnom svete je finančný systém založený predovšetkým na dôvere. V prípade zúženia eurozóny dôvera jednoducho k euru a nádej na jeho ďalší rozvoj a prosperitu vo svete zmizne. Grécka vláda je však pomerne skeptická a pripúšťa aj možnosť, že sa vzdá eura a vráti sa k drachme. Ekonómovia čoraz hlasnejšie hovoria, že iná cesta ako reštrukturalizácia dlhu nie je, čo by prakticky znamenalo vyhlásenie štátneho bankrotu. Reštrukturalizácia dlhu by mala negatívny vplyv na domáce i zahraničné finančné inštitúcie, avšak iné riešenie odborníci považujú za ešte viac nákladné a bezcieľne, pretože grécky dlh narastá každým dňom. Momentálne sa hovorí o gréckom otroctve, pretože Grécko už pri súčasných úrovniach dlhu nie je schopné splácať svoje záväzky a nový úver mu určite nevyrieši problémy. Možno krátkodobo, avšak aj pri aj najoptimistickejších výhľadoch pre Grécko je nových 100 miliárd eur úverom na  vykrytie ich problémov len do konca roka 2013.  Sú aj veľké pochybnosti, že Grécko ďalší úver vôbec chce. Bankové a úverové otroctvo sa tak naplno prejavuje a ich obeťou budú obyčajní Gréci. Grécki občania neuvidia ani z finančnej pomoci nič. Všetko to pôjde komerčným bankám (veriteľom), ktoré tak budú opäť nakupovať štátne dlhopisy krajín od politikov, ktorí vnútili Grékom úver a zabezpečili bankám zdroje. Gréci sa dostali na cestu, z ktorej niet úniku, a stali sa otrokom európskych politikov a európskych bánk. Výsledkom bude zrejme predaj národného majetku a bohatstva.

3. Kríza v Írsku

Íri od polovice 90. rokov zažívali výrazné ekonomické oživenie. Írsky rast bol založený najmä na úspechu stavebného priemyslu, ktorý poháňali lacné požičky. Realitný trh bol však bublinou, ktorá praskla. Na jar 2008 sa konalo referendum o prijatí Lisabonskej zmluvy. Tá však ľudí  príliš nezaujímala a zlyhala aj vláda a strany podporujúce zmluvu. Íri teda zmluvu odmietli, pretože v nej nevideli benefity pre seba a tiež preto, že o nej veľa nevedeli. Ešte v tom roku sa však veľa zmenilo a sebavedomie Írov naštrbila svetová ekonomická kríza. Írsko sa stalo prvou krajinou eurozóny, ktorá koncom roka upadla do recesie a vláda musela napumpovať do Allied Irish Banks a Bank of Ireland 7 miliárd eur. Stúpala nezamestnanosť, ktorá v roku 2009 dosiahla hodnotu 12,2%. Vtedy prišlo druhé referendum o Lisabonskej zmluve. Tentoraz vláda nezaváhala a informovala o jej potrebe. Zavážilo aj to, že vláda vyjednala pre Írsko výnimky zo zmluvy - EÚ garantovala Írom neutralitu, daňový systém či právo na zákaz potratov. Zmluva následne v referende prešla, hlasovalo za ňu až 67% Írov. Írska ekonomika však klesala naďalej. Vláda v septembri uviedla, že napumpovala do ohrozených bánk už 45 miliárd eur, čo vytvorilo obrovskú dieru v rozpočte a deficit vyletel až na 32% HDP a krajina sa blížila k hranici bankrotu. Írsko požiadalo o čerpanie z eurovalu a európski lídri s tým súhlasili. Slovensko sa rozhodlo to neblokovať, ale pripomenulo svoje známe výhrady voči takémuto mechanizmu. Počas rokovaní ministrov financií šestnástky krajín eurozóny sa prihlásil s podporou pre Írsko aj Londýn. Krajina, ktorá nie je súčasťou eurozóny, ubezpečila Írov, že je takisto ochotná podieľať sa na finančnej výpomoci. Celková pomoc Írsku by sa mala vyšplhať na 85 miliárd Eur. Nie všetky prostriedky sa budú čerpať z eurovalu, pretože Írsko požiadalo o pomoc aj Medzinárdný menový fond, ktorý sa takisto podieľa na pomoci Írsku. Slovensko prispelo sumou 319 milíonov eur. Z uvedených prostriedkov je 10 miliárd eur  určených na priamu rekapitalizáciu bánk, 25 miliárd eur pôjde do rezervného fondu a zvyšných 50 miliárd eur sa použije na rozpočtové požiadavky štátu. Práve bežné, každodenné výdavky štátu sú o miliardy vyššie ako príjmy plynúce do štátnej pokladnice z daní.

