Globalizácia

Globalizácia
  
Úvod:
Samotná globalizácia, ako jedna z najdiskutovanejších tém v súčasnosti, je rozoberaná z viacerých aspektov. Popritom nás zaujímajú hlavne názory, ktoré sa bežne vybavia pri spomenutí tohto častého slova. Rozlišujeme pritom viacero častí, ako hlavne globalizácia z ekonomického a politicko-spoločenského hľadiska, jej nástroje, prejavy a dopady.
 
Čo pojem globalizácia znamená ? Znamená veľmi intenzívne rozvíjanie komunikácií, vzájomného prepájania doteraz oddelených častí sveta a spájanie sa do väčších celkov, ako aj rapídny rozvoj informačných technológií a ich masová dostupnosť. Globalizácia sa stáva novodobým fenoménom , o ktorom treba hovoriť  a oboznámiť s jej dôsledkami aj širšiu verejnosť. Táto téma sa týka každého z nás a je dôležité o nej vedieť čo najviac. Preto sme  sa rozhodli informovať nastupujúcu generáciu , ktorá dokáže ovplyvniť chod spoločnosti do budúcna.
 
História
 
Vynálezcovia globalizácie
Už v 13. storočí dlho pred Kolumbom a následnou expanziou Európy,  dochádza ku komerčnej revolúcii. V Londýne oslavujú víťazstvo nad Francúzskom –treba rýchlo dodať šperky. V Barcelone sa koná kniežacia svadba –treba zaobstarať hodvábny zamat a klenoty. Trináste storočie, ktoré nazývame obdobím temna, zachvátila ohromná pracovitosť. Nikdy predtým sa národy k sebe tak nepriblížili, nikdy predtým sa neobchodovalo s toľkým tovarom na takú diaľku. O 600 rokov neskôr takýto proces nazveme globalizácia: prekonávanie hraníc, zrýchlenie komunikácie , nárast objemu tovarov. Východnú pologuľu postupne pretkáva hustá obchodná sieť , dokonca aj tie najvzdialenejšie trhy sú medzi sebou prepojené. S tovarom putujú aj ľudia, táto epocha je neuveriteľne mobilná: Rumunskí garbiari pracujú vo Florencii , Flámski tkáči v Anglicku.

Obchod  rozrastal a dopyt sa zvyšoval s požiadavkami náročných veľmožov. Obyčajní ľudia sa postupne museli prispôsobovať novým spôsobom obchodu a obživy . Doba zapríčinila sociálnu deformáciu , ktorá vytvárala víťazov  a porazených. Víťazmi tých čias  sú prekvitajúce metropoly, nový svet je urbánny: Londýn, Antverpy, Florencia, Káhira, Samarkand. Pre sedliakov je záhadou ako môžu obchodnícke mestá prežiť. Napríklad Benátčanov nazývajú ,, národ , ktorý neorie neseje a nežne“. Ako to len môže fungovať? Funguje to len v mestách , pretože sa tu stretáva ekonomický dopyt s kreatívnou energiou. Hviezdami nových čias sú obchodníci- dobrodruhovia klíčiaceho kapitalizmu, ktorí museli čeliť mnohým prekážkam.

Zúfalý chaos v peňažných menách. Mnohí lénni páni mali právo raziť vlastné mince -neexistovalo univerzálne platidlo. Napríklad za odpustky v Burgundsku sa v 15. storočí platilo 70-timi menami. Zmätok znásobuje fakt, že mnohí panovníci stanovujú rôzne hodnoty pre tie isté mince alebo zavádzajú mince, ktoré sa rovnako volajú, ale sa odlišujú váhou a obsahom drahého kovu. Okrem toho sa menia aj jednotky meny. Obchodníci museli poznať stovky výmenných kurzov , a ani to ich niekedy neuchránilo pred chybnými kalkuláciami. Mince boli hmotnostne ťažšie a náročnejšie na samotný prenos a uskladnenie. Obchodníci boli nútení vymýšľať celkom nové obchodné techniky.

Pokrok zaisťujú predovšetkým severo-talianske mestá. V Janove, Benátkach a v Florencii našli brilantnú odpoveď na menový chaos a kurzové výkyvy - zmenky. Vydávanie zmeniek, druhu medzinárodne platných dlhopisov, umožňuje bezhotovostné platby na veľké vzdialenosti. Zmenky sú možné len vďaka tomu, že podvojné účtovníctvo a prevody zmeniek , teda bankové zúčtovanie konta sa stali bežnou praxou. Už čoskoro bolo v obehu oveľa viac zmeniek a účtovných peňazí ako mincí. Vznikajú predchodcovia moderných bánk. Taliansky peňazomenci viedli účty svojich klientov a poskytovali im úvery. Vznikajú peňažné inštitúcie . ktoré sa svojimi službami líšili od dnešných len minimálne. Prenajímanie a vystavovanie zmeniek, pôžičky, úvery, kaucie a tiež účty na viaceré mená . Vznikajú aj šeky.

