Inteligencia zvierat

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 05.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 736 slov
Počet zobrazení: 4 867
Tlačení: 403
Uložení: 423
Inteligencia zvierat
 
1.1 Úvod
Prečo téma inteligencia zvierat? Asi preto, že nie je až tak prerozprávaná a keďže nie je ani ukončená, tak je o to zaujímavejšia. Iróniou je, že  zvieratá sú tu s nami už od začiatku a stále o nich vieme len veľmi málo. Ako dokázali tak dlho prežiť ? Všetko je to len ich vrodenými inštinktami? Všetky informácie, čo sa týkajú zvierat sú pre nás niečím, čo nás k sebe približuje a stále viac si uvedomujeme ich neoddeliteľnú súčasť v našom živote. Často aj ľuďom sú pripisované rôzne vlastnosti zvierat. Človek môže byť tučný, lenivý alebo vysoký ako nejaké zviera. Ale ktorý živočích je inteligentný ako človek?
 
Ťažko nájsť uspokojujúcu definíciu inteligencie. Pamäť, pozornosť, logiku, priestorovú predstavivosť a schopnosť komunikácie pokladajú vedci za základné znaky vysokej úrovne rozumových schopností. Spĺňajú zvieratá aspoň niektoré z týchto podmienok? Od najstarších čias sa ľudia pokúšali objasniť podstatu inteligencie a aj jej chápanie sa výrazne zmenilo. Okrem toho nie je stála veličina, ale mení sa zo dňa na deň ,ba z minúty na minútu. Inteligencia zahŕňa viacero faktorov, medzi ne patrí jednoduchá schopnosť rýchlo a účinne riešiť problémy.
 
Podľa niektorých názorov je inteligencia iba ľudská vlastnosť , ale je to naozaj tak? Vedci už mnohokrát porovnávali ľudí a niektoré zvieratá v rôznych testoch.. A aj mnohokrát sa ukázalo, že niektoré zvieratá dokážu jednoduchšie problémy vyriešiť rýchlejšie. Vďaka moderným technológiam veda stále viac dochádza k reálnym poznatkom, že naši zvierací priatelia v sebe skrývajú doposiaľ netušené schopnosti.
 
1.2 Niektoré zo zaujímavý zistení:
 
Ako mravce využívajú geometriu?
Dalo by sa povedať, že meranie uhlov a ďalšie geometrické výpočty, sú výsadou človeka. Vedci zo Sheffieldské univerzity v USA sa pustili do výskumu, ktorý mal zmapovať putovanie mravcov. Pod vedením Duncana Jacksona sledoval tým dokonalú pravidelnosť v značení cestičiek u mravcov faraonov (Monomorium pharaonis). Mravce cestujú od stredu svojej kolónie po celej rade cestičiek, rôzne sa križujúcich a označených vždy vlastnými feromonmi. Zatiaľ vedci nevedeli, ako mravce poznajú, ktorá zo spletitých cestičiek ich zavedie k domovu. Vedci zistili, že tieto mravce značkujú cestičky vedúce čo najkratšou cestou k hniezdu úplne pravidelne v uhle 50 – 60°. Pokiaľ vracajúce mravce dorazia k rázcestiu, vždy si vyberú cestu, ktorá je označená v tomto uhle a vedia, že pôjdu najkratšou cestou a nebudú sa zrážať s protiidúcimi mravcami. Tí totiž takto označené cesty rešpektujú. Avšak sú výnimky v podobe širokých mravčích diaľnic, kde sa pohybujú tieto tvory v protismeru, ale i tu panujú prísne pravidla prevozu.
 
Vedci potvrdili opičie schopnosti
Odborníci z britského Cambridge majú prvé konkrétne svedectvo o schopnostiach opíc malp používať nástroje. Pomohol im v tom výskum v brazílskom pralese, kde pozorovali opice používajúce takmer denne kamene pre získanie potravy. O tom, že niektoré druhy opíc dokážu v zajatí používať nástroje, vedia odborníci už dlho. Dosiaľ sa však predpokladalo, že to nejakým spôsobom odkukali od ľudí a neboli vedecky doložené prípady použitia nástrojov v divokej prírode. Teraz majú všetko zachytené dokonca na videu a podrobujú zábery analýze. Expedícia zistila, že použití nástrojov je u opíc skutočne obvyklá, rutinná činnosť.