4. Kríza v Portugalsku

Problém Portugalska sa začal riešiť len v posledných mesiacoch a týždňoch, hoci sa o ňom hovorilo už dlhšie. Jeho priemyselná základňa je veľmi slabá. Na HDP sa 75% podieľajú služby, predovšetkým turizmus. Príčinami portugalskej krízy je vysoký štátny deficit a nízka konkurencieschopnosť krajiny, čo vyvolalo nezáujem investorov. Krajina má za sebou desaťročie nízkeho hospodárskeho rastu. Najprv tieto hrozby nebrali vážne a očakávali sa, že situáciu si Portugalsku vyrieši samo, ale nestalo sa. Portugalsko sa po Grécku a Írsku stalo treťou krajinou eurozóny, ktorá musela požiadať o záchranný úver z eurovalu. Očakávalo sa,  že výška finančnej pomoci Portugalsku nespôsobí žiadne výrazné problémy, politická nestabilita v krajine však dosiahnutie dohody o pôžičke veľmi skomplikovala. Portugalská vláda nie je dosť silná na to, aby presadila v parlamente reformy,  ktoré sú potrebné na pridelenie finančnej pomoci od Európskej únie. Premiér José Sócrates musel koncom marca rezignoval na svoju funkciu, pretože parlament neschválil ďalší balík úsporných opatrení, ktoré mu predložil a bez neho Portugalsko nemôže dostať pôžičku z eurovalu. V Portugalsku sa preto budú 5. júna konať predčasné voľby a momentálne v krajine vládne veľká neistota, čo sa stane po nich. Krajina bude potrebovať finančnú pomoc vo výške okolo 80 miliárd eur. Ministri únie ale požadujú od Portugalska, aby sa zaviazalo k ďalším štrukturálnym reformám, ktoré by krajine pomohli znížiť deficit a dostať pod kontrolu štátny dlh. Nakoniec sa krajiny eurozóny rozhodli, že schvália pôžičku pre Portugalsko, pretože bez nej by sa ohoril chod krajiny.
Tieto tri krajiny eurozóny postihla kríza najviac. Avšak to neznamená, že v ohrození nie sú aj ďalšie. V poslednom čase sa spomína hlavne Španielsko, ktorého dlh taktiež rastie a ekonomická situácia sa zhoršuje. Ak by naozaj o pomoc požiadala významná a veľká krajina ako Španielsko, je veľmi pravdepodobné že prostriedky z eurovalu by na pokrytie nemuseli stačiť. Ak sa poskytne ďalší úver Grécku, tak v eurovale zostane približne 400 miliárd eur, z ktorých je využiteľných len asi 280 miliárd. Z toho vyplýva, že Španielsko nemá miesto na zakopntie a musí si zrejme poradiť samo. Všetky tieto udalosti výrazne ovplyvňujú aj euro. Jeho hodnota klesá, čo spôsobuje veľká nestabilita v súčasnej eurozóne a neistota z budúcnosti.

5.  Euro

Jednotná európska mena euro sa začala v bezhotovostnom styku používať 1. Januára 1999 v jedenástich štátoch Európskej únie (Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Taliansko). Postupne sa k nim pridalo aj Grécko, Malta, Estónsko, Cyprus a 1. januára 2009 aj Slovensko. Všetky tieto štáty sú združené v eurozóne. Euro malo so sebou priniesť mnoho výhod, čo sa v podstate aj potvrdilo. Zavedenie spoločnej meny zjednotilo finančné trhy členských štátov EÚ a postupne sa vytvoril spoločný finančný trh únie. Euro by malo byť vzhľadom na dôveryhodnosť rozsiahleho európskeho finančného trhu stabilnejšie a odolnejšie voči špekuláciám ako boli národné meny jednotlivých členských štátov EÚ. Výhodou zavedenia spoločnej meny pri obchodovaní na finančných trhoch je aj vylúčenie kurzového rizika v dlhodobých zmluvách v rámci subjektov z členských štátov. Zavedenie a všestranné použitie eura v praxi odstraňuje aj menové hranice medzi štátmi a vytvára nové možnosti platobných systémov. Medzi ďalšie výhody patrí aj zníženie nákladov pri konvertovaní eura či možnosť vedenia jedného účtu pre všetkých partnerov eurozóny.
 