Lenže v roku 1400 zruinovala tento biznis morová epidémia. Vytvárajú sa prvé provizórne poistky proti všetkým rizikám tých čias v hodnote 10 % tovaru. Proti škodám spôsobeným Bohom , morom , človekom, ohňom , vyhodením tovaru cez palubu v núdzi, odňatím majetku panovníkom, represáliami a uväznením. Všetko toto podporuje narastajúci birokraciu, obchodníci mali neustále ,, prsty zašpinené atramentom.“ Vo Florencií zakladajú prvú školu pre meštianske deti. Každému je jasné , že časy sa zmenili. Nedá sa prehliadnuť zrod novej mentality. Globalizácia sa odohráva aj v hlavách ľudí. Vynálezy poháňajú komerčnú revolúciu. Okuliare, kolovrat, kníhtlač, vŕtačka, nové banské metódy, pušný prach, stroje na ťahanie drôtov, mechanické hodiny, kanóny, muškety, kompas, kormidlo...

Úspešný rozvoj je taký závratný , napriek obrovským problémom. Rozmachu prekáža toľko vecí. Cesty sú úzke, nespevnené, za dažďa plné blata. Všade sliedia zbojnícke bandy, ktoré túžia po koristi. Kto môže ten sa cestám vyhne a radšej sa plaví na lodi po riekach, ktoré sú najdôležitejšími obchodnými trasami stredoveku. Najväčšia zo všetkých stredovekých katastrof , mor, je výsledkom globalizácie. Obchodné cesty neumožňujú len kontakt s trhmi, ale aj s chorobami. Zabezpečujú mikrobiologické zjednotenie sveta. Nové morové zárodky pravdepodobne zavliekli mongolskí jazdci z Himalájí do čínskych miest a odtiaľ sa šírili pozdĺž obchodných ciest cez Euráziu. V roku 1349 epidémia zachvátila celú Európu. V 15. storočí sa chod sveta dramaticky zmenil. Morová epidémia výrazne prispela k vzostupu Európy. V stredoveku boli veľké bloky -Európa , islámsky svet a Čína- približne rovnako silné. Úpadok Číny spôsobený morom prispel k tomu, že sa krajina izoluje, ruší takmer všetky obchodné kontakty a sťahuje z ázijských morí obrovskú flotilu. Vzniká vákuum, ktoré neskôr zapĺňajú portugalské a španielske lode. Malá Európa sa stala veľkým víťazom ranej globalizácie.

Nové sťahovanie národov
Prispôsobiť sa globalizácií
Niektoré menšie krajiny sú priam závislé od usilovnosti pracovných migrantov. V Moldavsku, Tadžikistane či v Tongu predstavuje tento príjem štátu až 30% HDP. Z dobre zarábajúcich vysťahovalcov majú zisk aj rozvinuté priemyselné krajiny. Nemecko síce patrí medzi krajiny s najvyššími prevodmi financií do zahraničia ( 7,9 mld. eur), ale zároveň patrí ku krajinám s najvyššími príjmami (4,3mld eur). V rebríčku rozvojových krajín sú Filipíny, ktoré v roku 2006 získali celkom 15 mld dolárov vďaka prevodom peňazí od svojich občanov v zahraničí, na 4. mieste za Indiou ( 25,4 mld) , Mexikom (24,7) a Čínou (23,3). Treba zdôrazniť , že prvé tri krajiny majú oveľa viac obyvateľov ako Filipíny. Kým finančné prevody zo zahraničia predstavujú v Mexiku 2,9% HDP ,na Filipínach je to až 13% . Žiadna iná veľká krajina na svete nie je taká závislá od peňažných tokov svojich migrantov ako Filipíny. Svetová banka uvádza , že vďaka prevodom peňazí migrantov klesla hranica chudoby v Ugande o 11% a v Bangladéši o 6%. V Salvádore a Filipínach zase dokázateľne prispeli k vyššej vzdelanostnej úrovni.