Ku kopaniu v zemi používajú rôzne prostriedky, kamene, či ostré vetvy. S ich pomocou dobývajú semena, hľuzy rastlín, dokážu sa dostať do dutín stromov, ktoré rozšíria pomocou nástrojov a prekážkou pre ne nie je ani tvrdá skala, v ktorej dokážu vytvoriť pomocou ostrých kamenných odštiepkov trhliny a dostať sa k potrave. Pri práci používajú opice obe ruky, v jednej držia nástroj, pracujú s ním a druhou rukou odhrnujú hlinu. Jeden z členov expedície, Antonio Moura hovorí: „Myslíme si, že tieto poznatky sú nesmierne dôležité pre pochopenie role nástrojov v evolučnom vývoji.“ Behom dvojročného pozorovania zistili vedci i ďalšie zaujímavé skutočnosti. Intenzita vo využívaní nástrojov sa u opíc zvyšuje spolu s ťažšími možnosťami získavania potravy. Za suchého období, keď je zem tvrdá a je nedostatok šťavnatých hľúz, boli použité nástroje častejšie.

Používanie nástrojov bolo už skôr pozorované u veľkých opíc, ako sú šimpanzy. Tí dokážu napríklad otvárať tvrdé šupky orechov za pomoci kameňa, ale vypadá to, že ide skôr o náhodné pohyby. Nedokážu totiž presne zamieriť úder v správnom uhle tak, aby sa orech otvoril. Schopnosti, ktoré spozorovala expedícia u relatívne malej opice malpy, však vychádzali z cieleného využívania nástrojov. Opice si presne vybrali smer i miesto ako je treba viesť úder, aby bol čo najefektívnejší.

Ryby nie sú hlúpe

Vďaka novému výskumu britských vedcov z univerzít v Leedsu, Edinburghu a St. Andrewsu, musia dnes odborníci úplne zmeniť svoje názory na psychologické a duševné schopnosti rýb a na ich celkovú inteligenciu. Vedci totiž došli po dlhodobom výskume k názoru, že ryby sú spoločensky inteligentné tvory, ktoré si nezaslúžia povesť najhlúpejších stvorení. Ryby sa neriadia iba pudmi, či inštinktami. Sú mazané, učenlivé a dokonca i kultivované. Ryby majú často svoju sociálnu štruktúru, dokážu využívať manipulačné stratégie, systémy trestov i odmien, často spolupracujú i pri obrane pred dravcami, alebo pri love potravy.

Nedávny výskum ukázal, že ryby dokážu vcelku bezpečne poznať svojich „kamarátov“ z húfu, majú medzi sebou úzke sociálne väzby a blízke vzťahy. Pri jednom z pokusov vybrali vedci z húfu dva jedince, ktoré oddelene zaradili do rybích húfov. Keď odstránili prekážku deliacu oba húfy, tak bývalí kamaráti zamierili neomylne k sebe a ďalej sa držali vedľa seba jeden druhého ako kliešte.

Výskumníci s úžasom pozorovali, ako ryby používajú nástroje, kladú pasce a spoločne stavajú veľmi komplikované hniezda. Akokoľvek to môže pripadať väčšine ľudom, ktorí posudzujú inteligenciu podľa veľkosti mozgu, akokoľvek neuveriteľné, ryby i so svojím mini mozočkom sa dajú v niektorých schopnostiach porovnať i s primátmi. To vedci vysvetľujú tým, že ryby, ako jedni z najstarších živočíchov na Zemi, mali omnoho viac času vytvoriť si adaptabilný systém myslenia, zafixovať si rôzne vzory chovania a vyvinúť celý komplex schopností, ktoré i dnes ďalej rozvíjajú.
 
2.1 Rozdiely medzi pudom sebazáchovy a inteligenciou
Pud sebazáchovy alebo pre niektorých je bližší výraz inštinktívne konanie môže byť jedna z vecí, ktoré máme spoločné so zvieratami. Taktiež vyhľadávame útočisko zohriať sa, keď nám je zima a hľadáme potravu vtedy, keď sme hladní. Platí to aj pri zachovaní potomstva.
Inštinkt (z lat. instinctus = popud, vnuknutie, pud) je vrodená dispozícia k určitej činnosti alebo k dosahovaniu určitého cieľa. Sú to vrodené, zdedené spôsoby správania, ktorým sa ani človek, ani zviera nemusia učiť. Inštinkt je zložitý komplex a reťazec nepodmienených reflexov. Tieto rôzne zložité, vrodené schémy správania majú nezastupiteľný význam pri  zabezpečovaní rozhodujúcich potrieb organizmov. Problematikou inštinktov sa v súčasnosti zaoberá etológia.
Inteligencia (adaptačná) sa skladá z dvoch zložiek – jednak schopnosť učiť sa a potom schopnosť riešiť problémy.
 