5.1  Budúcnosť eura
Názory odborníkov na budúcnosť eura sú rôzne. Niektorí hovoria, že kríza a pád ekonomík určitých štátov euro neohrozí a nie je dôvod sa znepokojovať. Iní sú toho názoru, že pád eura sa už začal a v najbližších rokoch či dokonca mesiacoch eurozóna úplne zanikne alebo sa zúži. Za momentálnu situáciu môže dlhová kríza a stále reálna hrozba gréckeho bankrotu či vystupénia z eurozóny. Toto viedlo k zavedeniu eurovalu. To v praxi znamená, že za nezodpovednú politiku jednej krajiny majú platiť všetky ostatné, niekedy dokonca chudobnejšie krajiny. Toto je pre malé štáty eurozóny ako je aj Slovensko, veľmi nevýhodné. Hlavným ťahúňom pomoci krachujúcim krajinám je Nemecko. Ak by sa tento sponzor rozhodol v pomoci nepokračovať, mohlo by to ohroziť eurozónu a samotnú existenciu eura. A tento postoj nie je nereálny. Úplne stačí, aby sa z eurozóny rozhodlo odstúpiť Grécko a mohlo by to vyvolať dominový efekt, korým by sa rozpadla  celá eurozóna, pretože by stratila stabilitu a dôveru. Vystúpenie z eurozóny by znamenalo obrovské straty a pád nemeckých bánk. A keďže je Nemeckom motorom európskej ekonomiky, znamenalo by to ohrozenie celej eurozóny a do problémov by sa mohli dostať všetky jej krajiny, ktoré sú výrazne závislé od exportu do Nemecka. Iný scenár hovorí, že eurozóna je chorá, ale ešte nie mŕtva a euro sa dá zachrániť úspornými opatreniami a novými ešte prísnejšími pravidlami fungovania. Ekonómovia hovoria, že prevdepodobnejší je rozpad eurozóny, ale nemusí nutne dôjsť k zániku eura, ale len k rozčleneniu europriestoru na dve menové zóny - periférnu a centrálnu. Nemecko by sa stalo jadrom centrálnej zóny a Španielsko by viedlo periférnu a obe by mohli prosperovať. Do akej miery a či je to vôbec reálne nám napovedia nasledujúce mesiace a roky, v ktorých by dlhujúce krajiny mali splácať svoje dlhy, samozrejme pokiaľ toho vôbec budú schopné.

ZÁVER

V tejto práci som sa pokúsil zrhnúť problém krízy v eurozóne. Opísal som jej vznik a prienik do Európy a charakterizoval som  príčiny krízy v troch krajinách, ktoré postila najviac a ktoré sú už teraz závislé na pomoci od ostatných členov vrátane Slovenska. Taktiež som sa snažil načrtnúť názory odborníkov na budúcnosť eura. K žiadnemu  jednoznačnému záveru som nedošiel, pretože ten dnes nevie nik. Isté je len to, že súčasná situácia je zlá až kritická a tieto tri krajiny môžu byť len začiatkom konca celej eurozóny. Či budú solventné a budú schopné neustále splácať svoj dlh, ktorý získali z eurovalu je otázne a na toto sa teraz odpovedať nedá. Euro sa dostáva na historické minimá voči iným menám a je pravdepodobné že bude klesať aj naďalej. Dúfajme, že sa v blízkej době nájde čo možno najlepší spôsob na záchranu eura a nebude nutné prechádzať znovu na iné meny, čo by v konečnom dôsledku mohlo byť nákladnejšie ako jeho udržanie. Táto téma ma veľmi zaujala a určite sa o ňu budem zaujímať aj naďalej a myslím si, že by tak mal robiť každý, pretože toto nie je len problém vlád a bánk jednotlivých krajín, ale je to problém, ktorý sa dotýka každého z nás rovnako.