Bez finančných tokov vznikajúcich vďaka migrantom by také krajiny ako Filipíny nemohli existovať. Ak chcú prežiť musia sa globalizovať. Mnoho členov rodín  bolo nútených už pred 30. rokmi ísť zarábať do zahraničia. Vláda ako podporujúci prvok vytvorila program na zlepšenie ekonomickej situácie prostredníctvom výprav do rozvinutých štátov najmä v  okolí Perzského zálivu. Arabský svet sa rýchlo menil , potreboval ulice, školy, byty, nemocnice... a robotníkov. Za bohatstvo vďačia tieto krajiny rope, za komfort- gastarbeitrom. Filipínci tvrdo pracovali, hovorili po anglicky a boli slušní. Zahraničné pobyty trvali aj niekoľko desiatok rokov. Domorodé rodiny získali zabezpečenie na úkor celistvosti. Deti vyrastali bez otcov/ matiek, no mohli sa vzdelávať ,obliekať, dodržiavať hygienu. Podmienky v cudzine neboli pre prisťahovalcov vôbec ľahké. Rozdielne náboženské presvedčenie, mentalita a nehostinnosť  spôsobovali nepokoj a vytvárali tlak na osamelých živiteľov rodín. Takmer 200 miliónov migrantov pracuje roztrúsene po celom svete a vo svojich rodných krajinách podporuje dvojnásobné množstvo ľudí a možno i viac. Keby táto takmer polmiliarda ľudí vytvorila vlastný štát, bol by 3. najľudnatejšou krajinou sveta. I keď za prácou do zahraničia odchádzajú aj vysokoškolský vzdelaní ľudia, väčšinu prac. migrantov tvoria ľudia s nízkou kvalifikáciou ale vysokou motiváciou. V roku 2006 poslali migranti do svojich dom. krajín vyše 300 mld. amerických dolárov- to je takmer 3 krát viac než vyspelé krajiny vynaložia na rozvojovú pomoc. Na Srí Lanke je táto suma vyššia ako príjmy z exportu čaju. Práca v zahraničí je pre miliónov ľudí čoraz prirodzenejšou súčasťou životopisu. Pri príchode domov ich na letiskách čakajú dlhé červené koberce a prezidentka. Stali sa hviezdami krajiny. Na druhý deň hlásajú titulky v novinách , ktoré ročne zverejnia až 600 článkov o pracovnej migrácií. Polovica z nich je poznačená priam horúčkovým nadšením: je tu nová rekordná výška zahraničných prevodov- zlaté časy trhu s nehnuteľnosťami. Tá druhá polovica správ pripomína záznamy z čiernej knihy Amnesty International. Päť mŕtvych Filipíncov v Saudskej Arábií, 18 Filipíncov znásilnených v Kuvajte. To, čo pred časom bolo zúfalým rozhodnutím ich rodičov, dnes Filipínci povýšili na životný štýl. Stalo sa to bežnou súčasťou ich života, o čom značí aj miestny televízny seriál - Pretože si odišiel - ktorý sa zaoberá práve motívmi vysťahovalectva a problémami s tým spojenými. V Grécku, dokonca, volajú všetky služobné „filipineza“.

Globálne enviromentálne problémy
 
Zvyšovanie emisií
Otváraním hraníc sveta, zlepšovaním komunikácií  a rozvinutím infraštruktúry sa naskytá ďalší problém. Až tretinu všetkej energie spotrebuje doprava. Transport ľudí, tovarov a služieb je pritom zodpovedný za viac než pätinu európskych emisií skleníkových plynov. Doprava je rovnako zodpovedná aj za veľký podiel znečistenia vzduchu v mestách, či rušivý hluk. Okrem tohto všetkého, doprava závažne ovplyvňuje krajinu. Rozdeľuje prírodné oblasti, migračné koridory a krajinné celky rozdeľuje na malé výseky, čo má závažné dôsledky pre faunu aj flóru.

Objem dopravy sa dlhodobo zvyšuje. Ročne tento nárast predstavuje 1,9 % pre osobnú dopravu a 2,7 % pre nákladnú dopravu. V dôsledku neustáleho nárastu sa samozrejme zvyšuje aj spotreba en­ergie a rastú emisie skleníkových plynov. Situácia sa ešte zhoršuje posunom od environmentálnejšie šetrnejšej železničnej a autobusovej dopravy  k automobilovej a leteckej doprave.

Z ekologického hľadiska sú v doprave najviac problematické emisie - nespálené uhľovodíky a oxidy du­síka. Zatiaľ čo emisie oxidu uhličitého majú globálny účinok  a prispievajú k zmene klímy, oxidy dusíka predstavujú najmä lokálny problém. Existuje rada dôkazov, že dochádza k zmenám klímy. Jedným z prejavou týchto zmien je globálne oteplovanie. A sním podobné klimatické javy.

