Stres a Psychické zdravie

Psychické zdravie a stres
 
Úvod
Záťaž v nás vyvoláva pocit napätia, ktorým reagujeme na akékoľvek telesné alebo psychické ohrozenie. Je súčasťou nášho života a jeho pôsobenie na človeka je prevažne negatívne. Duševne zdravý človek je schopný zvládať požiadavky života. V jeho živote však často pôsobí toľko rozličných faktorov či okolností, že jeho schopnosť vysporiadať sa s nimi môže byť ohrozená. V tejto súvislosti sa často hovorí o strese či záťaži.

Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako „stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nielen ako stav neprítomnosti choroby a slabosti”. Napriek tomu, že to je užitočná a presná definícia, niekto to môže považovať za idealistické a nereálne. Podľa tejto definície Svetovej zdravotníckej organizácie, 70-95% populácie je nezdravých. Na duševné zdravie pôsobí mnoho faktorov. V mojej práci by som chcela poukázať na to ako je dôležité a jednoduché predchádzať stresu a tak si zachovať duševnú pohodu.

1 Psychické zdravie
Duševné zdravie je stav, keď všetky duševné pochody prebiehajú harmonicky, umožňujú správne odrážať vonkajšiu realitu, človek dokáže primerane a pohotovo reagovať na všetky podnety a riešiť bežné aj neočakávané úlohy, stále sa zdokonaľovať a prežívať uspokojenie zo svojej činnosti. V súčasnosti sa problematikou duševného zdravia zaoberá psychohygiena, ktorá skúma možnosti a spôsoby predchádzania a prevencie porúch psychiky a zachovania psychického zdravia. Cieľom psychohygieny nie je len profylaxia (konkrétne opatrenia zamerané na ochranu duševného zdravia  predisponovaných osôb) a prevencia (predchádzanie poškodenia duševného zdravia u zdravých osôb), ale aj celková úprava životných podmienok človeka v smere zachovania jeho fyzickej a psychickej výkonnosti.
 
1.1 Vývin psychického zdravia   
Na psychické zdravie a na vývoj jednotlivca vplývajú dedičné, konštitučné, chorobné, politické, kultúrne, ekonomické a sociálne faktory. Psychické zdravie jednotlivca ovplyvňuje taktiež prostredie, v ktorom žije. Napríklad zdravie dieťaťa ovplyvňuje rodina, v ktorej vyrastá a ktorá ho vychováva.
Formovanie psychického zdravia začína v skorom štádiu života. Rodina má zodpovednosť za starostlivosť o dieťa a jeho vývoj. Dieťa sa tu učí dôverovať prostrediu, ktoré mu má poskytnúť emocionálnu a fyzickú bezpečnosť taktiež blahobyt. Rodičia mu poskytujú modely správania, ktoré mu umožnia uchovať si svoje fyzické a psychické zdravie. Výskum ukazuje, že rodiny s určitými charakteristikami majú zničujúci dopad na psychické a fyzické zdravie detí. Sú to rodiny, v ktorých sú časté konflikty s prejavmi hnevu a agresie, rodiny nevenujúce dieťaťu dostatočnú pozornosť, chladné, nepodporujúce a zanedbávajúce rodiny. Rodiny s týmito charakteristikami sú rizikové, pretože zanechávajú svoje deti náchylné na širokú škálu duševných a fyzických porúch. Je to napríklad náchylnosť k dlhodobým duševným a telesným problémom. Deti, ktoré vyrastajú v rizikových rodinách  majú sklony  k prejavovaniu zdravie ohrozujúcich foriem správania. Napríklad fajčenie, užívanie alkoholu a drog a tiež riziko promiskuitného sexuálneho života. Konflikty a agresivita v rodine sú spojené so zvýšeným rizikom širokej škály emocionálnych problémov a poruchami správania u detí. Napríklad agresivita, delikvencia, antisociálne správanie, úzkosť, depresia alebo sklony k samovražde.
 