2.2 Riešenie problémov
 
Riešenie problémov môžeme rozdeliť do štyroch fáz:
-Fáza objavenia problému – začiatok objavenia problému. V tejto fáze sa uvedomuje problém ako určitú príťaž, ktorú treba prekonať. Musí samozrejme existovať prślušná motivácia, ktorá by povzbudzovala k prekonaniu prekážky.
-Fáza riešenia problému – v tejto fáze je hlavným prostriedkom hľadanie a skúšanie riešení. Ak prvý pokus nevedie k úspechu, vytvára a pokúša sa o ďalší.
-Fáza nájdenia riešenia alebo zistenia neúspechu úsilie je konečne korunované úspechom.
 
2.3 Meranie inteligencie
Inteligencia zvierat sa ťažko meria, pretože mnohé používané psychologické testy vyžadujú používanie rúk, ktoré niektorí vysoko inteligentné živočíchy, napr. delfíni nemajú. Tzn. že jedny druhy zvládajú niektoré úlohy lepšie než druhé, pretože sú k nim proste lepšie adaptované. Medzi najchytrejšie patria veľkí ľudoopi. Učia sa veľmi rýchlo, sú schopní používať logiku a pri riešení zložitých úloh a rébusov prenikať do podstaty problému. Je možné ich natrénovať, aby sa naučili komunikovať pomocou symbolov alebo znakového jazyka.
 
3.1 Výskum
Pozorovali sme a snažili sa zmerať IQ psa pomocou „Psieho IQ testu“ , ktorý vytvoril profesor Stanley Coren z kanadské University of British Columbia. Je autorom viacerých kníh zaoberajúcich sa psami a vydal známe práce pod názvom „Ako hovoriť so psom“, „Inteligencia psov“ a mnoho iných. Po svete zbiera mnoho ocenení ako uznávaný tréner a odborník na chovanie psov.
Test sa skladal zo 6 jednoduchých úloh, na ktoré sme potrebovali vhodného kandidáta. Pozorovaný pes musel byť starší ako jeden rok a musel byť s nami v blízkom kontakte.
 
3.2 Test
 
Úloha  1:
 
JEDLO POD PLECHOVKOV
Nasledovný test dokáže schopnosť psa riešiť problémy. 
Predmety, ktoré potrebujete na vykonanie tohto testu
– Prázdna čistá plechovka, od kávy atď..
– Nejaké super lákavé maškrty, ktoré váš pes miluje jesť.
- Stopky, alebo nejaké hodinky, ktorými dokážete presne odmeriať čas za aký pes splnil úlohu.

 
Ako vykonať test
1. Ako prvé posaďte psa, ak sa chce postaviť budete potrebovať niekoho, kto ho podrží za obojok.
2. Potom ukážte psovi pochúťku a nechajte ho aby ju očuchal.
3. Položte pamlsok na zem, za úplnej sústredenosti sa psa. Dodržte vzdialenosť asi dvojmetrovej vzdialenosti a postavte na pochúťku plechovku.
4. Začnite stopovať a povzbudzujte psa aby hladaľ jedlo.
 
BODY
Ak pes udrel do plechovky a dostal sa k pamlsku do 5 sekúnd - 5 bodov
Ak pes udrel do plechovky a dostal sa k pamlsku za 5 až 15 sekúnd - 4 body
Od 15 do 30 sekúnd - 3 body
Od 30 do 60 sekúnd - 2 body
Ak pes čuchá okolo plechovky, ale nedosiahol pamlsok do 60 sekúnd - 1 bod  

Úloha 2:

PES POD UTERÁKOM
Toto je ďalší test ktorý vám napovie ako sa dokáže popasovať vás miláčik s o niečo ťažšou úlohou.
 
Predmety, ktoré potrebujete na vykonanie tohoto testu
– veľkú osušku na kúpanie
- stopky na presné určenie času za aký pes zvládol úlohu
 
Ako vykonať test
1. Pes musí byť čulý, úplne prebudený a aktívny.
2. Nechajte psa aby očuchal uterák.
3. Rýchlym hladkým pohybom prehoďte uterák cez psovu hlavu tak, aby bola jeho hlava a plecia úplne zakryté. Začnite stopovať a pozorne psa sledujte.
 