Hlavnými zdrojmi emisií skleníkových plynov je spaľovanie ropných produktov, plynu a uhlia najmä v priemyselne rozvinutých krajinách. Bez určitých zmien správania ľudstva sú predpovedané globálne zmeny klímy veľmi znepokojivé. Dnešné opatrenia alebo naopak nečinnost budú mať dlhodobé dôsledky na celú biosféru Zeme. Klíma sa popisuje pomocou dlhodobých vzoriek počasia, ako sú priemerné teploty v určitom období, celkové množstvo zrážok, priemerný výskyt klimatických extrémov ako sú obdobia sucha alebo tropické búrky.

Skleníkový efekt
Priemerná teplota nižších vrstiev atmosféry vzrastá. Meranie teploty vzduchu pri zemskom povrchu zaznamenávané po celej planete od roku 1900 až 1950 dokazujú, že teplota nižších vrstev atmosféry vzrastá. Priemerná globálna teplota od konca 19. storočia vzrástla o 0,6 +/- 0,2 stupňa Celsia. Pozorovania od roku 1976 naznačujú významné zvyšovanie tejto teploty o 0,17 stupňov Celsia každých 10 rokov. Pozorované zvýšenie teploty na severnej pologuli je vyššie ako na južnej pologuli. Samozrejme existujú oblasti, kde priemerné teploty sú vyššie alebo nižšie ako globálny priemer. Existují preto oblasti   s veľkými zmenami priemernaj teploty. Napríklad merania provádzané vo Švajčiarsku od 70. rokov 20. storočia ukazujú zvýšenie priemernej teploty o 1 až 2 stupne Celsia, čo zodpovedá zvýšeniu o 0,5 stupňa Celsia za 10 rokov. Nie je prekvapivé, že niektoré oblasti na Zemi sú naopak chladnejšie.

Javy vyplývajúce z otepľovania
- S výnimkou Antarktídy a niekoľkých ďalších miest docháza k rýchlemu rozpúštaniu ľadovcov. Dramatické zmeny sú pozorované na Aljaške, v Grónsku, v Himálajach  a v Severnom ľadovom oceáne. Veľkosť niektorých alpských ľadovcov sa tak zmenšila, že tieto zmeny zaznamenali tiež lyžiari, ktorí pravidelne navštěvujú niekteré ľadovce po dobu niekoľkorokov.
- Zimné obdobie je v mnohých oblastiach sveta kratšie a teplejšie. Snehová pokrývka a množstvo zimných zrážok je výrazne menšie.
- Vysokohorská vegetácia sa v mnohých ekosystémoch kvôli zmenám teploty postupne mení. Miznú niektoré druhy rastlín a na ich miesto prenikajú druhy z nižších nadmorských výšok. V súvislosti so zmenami vegetácie možno pozorovať také zmeny druhového zloženia hmyzu, rýb, plazov, vtákov a cicavcov, najmä endemických druhov, ktoré sú potravninovo viazané na určitý ekosystém.
 
Skleníkový jav v zemskej atmosfére
Hviezda Slnko ohrieva planétu Zem infračerveným a viditeľným žiarením. Vďaka tomuto žiareniu mohol na Zemi vzniknúť a vyvíjať sa život. Čásť tohoto žiarenia sa odráža od povrchu Zeme naspäť do vesmíru. Priemerná teplota zemského povrchu by mala býť 255 Kelvinov (-18 stupňov Celsia), avšak pozorovaná teplota je 288 Kelvinov (+15 stupňov Celsia). Tento rozdiel teplôt je spôsobený rôznymi "skleníkovými" plynmi v atmosfere, ako je vodná para, oxid uhličitý CO2 a methan CH4. Týmito plynmi voľne prechádza viditeľné žiarenie zo Slnka, avšak časť infračerveného žiarenia odrazeného od Zeme se zachytáva. Rovnováha medzi dopadajúcim a odrazeným žiarením určuje priemernú svetovú teplotu najnižších vrstiev atmosféry. Skleníkový jav teda vysvetľuje, prečo priemerná teplota povrchu Zeme je o 33 stupňov Celsia vyššia než fyzikálne vypočítaná hodnota. Musí preto existovať korelácia medzi koncentráciou skleníkových plynov v atmosfére a touto priemernou teplotou. Vzrast koncentrácie oxidu uhličitého vedie k rastu priemernej svetové teploty. Táto skutočnosť je prekázaná analýzou ľadovcových jadier v Antarktíde,   v Grónsku a na ďalších miestach Zeme.
 
Zjednodušene to znamená, že: 
- Globálna teplota nižších vrstiev atmosféry a povrchu Zeme stále vzrastá.
- Klimatické modely dokazujú, že hlavnou príčinou zmien klímy je spaľovanie ropných produktov, zemného plynu a uhlia v priemyselne rozvinutých krajinách.
- V blízkej budúcnosti sa očakávajú značne nepriaznivé zmeny globálnej klímy s ďalekosiahlymi dopadmi na ekosystémy a ľudskú civilizáciu vrátane ničivých katastrof.
- Súčasná aktivita alebo naopak pasivita budú mať dlhodobé dôsledky pre celoú biosféru   a životné podmienky mnoho budúcich generácií.

Hlad verzus blahobyt
Počet ľudí na Zemi sa ustavične zvyšuje. Úrodnej pôdy ubúda. Kontrast biedy a blahobytu sa prehlbuje. Nastal čas novej zelenej revolúcie. Génové inžinierstvo kontra maloroľníctvo. Čomu dáme prednosť?
GMO
 
Geneticky modifikované plodiny sú ich zástancami predstavované ako „spása ľudstva“  – vyriešia problém hladu, poľnohospodárom prinesú vysokú úrodu za min­imálnej námahy a sú odolné voči chorobám. V skutočnosti však prax nepot­vrdila žiaden z týchto deklarovaných efektov. Naopak čoraz častejšie sa stre­távame s kontamináciou iných polí, alebo dokonca s ohrozením existencie samotných farmárov, ktorých pestovanie týchto plodín priviedlo ku krachu, ako to bolo u niektorých farmárov v Indii. Genetický zásah do štruktúry DNA rastlín  vytvára neprirodzenú  potravinu pre ľudský organizmus. Človek je prispôsobený a navyknutý na tradičné plodiny, ktoré prijíma odjakživa. Napriek tomu sú tieto spoločnosti presvedčené o svojom kladnom vplyve a prínose na efektívnosť v poľnohospodárstve. Vyvíjajú odolné rastliny napr. sóju  s názvom Roundup Ready, ktorá vytlačila náchylnejšie a slabšie alternatívy  odrôd. Napríklad v Argentíne v posledných rokoch celkom ovládla poľnohospodárstvo. Nová plodina spôsobila vytlačenie pôvodných plodín ako slnečnice a dokonca obrovské množstvá dobytka sa muselo stiahnuť ku kŕmidlám. V dôsledku argentínskej poľnohospodárskej revolúcie zaberá sója 75% centrálnej časti vlhkej a úrodnej pampy. Strukovina , ktorá rastie na polovici územia úrodnej pôdy Argentíny spôsobila, že množstvo herbicídov a pesticídov sa obmedzilo na jeden druh , ktorý sa používa v ohromných kvantách.  Pôda stráca živiny a nasycuje sa chemikáliami. Ministerstvo poľnohospodárstva USA zverejnilo štúdiu, v ktorej poukazuje na to, že sója Roundup Ready vyžaduje o 11.4 percent viac chemikálií ako génovo nemodifikovaná.

Na miestach kde školy a celé dediny prichádzajú do styku so zvyšujúcim sa množstvom pesticídov a insekticídov pozorujú lekári nárast chorôb a rôznych deformácií u novorodencov. Pestovanie monokultúr je nesystematické a nie je dlhodobým riešením problémov s hladom. V roku 2009 bol zaznamenaný najvyšší pokles výživnosti v krajinách tretieho sveta. Obyvatelia starého kontinentu odmietajú prieniku geneticky modifikovaných potravín na trh zatiaľ čo v USA je to vládou podporovaná činnosť. Na pulty supermarketov sa čoraz častejšie dostávajú lacné potraviny jednej odrody , stráca sa biodiverzita ale zvyšuje sa dostupnosť exotického ovocia a zeleniny. Vyspelé krajiny ponúkajú svojím spotrebiteľom široký sortiment tovaru . Dostatok až prebytok. Svet sa spája. Trh je presýtený zahraničným sortimentom. Dostaneš prakticky  všetko za lacný peniaz. „Západniari“ sa majú ako prasce v žite. Genetické inžinierstvo zvýraznilo rozdiely. Ponúka veľa, no je to stále málo.
Roľníctvo v malom
 
Inou možnosťou riešenia chudoby a hladu na svete, ktorý sa nielen nesnúbi, no dokonca protirečí predchádzajúcej je „maloroľníctvo“. Skromnejšia alternatíva preukazujúca perspektívnejšie úspechy. Jednoduchá cesta, ktorá rieši problém postupne ale hlavne prirodzene. Nevybrala sa do neprebádaných vôd spojenými s nepoznanými dôsledkami, ale využíva tradičné  metódy pod heslom: „späť do budúcnosti“. Spojením rozumového prístupu a poradenstva  sa dá aj na malých pozemkoch dosiahnuť veľká úroda. Výborným príkladom je pestovanie kukurice na malých políčkach v Kysumu (Keňa). Kukurica je v tejto oblasti platidlom, zárobkom i hlavnou potravinou. Keď sa v auguste a v januári pozbiera úroda okamžite sa sadí znova. Farmári nechtiac pripravujú výbornú pôdu pre parazita zvaného ,,striga“. Cudzopasník sa zamotáva do koreňov hostiteľskej rastliny a oberá ju o živiny. Čím rozšírenejšia je striga tým chudobnejšia je úroda. Pre farmárov je striga synonymom hladu. Niektorí informovaní farmári však použili rozum a prišli na spôsob ako ju odstrániť. Nazvali to podnet na samovraždu. Pomedzi jednotlivé rastliny nasadí rastlinu ,,Desmodium“, ktorá v zemi vyvolá zložitú biologickú reakciu a tá spôsobí ,že semená strigy síce začnú klíčiť ale neprichytia sa na korene hostiteľskej rastliny  a prestanú rásť. Desmodium je trvalka po jednorazovom vysadení sa  neustále obnovuje. Práve tejto technológií vďačia farmári za to, že na ich pozemku už dva roky rastie iba mohutná kukurica. Na rozdiel od 15 kg z predchádzajúcich neúrodných rokov sa im podarilo pozbierať 270 kg kukuričných klasov. Toto je jeden z názorných príkladov ako rozumne a inovatívne sa dá zápasiť s problémami bez hlbšieho zásahu do plodín ako takých.
 
Vyplienený oceán
Ďalším alarmujúcim dôsledkom mohutnej globalizácie je rapídne odrybňovanie vôd. Radikálna zmena stavu rýb v oceánoch a moriach sa udiala za posledných 20 rokov. Tri štvrtiny populácie všetkých komerčne využívaných morských rýb a plodov sú takmer alebo úplne vyhubené.  1%  celosvetovej flotily zaobstará 50% z úlovku. Obrovské traulery putujú naprieč oceánmi 5000 km od domova za úlovkom takým veľkým ako vari v žiadnom inom mori sveta. Litovská posádka na 200 priemyselných trauleroch hľadá v moriach západnej Afriky to, čoho v Európe už takmer niet: obrovské striebristé húfy rýb, k tomu langusty, kalamáre, či tučniaky- poklady mora. Dômyselné sonary ich privádzajú k húfom sardiniek a makrel pri pobreží Mauritánie. Špičková technika a 50 m dlhé hadice s priemerom 4 m  zabezpečuje nájsť úlovok taký veľký, že robotníci na lodi ich zostrekujú zo siete  hadicami. Obrovská spleť železných reťazí, konopných a umelých vlákien sa v mori rozprestrie do šírky 450m – a sonarové prístroje kontrolujú či húf rýb pláva priamo dnu. Gigantické monštrum poškodzuje na dne morí krehký ekosystém  a vzácne prastaré koraly. Zostáva po nich obrovská spúšť.

Na tanieroch ľudí po celom svete končí každoročne vyše 100miliónov ton garnel a mäkkýšov, pražiem, sleďov, čertov morských a ďalších nespočetných oceánskych stavovcov a kôrovcov- grilované, zrolované na suši, narezané na rybie prsty, ale aj v mäse svíň a kureniec, ktoré prikrmujú rybou múčkou. Pre 2,6 mld. ľudí čo je skoro polovica obyvateľov zemegule sú ryby a morské plody jedným z najvýznamnejších zdrojov proteínov v každodennej strave. Podľa odhadov Organizácie OSN pre výživu FAO  v budúcnosti stúpne celosvetová spotreba rýb minimálne o 2% ročne .Dopyt ohromne rastie predovšetkým v Ázií. V Nemecku skonzumuje každý občan priemerne 15kg rýb ročne – krajina sa tak zaraďuje tesne pod priemer. Španieli a Portugalčania ich zjedia 4 krát toľko. Islanďania dokonca 6 krát viac. Ibaže moria nedokážu uspokojiť rastúci dopyt. Podľa údajov FAO sme viac ako ¾ všetkých rybích populácií vyťažili a nadmerne sa lovia alebo sú už vylovené mnohé najdôležitejšie druhy konzumných rýb. Najviac utrpeli tie populácie , ktoré v oceáne migrujú a sú známe ako predátori. Napríklad tuniaky, mečiare, platesy a žraloky. Podľa šokujúcej analýzy skupiny morských bádateľov tvrdia, že väčšina týchto druhov sa v najbližších 5 rokoch zredukujú o 90%. Aké katastrofálne následky to bude mať na komplexný ekosystém svetového oceánu, to si teraz nikto netrúfa povedať. Aké to bude mať následky na človeka ,opísali spomínaní vedci v ďalšej publikácií: do roku 2048 budú morské ryby pravdepodobne takou zriedkavosťou a ceny natoľko stúpnu, že si ich väčšina ľudí už nebude môcť dovoliť kúpiť. Moria pustnú , rabuje v nich príliš veľa rybárov. Flotily dokázali od roku 1950 do 1997 zvýšiť svoje úlovky 5násobne, ale odvtedy ich siete nie sú o nič plnšie aj to napriek vylepšenej lovnej technike. Veď bohatstvo oceánu patrí všetkým a zároveň nikomu, nikto sa zaň necíti byť zodpovední. Každý ho môže využívať, a tak je paradoxne potrestaný ten rybár, ktorý sa snaží svoje siete hádzať do mora s mierou. Podľa štatistík Organizácie OSN pre FAO je viac ako 60% rybárskych lodí na celom svete takých malých, že v nich nie je ani jedna kajuta. Také lode zodpovedajú takým predstavám o rybárčení ako o poslednom pozostatku lovca v človeku. Lenže more je pre nich skúpe. Obrovské rybárske koncerny postupne pochovajú akúkoľvek snahu o úlovok na pobrežiach krajín , ktoré sú na to odkázané. Je isté, že niektoré posádky predávajú a lovia ryby, ktoré im neprináležia čím podvádzajú manažment zdrojov pre Barentsovo more, ktoré starostlivo dohodli Nórsko a Rusko. FAO odhaduje, že 1/3 celkového úlovku zo všetkých morí je ilegálna. Škodu vyčísľujú rôzne štúdie na 12mld. eur ročne. Žiadne iné nebezpečenstvo neohrozuje oceány tak veľmi, ako práve táto prax ilegálneho, nenahláseného a neregulovaného rybolovu. Bez povolenia porušujú pravidlá v národných lovných revíroch alebo medzinárodné právo na šírom mori. Podľa údajov nórskeho riaditeľstva pre rybolov sa v roku 2005 sa ilegálne vylovilo vyše 100 000 ton tresiek, čo je ¼ celkovej povolenej kvóty. Každá piata ryba vylovená zo severovýchodného Atlantiku je na trhu na čierno. Kritická situácia je najmä v Stredozemnom mori. K najmenšiemu zo siedmych morí sveta má priamy prístup 17 štátov a prichádzajú sem loviť aj zahraničné lode. Tlak rybárov je veľký , plytké pobrežné vody sú často úplne bez rýb. Vzácne ryby miznú,  rovnováha druhov je vážne a hlboko narušená. 

Ucho do sveta
Je až neuveriteľne akou závratnou rýchlosťou sa rozšírila telekomunikačná sieť po celom svete. V Ázií a v Afrike prekvitá trh s mobilnými telefónmi. Uľahčujú život a umožňujú robiť nové obchody. Medzinárodné koncerny prekvapujú jeden fakt- Čo si kúpia ľudia pod hranicou chudoby, keď zaplatia za potraviny, oblečenie a lieky? Mobilné telefóny!  Od začiatku 80.rokov minulého storočia, keď vznikla prvá mobilná telefónna sieť prekonal vývoj odvetvia všetky pôvodné prognózy. V mnohých priemyselných krajinách prevyšuje počet mobilov až 100%, pretože veľa ľudí vlastní viac ako jeden mobilný telefón. Mobily sľubujú netušené možnosti predovšetkým v rozvojových a rýchlo rozvíjajúcich krajinách. Vďaka nim by sa mohli miliardy ľudí prvý krát  v živote napojiť dokonca aj na celosvetový bankový systém. Dokonca chudobní nádenníci, ktorí nemajú bankové konto, môžu previesť peniaze napríklad príbuzným v núdzi na vidieku. SMS-kou sa posielajú rozličné sumy. Kto chce kúpiť fazuľu pošle kód na príslušnú sumu ako elektronický príkaz na úhradu na mobil obchodníka so zeleninou na trhovisku.  Zo 4,1 mld. mobilov na celom svete až 2/3 dnes pripadajú na rozvojové a rýchlo sa rozvíjajúce krajiny. Mobil je často jediný komunikačný prostriedok, pretože pripojenie na pevnú sieť a na internet je príliš drahé. V Európe boom mobilov už dávno pominul, trh je nimi už dávno presýtený. Podľa štatistík na každého Európana pripadá 1,11 mobilného telefónu. Zo 6.8 mld. ľudí na celom svete vlastnia 4.1 mld. mobil. V Afrike si každý deň kúpi  50 000 ľudí mobilný telefón. Aj horské osady v Tibete dlho existovali bez telefónu. Vďaka mobilom dorazila globalizácia aj do odľahlých miest.