1.2 Charakteristika psychického zdravia
 Svetová federáca duševného zdravia opísala psychicky zdravého človeka ako jedinca, ktorý má zdravý postoj k vlastnému „ja“- má primerané, zdravé sebavedomie, sebaúctu, vie ovládať svoje emócie, je schopný vyrovnať sa s problémami, ktoré má. Ako jedinca, ktorý má dobrý postoj k druhým ľuďom. Je tolerantný, má v druhých dôveru, rešpektuje druhých a ich názory, zodpovedný, schopný nadväzovať trvalé vzťahy. Ako jedinca, ktorý je schopný zvládať požiadavky života. Problémy neodkladá, ale rieši, plánuje si veci dopredu, dokáže využívať svoje danosti, talent. Uvedomuje si svoju zodpovednosť a smeruje k nejakému reálnemu cieľu.

· Duševne zdravý človek
Duševne zdravý človek je vďaka psychohygiene odolnejší proti somatickým ochoreniam aj napriek tomu, že je vystavený neustálemu stresu. Dokáže sa dobre koncentrovať na prácu a odpočinok. Je schopný pozitívne  pôsobiť na svoje okolie, a tým budovať uspokojivé a fungujúce sociálne vzťahy. Neprežíva silné citové napätia, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevyrovnanosť.

· Človek s nervovými poruchami
Na druhej strane je človek s duševnými poruchami ako napríklad: psychóza (vážne neuropsychické poruchy, ktoré narúšajú osobnosť človeka), neuróza (najčastejšie psychické poruchy, väčšinou prechodného charakteru bez porúch mozgu),oligofrénia (slabomyseľnosť, ktorá sa vyznačuje nerozvinutím poznávacích schopností a procesov) a  poruchy osobnosti.
 
2 Stres
Stres je nešpecifická odpoveď organizmu na akúkoľvek požiadavku,  ktorá je naň kladená (je jedno či je príjemná alebo nepríjemná). V bežnej reči sa pod pojmom stres označujú všetky situácie, ktoré vyvolávajú napätie alebo označujú emočné a psychické reakcie na akejkoľvek telesnej a duševnej forme ohrozenia. Každý z nás je denne vystavený pôsobeniu rozličných negatívnych a pozitívnych podnetov prírodného a sociálneho prostredia, čo kladie určité nároky na naše vnútorné sily a adaptačné mechanizmy. Stres je jedným z mechanizmov, k zachovaniu života, ak je ho však priveľa, obracia sa proti človeku, narúša jeho telesnú, citovú, intelektuálnu, duševnú aj sociálnu pohodu.
 
2.1 Definícia stresu
  Pod slovom stres chápeme záťaž, tlak, vnútorné napätie organizmu. Slovo stres k nám preniklo z anglického slova stress a vzniklo z latinského slovesa stringo, čo znamená uťahovať, sťahovať ako slučku na krku. V prenesenom zmysle slova byť v strese rozumieť ako byť v tiesni. Stres vzniká v dôsledku rozporu medzi požiadavkami, ktoré sú na jedinca kladené možnosťami jedinca. Tento stav vzniká pôsobením záťažového faktora-stresora. Stresor možno chápať ako negatívne pôsobiaci vplyv na človeka, čiže príčinou stresu sú stresory a môžu mať:

Objektívny charakter, kedy príčiny stresu sú:
· vo vonkajšom prostredí (obťažujúci hluk, nedostatok tepla, svetla, málo priestoru),
· vo vlastnej životospráve (nedostatok spánku, uponáhľanosť, telesné bolesti, choroba, nepravidelnosť v spánku),
· v práci a pracovnom protredí (prílišná náročnosťm veľká zodpovednosť, riešenie pracovných problémov v rámci voľného času doma),
· v medziľudských vzťahoch (konfliktné vzťahy k rodičom, súrodencom, spolupracovníkom, smrť blízkeho človeka).

Subjektívny charakter, kedy subjekt je sám sebe stresorom:
· uvedomovanie si vlastných chýb, nedostatkov,
· stavy úzkosti a strachu,
· názorová neistota,
· hnev
· neschopnosť uvoľniť sa.

Charakteristickými znakmi stresových situácii sú subjektívne a neriešiteľné situácie, životná zmena vyžadujúca veľkú adaptačnú záťaž, subjektívne neprimerané nároky alebo neovplyvniteľnosť situácie.
Stresová reakcia prebieha v organizme v troch štádiách:
1.  Štádium alarmu – organizmus je vstave zvýšenej pohotovosti, mobilizujú sa obranné mechanizmy.
2.  Štádium rezistencie (odolnosti) – organizmus síce odoláva, ale energia sa vyčerpáva.
3.  Štádium exhauscie (vyčerpania) – stres v organizme stále trvá, ale už nemá energetické rezervy, nastáva vyčerpanie, choroba a môže dôjsť až k smrti.
 
2.2 Príznaky stresu
Človek v náročných situáciách a pri dlhodobom pôsobení stresorov zapája na ich zvládnutie svoje vnútorné rezervy a obranné mechanizmy. Pri nezvládnutí tejto situácie organizmus reaguje prejavmi čiže príznakmi stresu. Vysiela takzvané signály stresu, ktoré môžu byť somatického alebo psychického charakteru.
1.  Telesné symptómy: chronická žalúdočná nevoľnosť, hnačka, poruchy spánku, bolesti hlavy, bolesti chrbtice, poruchy dýchania, kožné zmeny, poruchy menštruačného cyklu.
2.  Psychické symptómy, možno ich rozdeliť do troch skupín:
· Somatické príznaky: obhrýzanie nechtov, škrabanie sa vo vlasoch, hranie sa s predmetmi, šúchanie a podupávanie nohami a podobne,
· zmeny nálady: úzkosť, depresie, flustrácie, nespokojnosť a netrpezlivosť, pocit viny, pocit bezmocnosť, beznádeje,
· zmeny správania: agresivita, neschopnosť počúvať druhého, nesúvislé rýchle rozprávanie, skákanie do reči, neschopnosť si organizovať voľný čas, robiť viac vecí súčasne, emocionálne výbuchy, strata zmyslu pre humor, úzkosť pri riešení každodenných povinností. Tieto príznaky sú pozorovateľné aj okolím postihnutého. Dotyčný často stráca chuť do života, spontánnosť a radosť. Často sa stáva, že odmieta pomoc, ktorá mu býva ponúknutá.

Prejavy sú vlastne správanie a jednanie človeka v strese. Patrí sem: nerozhodnosť, chorobnosť, pomalé uzdravovanie po chorobe, nehodách po úrazoch, zhoršené kvalita práce, snaha vyhnúť sa úlohám, výhovorky. Môže to byť aj zvýšené množstvo vyfajčených cigariet za deň, zvýšená konzumácia alkoholu, ale aj väčšia závislosť na tabletkách na ukľudnenie a spánok, zhoršená kvalita práce. Tak isto to môže byť strata chuti do jedla alebo prejedanie sa, zmenený denný životný rytmus, čo znamená problémy so zaspávaním, neskoré vstávanie s pocitom veľkej únavy. V dôsledku pôsobenia stresu vznikajú civilizačné choroby alebo psychické poruchy. Veľmi dôležité je aby sa jedinec dokázal vysporiadať so vzniknutou situáciou a vedel správne reagovať a eliminovať stres v živote. Dôležité je, aby sme sa naučili identifikovať zdroje stresu.
 
2.3 Zvládnutie stresu
Odpoveď na otázku ako zvládať stres nie je vôbec ľahká. Vyrovnávanie so stresom závisí vo veľkej miere aj od nášho postoja k nemu. Psychológovia došli k záveru, že ľudia hodnotia faktory stresu tromi spôsobmi:
· ako nenapraviteľnú škodu, ktorá už vznikla – títo ľudia upadnú ľahko do sebaľútosti nad minulosťou a uzavrú si možnosť zmeniť okolnosti, v ktorých sa nachádzajú,
· ako nebezpečenstvo – ľudia vidia svoju budúcnosť vo veľmi temných farbách, stres je pre nich hrozbou, budúcnosť očakávajú s neistotou a úzkosťou,
· ako výzvu – ľudia uvažujú, že minulosť zmeniť nemôžu a nebudú sa nad ňou trápiť, nemá to zmysel. Svoju budúcnosť vidia tak, že závisí od nich, od toho čo robia. Títo ľudia si dokážu vytýčiť svoj cieľ ktorý s energiou a nádejou postupne dosahujú.
K riešeniu stresových situácii patrí:
· hľadanie informácii – snaha dozvedieť sa čo najviac o pôsobení, výskyte a eliminácie stresorov,
· snahy o priamu akciu – aktivity, ktoré smerujú k odstráneniu stresora,
· inhibície – vyhýbanie sa činnostiam, ktoré sú pre jedinca nepríjemné, ide o vedomé vyhýbanie sa.
 
2.3.1 Nezvládnutie stresu môže viesť k vzniku závažných psychických ochorení, napríklad:
· Neuróza: stav nepríjemných situácií, ktoré človek nevie riešiť. Základom neurózy je konflikt medzi požiadavkami a možnosťami. Prejavuje sa úzkostným stavom, strachom. Pridružuje sa chronická žalúdočná nevoľnosť, bolesti hlavy, kožné vyrážky, bolesti chrbtice, nepravidelné dýchanie, nespavosť, sexuálne problémy, pomočovanie, úzkosť, zvracanie, tiky, zajakavosť. Neuróza je vnútorná záležitosť, trpí ňou viac pacient ako okolie. Neuróza nenaruší schopnosť človeka reálne myslieť. Po zániku príčin neurózy sa stav upraví do normy. Emočná tieseň sa môže prejaviť aj podobe fóbie - fóbická neuróza u postihnutého človeka sa prejavuje ako strach z konkrétnej situácie alebo konkrétneho predmetu. Známe sú fóbie z uzavretého priestoru takzvaná klaustrofóbia alebo fóbia z výšky, z tmy, zo zlodejov, z rakoviny, pavúkov, ...
· Psychopatia:  poruchy, defekty osobnosti, ktoré sú prejavom disharmonického vývoja osobnosti. Psychopatie sa prejavujú rušivým správaním, dôsledkom čoho trpí i sám jedinec, ale ktoré spôsobujú problémy predovšetkým okoliu. Ide o trvalý stav u človeka s neprimeranými vlastnosťami a odchýlkami v emotivite, uvažovaní a chovaní vo vzťahu k druhým ľudom a spoločnosti a to často bez zníženia jeho celkovej inteligencie. Ich uvažovanie je silne egocentrické, vzťahovačné a vedie ku konfliktom. Psychopatie nie sú vyvolané duševnou chorobou alebo postihnutím mozgu, ale ide o osobnostné charakterové rysy povahy. I keď sa môžu prejaviť už v školskom a adolescentnom veku, predsa pretrvávajú s výkyvmi celý život. V histórii ľudstva hrali psychopati často významné úlohy. Mnohí z nich získali veľkú moc, vytvorili pozoruhodné diela, nové učenie a podobne . Boli medzi nimi podivíni, reformátori, vynálezcovia, géniovia, ale rovnako i zločinci.
 
2.3.2 Niekoľko odporúčaní ako čeliť stresu:  
Stravovať sa pravidelne a zdravo, vyhýbať sa nadmernej konzumácii kofeínu, alkoholu a nefajčiť, venovať sa pohybovej aktivite, ktorá vás baví, chodievať pravidelne na dovolenku, venovať dostatočný čas kvalitnému spánku, venovať sa niektorej z relaxačných techník (jóga,meditácia), zorganizovať si svoj život, vyhýbať sa činnosti v časovej tiesni, stanoviť si primerané ciele, brať život s humorom, tešiť sa aj z maličkostí.

Záver
Najlepšie sa udržiava psychická pohoda ak má človek psychickú podporu a cíti záujem iných ľudí. Ľudia, ktorí majú partnera, priateľov a príbuzných menej podliehajú stresu ako ľudia, ktorí sú vo svojom živote osamotení. Okrem hľadania psychickej podpory v období stresu sa ľudia môžu naučiť aj rôzne techniky ako eliminovať alebo znížiť negatívne vplyvy stresu na organizmus a duševné zdravie.

Stres sa nevyhýba ani školskému prostrediu. Príčiny školskej záťaže spočívajú nielen vo vysokých nárokoch na vedomosti žiakov, ale veľký podiel má aj atmosféra v škole a rodine. Je len na nás, či dovolíme situácii, aby pôsobila stresujúco. Je na našej aktivite ako zvládneme stres a zanecháme si duševnú pohodu. Plňme úlohy podľa ich dôležitosti. Nenechajme sa ovládnuť svojou prácou. Vyhýbajme sa prepracovaniu. Problémy riešme okamžite. Správajme sa asertívne. Vyhľadávajme potrebné informácie. Prijímajme pomoc od druhých – neuzatvárajme sa. Pri zvládaní stresu by sme mali uprednostniť vyrovnaný spôsob zvládnutia stresu pred hysterickým. Aj v dnešnej dobe predsa platí: v zdravom tele zdravý duch.