BODY
Ak sa dokázal sám zbaviť uteráku za 5 sekúnd a menej – 5 bodov
Ak sa dokázal sám zbaviť uteráku od 5 do 15 sekúnd – 4 body
Ak sa dokázal sám zbaviť uteráku od 15 do 30 sekúnd – 3 body
Ak sa dokázal sám zbaviť uteráku od 30 do 60 sekúnd – 2 body
Ak sa sám nedokázal oslobodiť za viac ako 60 sekúnd – 1 bod 

Úloha 3:
 
DOKÁŽE VÁŠ PES ROZPOZNAŤ ÚSMEV
Toto je test socializácie.
Všetko čo potrebujete k tomuto testu je
– chuť usmiať sa

Ako vykonať test
1. Dajte niekomu chytiť psa asi 2m od vás.
2. Nekážte psovi sadni, alebo ľahni nedávajte mu žiaden povel.
3. Uprene hľaďte psovi do tváre – keď sa váš pes na vás pozrie, mlčky sa usmejte asi na 3 sekundy a potom sa usmejte najširšie ako to len viete, pričom pustite psa.
 
BODY
Ak váš pes k vám pribehol, alebo prišiel s krútiacim sa chvostom - 5 bodov
Ak pes prišiel pomaly kúsok smerom k vám, ale nekrútil chvostom - 4 body
Ak sa váš pes postavil alebo posadil ale nepohol sa smerom k vám - 3 body
Ak sa pohol iným smerom ako ste vy - 2 body
Ak u psa nepozorujete žiadne zaujatia - 1 bod 

Úloha 4:
 
JEDLO POD UTERÁKOM
Tento test je veľmi obtiažny čo sa týka jeho vyriešenia, kladie nároky na schopnosť vyznať sa v pohyblivom objekte.

Všetko čo potrebujete je
– Uterák, alebo utierka.
– Pamlsok z pevnej substancie, vhodná je napr. piškóta.
– Stopky na meranie času.
Ako vykonať test
1. Posaďte psa, ak sa chce postaviť budete potrebovať niekoho, kto ho podrží za obojok.
2. Ukážte psovi pochúťku a nechajte ho aby ju očuchal.
3. Položte pamlsok na zem, za úplnej sústredenosti sa psa. Dodržte vzdialenosť asi dvojmetrovej vzdialenosti.  Ak sa pes uprene pozerá, môžete jedlo zakryť uterákom.
4. Začnite merať čas a povzbudzujte psa aby hľadal jedlo. 
 
BODY
Ak váš pes hľadá  a nájde jedlo za 15 sekúnd alebo menej – 5 bodov
Ak váš pes hľadá  a nájde jedlo od 15 do 30 sekúnd – 4 bodov
Ak váš pes hľadá  a nájde jedlo od 30 do 60 sekúnd – 3 bodov
Ak sa pokúsil nájsť jedlo ale vzdal sa – 2 body
Ak sa ani len nepokúsil jedlo hľadať v priebehu 2 minút – 1 bod 

Úloha 5:
 
VYBERANIE SPOD BARIÉRI
Toto je test ako váš pes dokáže riešiť problém a akú má schopnosť manipulácie. 
 
Čo potrebujete
- Musíte si vytvoriť stôl, taký nízky aby pod neho pes nemohol strčiť hlavu. Môžete ho urobiť z tehál, alebo kníh a dosky.
- Pamlsok pevnej substancie, napr. piškóta.
- Stopky. 

Ako vykonať test
1.  Uistite sa že pes je neďaleko a že vás pes pozoruje.
2.  Ukážte mu pamlsok a nechajte ho aby ho očuchal.
3.  Za úplnej sústredenosti sa psa položte pamlsok pod stôl tak aby ho pes nedočiahol nosom.
4.  Odštartujte čas a povzbudzujte sa aby hľadal jedlo. 
 
BODY
Ak sa psovi podarilo labkou dočiahnuť jedlo za  60 sekúnd alebo menej - 5 bodov
Ak sa psovi podarilo labkou dočiahnuť jedlo za  1 až 3 minuty - 4 body
Ak pes využíva k dosiahnutiu papuľu a nedarí sa mu to a ak použil labku ale napr. zasunul pamlsok ešte ďalej pod stôl  do 3 minút - 3 body
Ak pes využíva k dosiahnutiu len papuľu a ak vôbec nepoužil labku do 3 minút- 2 body
Ak váš pes nemá záujem pamlsok dosiahnuť do 3 minút - 1 bod  

Úloha 6:
 
POZNÁ VÁŠ PES SVOJE MENO?
Toto je test chápania ľudskej reči.
Čo potrebujete
– Schopnosť rozprávať slová, ako  “chladnička” atď...
– Pes musí mať svoje meno.

Ako test vykonať
1. Usaďte psa pohodlne asi 2 metre od vás.
2. Tónom hlasu akým  ho privolávate naňho zakričte "chladnička".
 