Riešenia problémov
Výživa:
Kupujte biopotraviny – Organické poľnohospodárstvo nezaťažuje takou mierou ekosystém ako konvenčné poľnohospodárstvo alebo pestovanie GMO. Zároveň môžete znížiť aj spotrebu chemikálií vo svojej záhradke. Napriek tomu, že problémy s vodou majú momentálne hlavne rozvojové krajiny, nedostatok pitnej vody sa rozširuje po celom svete. Chráňme si tento cenný zdroj. Používajte dažďovú vodu na zavlažovanie, investujte do úsporných technológií na vodovodné batérie a splachovanie, sprchujte sa namiesto kúpania sa. Kupujte miestne potraviny – ovocie a zelenina dovážaná z veľkých diaľok alebo mimo sezóny vyžaduje dodatočné ošetrenie plodov. Zároveň transport týchto potravín zvyšuje emisie CO2 a prispieva tak ku klimatickým zmenám.
 
Doprava a klíma:
Čo môžete urobiť vy?
- Využívajte verejnú dopravu na bežné cestovanie do práce a z práce.
- Využívajte verejnú dopravu najmä na cestovanie vo väčších mestách.
- Kupujte autá s minimálnou spotrebou a nízkymi emisiami CO2.
-Starajte sa dobre o svoje auto: pravidelne kontrolujte pneumatiky, nevozte množstvo „zbytočných“ vecí vo vašom kufri, jazdite vhodnou rýchlosťou.
 
Rybolov:
Nie je ťažké uhádnuť kam to speje. Ak bezohľadný rybolov na šírom mori rýchlo nezregulujem , pokiaľ obyvateľom oceánov nedoprajeme prestávky a zóny na oddych, potom rybári celého sveta oberú sami seba o prácu a obživu. Väčšina podnikov, v ktorých v súčasnosti pracuje vyše 500 miliónov ľudí , onedlho skolabujú. Globálny rybolov sa sám ženie do záhuby. Jedným z  riešení , ktorý javí udržanie, ba zlepšenie dnešnej situácie sú EKO-RYBIE farmy.  V Holandsku sú na trhu už len výlučne eko- ryby.

Záver:
Určite sa všetci zhodneme na tom , že globalizácia už dávno nie je prognóza do budúcna ale fakt budúcnosti. Ovplyvňuje náš každodenný život a čo prináša mnoho zmien. Dôležité je prispôsobiť sa jej, ale zároveň vnímať a brať zodpovednosť za všetky vzniknuté dôsledky s tým spojené. Aby sme mohli čeliť radikálnym a aj tým menej prezentovaným zmenám musíme o nich vedieť, zaujímať sa. Potrebné sú informácie. Paradoxom je, že vďaka globalizácií je ich čoraz viac a stále dostupnejšie. Zatiaľ každý jav na našej zemeguli mal svoje pre a proti. A ani globalizácia nebude výnimkou. Dôležitý je však pomer medzi kladmi a medzi zápormi. Iba ten určí či je to prospešné alebo menej prospešné. Dnes nikto  neviem 100% určiť všetky dôsledky globalizácie. Je to príliš globálne, svetové. Netýkajú sa len rozvinutých centier zemegule ale postihujú aj oblasti , ktoré si dostatočne ani neuvedomujú, čo sa to tu rozpútalo a do čoho sú bez vlastného pričinenia zapletení. Pri tom to bude enormne vplývať aj na nich. Problémy spojené s globalizáciou nemajú konkrétneho vinníka ale profituje z nich niekto konkrétny. Sú to obrovské korporácie a nadnárodné spoločnosti, ktoré využívajú neinformovanosť a ľahostajnosť ľudstva. To je ten najväčší problém, s ktorým sa stretávame od nepamäti od Adama a Evy: chamtivosť a ľahostajnosť. Problémy vyplývajúce z fenoménu globalizácia môže a musí riešiť každý z nás- jednotlivec. Rozdeliť svetový problém na menšie ,lokálne a zbavovať sa ich postupne a systematicky. ZMENIŤ PRÍSTUP!