BODY
Vyslovujte rôzne slová. Ak pes urobí ihneď náznak pohybu smerom k vám - 2 body
Ak neprichádza, vyslovujte rôzne slová okrem jeho mena. Ak príde po niekoľkých slovách. - 3 body
Ak pes stále nereaguje, vyslovte jeho meno. Ak pes príde alebo naznačí že ide, pričom dovtedy bez záujmu sedel/stál -  5 bodov
Ak pes neprichádza, vyslovte jeho meno po druhý krát. Ak zareaguje  – 4 body
Ak pes vôbec nepríde aj napriek tomu, že ho voláte menom - 1 bod 

CELKOVÉ VYHODNOTENIE:
 
BODY
Viac ako 25 bodov... Váš pes je génius
15 - 25 bodov.... Váš pes je pohotový, ale na Harvard nepôjde
5 - 15 bodov......Váš pes nie je príliš múdry, ale určite je veľmi rozkošný
Menej ako 5 bodov... Miesto Vášho psa je na gauči, nerušte ho
 
(Poznámka:
1.  Test by mal byť hrou pre vášho psa.
2.  Nehovorte nerozhodne, nemajte nahnevaný hlas, nechovajte sa znechutene ale ani vzrušene.
3.  Test môžete urobiť raz, maximalne dvakrát a zrátajte počet bodov
4.  Test môžete vykonať časovo nezávisle a v akomkoľvek poradí. Pretože väčšinou ide o odmenu prostredníctvom jedla,bude lepšie ak bude pes nenajedený a nesmie byť ani unavený. Oba tieto faktory pôsobia demotivujúcu a znižujú jeho IQ skóre.  )
 
4.1 Diskusia - Skeptický a skutočný pohľad na zvieratá
 
ŠIMPANZY
Čo tvrdia skeptici :
Väčšinu prejavov inteligencie šimpanzov vysvetliť tak, že zviera motivované túhou dostať odmenu si osvojí niektoré jednoduché návyky.
 
Čo skutočne dokážu:
Opice sú schopné naučiť sa znakovú reč. Poznajú, keď ich chce niekto oklamať alebo keď iní šimpanzy dostávajú mylné informácie. Uvedomujú si teda duševné stavy.
 
DELFÍNY
Čo tvrdia skeptici :
Môžu mať veľmi vyvinutý mozog, ale používajú ho na plávanie, nie k mysleniu.
Čo skutočne dokážu :
Delfín Zippy z Marinelandu zbiera rôzne predmety skôr, ako ich objavia potápači poverení úlohou, a za ich chrbtom ich potom zase púšťa. Toto žartovanie dokazuje, nielen že sa Zippy vie hrať, ale tiež že pochopil zvyky ľudských bytostí.

SLONY

Čo tvrdia skeptici :
Komunikácia medzi slonmi je založená na jednoduchom volaní.
Čo skutočne dokážu :
Komunikujú spolu pomocou ultrazvukov až na vzdialenosť 1500 metrov. Vedia rozoznávať zvuky 150 rôznych slonov. Majú veľmi zložité rodinné vzťahy a vlastné pohrebné rituály.

LEOPARDY
Čo tvrdia skeptici :
Prečo by mal byť leopard inteligentní? Je i bez toho dokonalý.
Čo skutočne dokážu :
Sama leopardia samica vrátená do voľnej prírody zachraňovala pri záplavách mláďatá tak, že ich prenášala do domu svojho bývalého pána. Aby dostala mladé naspäť do brlohu, keď nebezpečenstvo pominulo, naučila sa skočiť vždycky do kanoe svojho  ošetrovateľa a čakať, až ju aj s mláďatami prevezie na druhý breh rozvodnenej rieky.
 
VČELY
Čo tvrdia skeptici :
Včely vytrvale pracujú, ale nemajú mozog.
Čo skutočne dokážu :
Tancom si hovoria, kde sa nachádza peľ, a poznajú nesprávne informácie: keď sa vedci pokúšali oklamať včelie prieskumnice napríklad tím, že ich vypustili na kvety umiestnené na člne uprostred jazera, len málo robotníc ich nasledovalo.
 
5.1 Záver
Podľa toho čo sme si preštudovali a počuli, tak asi ťažko môžeme povedať, že zvieratá sa riadia iba svojimi pudmi a neoplývajú žiadnou múdrosťou. Dokázali prežiť aj vďaka tomu, že nie kvôli svojim predkom, ale pretože ich prostredie prinútilo rozmýšľať a vyvinuli sa z nich rozumné živočíchy. Určite nerozmýšľajú ako ľudia, ale aj tak by sme ich nemali podceňovať.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu