Eurofondy a Slovensko

Eurofondy a Slovensko
 
1. Úvod
Eurofondy- známy, bežne používaný pojem súčasnosti. Do povedomia Slovákov sa dostal v predvstupovom období Slovenska do Európskej únie. Nie každý však vie, ako, kedy a prečo vlastne eurofondy vznikli. Nevieme v čom nám už pomohli alebo v čom nám ešte môžu pomôcť. Prostredníctvom mojej práce vás chcem oboznámiť s aplikáciou verejných financií Európskej únie na slovenské pomery. Ide o problematiku nanajvýš aktuálnu a dôležitú. Od pochopenia fungovania zapojenosti Slovenskej republiky do obehu verejných financií EÚ totiž záleží aj úspech Slovenska v získaní finančných prostriedkov pre jeho rozvojové programy.
 
2. Teoretická analýza
2.1.Regionálna politika
Na regionálnu politiku sa využíva približne jedna tretina rozpočtu Európskej únie, čo z nej robí jednu z kľúčových oblastí politiky Európskej únie. Podpora regiónov je založená na myšlienke  „ekonomickej a sociálnej kohézie“ a potrebe poskytnutia finančnej podpory pre menej rozvinuté oblasti Európy a následného zmiernenia regionálnych rozdielov. Európsky parlament vždy výrazne podporoval takúto politiku a považoval ju za základný kameň  európskej integrácie. V dôsledku rozširovania však musí v súčasnosti regionálna politika čeliť novým výzvam. Postupom času získal Parlament nové právomoci v tejto oblasti. Od Maastrichtskej zmluvy v roku 1993  je potrebný jeho súhlas na prijatie všeobecných predpisov štrukturálnych fondov. Amsterdamská zmluva z roku 1999  rozšírila právomoci parlamentu tým, že ustanovila používanie „spolurozhodovacieho postupu“ pri prijímaní špecifickej legislatívy pre jednotlivé fondy. Komisia musí  každé tri roky poskytnúť  Parlamentu správu o pokroku v súvislosti s dosahovaním ekonomickej a sociálnej kohézie.

Nové cesty, mosty a železničné trate zohrávajú významnú úlohu v oblasti rozvoja odľahlých vidieckych oblastí v Európe. Upadajúce priemyselné regióny takisto čakajú na investície, ktoré by im pomohli naštartovať novú výrobu a preškoliť svojich zamestnancov. Vytvorenie lepšie prosperujúcich regiónov má veľa výhod – podieľajú sa na celkovom rozvoji hospodárstva, pomáhajú zabrániť odlivu pracovnej sily  a nadmernej populácii v mestách.
Akými spôsobmi môže Európska únia poskytnúť finančné prostriedky  na túto pomoc?

Slovenská republika je dňom vstupu do EÚ oprávnená čerpať finančné prostriedky z fondov. Tieto fondy majú svoje právne zakotvenie v normách komunitárneho práva, napr. Nariadení Rady Európskych spoločenstiev č. 1260/1999 z 21 júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch. Toto nariadenie stanovilo určité ciele a úlohy.

Činnosť prostredníctvom štrukturálnych fondov, Fondu súdržnosti, Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu, záručnej sekcie, Európskej investičnej banky (EIB) a iných existujúcich finančných nástrojov podporuje dosiahnutie cieľov stanovených v článkoch Zmluvy o Európskych spoločenstvách. 

2 . 2. Štrukturálne fondy
Európska regionálna politika (kohézna politika) je založená na finančnej solidarite medzi regiónmi. V centre jej podpory sú predovšetkým znevýhodnené regióny, nazývané aj "konvergenčné".  Vzájomná solidarita nepomáha len prijímateľom pomoci, ale tiež štátom, ktoré sú hlavnými prispievateľmi do rozpočtu Spoločenstva (napr. tým, že ich podniky profitujú z veľkých investičných projektov v slabších regiónoch). Ignorovanie rozdielov medzi regiónmi by mohlo viesť k ich narastaniu, čo by brzdilo rozvoj Európskej únie ako celku.
Nástrojmi regionálnej politiky sú štrukturálne fondy. Napriek tomu, že všetky štrukturálne fondy pôsobia spoločne, každý má svoje špecifické tématické oblasti. V období rokov 2000-2006 fungovali štyri fondy: Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Európsky poľnohospodársky a garančný fond a Finančný nástroj na riadenie rybolovu.  Po určitých zmenách sa dva z nich (poľnohospodársky a nástroj pre rybolov)  modifikovali a presunuli pod iné politiky, a preto hovoríme už len o dvoch štrukturálnych fondoch (eurofondoch), ktoré spolu s Kohéznym fondom primárne podporujú rozvoj regiónov. Hlavnými finančnými nástrojmi  európskej regionálnej politiky v súčasnti sú dva štrukturálne fondy:

· Európsky fond regionálneho rozvoja  (EFRD/ERDF)
· Európsky sociálny fond (ESF)
 
Štrukturálne fondy nefinancujú individuálne projekty, ale viacročné programy regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a Európska komisia. Programy sú pripravené podľa spoločných východísk navrhnutých Európskou komisiou pre EÚ ako celok. Príspevky do týchto fondov od začiatku 90. rokov výrazne vzrástli: z 8 miliárd eur ročne v roku 1989 na 32 miliárd eur v roku 1999. Pre roky 2000 až 2006 bolo na všetky štyri štrukturálne fondy vyčlenených spolu až 195 miliárd eur (v cenách roku 1999), nové programové obdobie 2007 - 2013 už kalkuluje s 277,703 mld. eur (v bežných cenách). Nárok na využívanie štrukturálnych fondov majú iba členské krajiny EÚ a programujú sa na sedemročné obdobia (súčasnou programovacou periódou je obdobie 2007 až 2013). Pre obdobie 2000 - 2006, respektíve pre skrátené obdobie 2004 - 2006 platí pravidlo n+2, čo znamená, že vyčlenené prostriedky možno pre daný rok čerpať 24 mesiacov po jeho skončení.

2. 3. Kohézny fond (fond súdržnosti)
Kohézny fond (Cohasion Fund/KF) smeruje podobne ako predvstupový fond ISPA, do oblasti dopravy a životného prostredia. Je jedným z mladších eurofondov a vznikol až v 90. rokoch 20. storočia ako zvláštny fond solidarity na pomoc štyrom najmenej prosperujúcim členským štátom: Grécku, Portugalsku, Írsku a Španielsku.  

Týmto najmenej prosperujúcim štátom (HDP na obyvateľa nižší ako 90% priemeru  EÚ) mal pomôcť zapojiť sa do hospodárskej aj menovej únie. Portugalsko, Grécko, Írsko i Španielsko dokázali vďaka jeho pomoci splniť prísne konvergenčné kritériá a stali sa súčasťou eurozóny, výrazne vybudovali a modernizovali svoju infraštruktúru. Írsko sa stalo tak úspešné, že je dokonca na 2. mieste v rámci HDP EÚ-27.  Kohézny fond sa líši od štrukturálnych fondov v tom, že je založený skôr na členských štátoch než na regiónoch, jeho základnou bunkou je štát.

Ktoré štáty čerpajú z Kohézneho fondu? 
Vzhľadom na to, že hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa Slovenska nedosahuje 90% priemeru EÚ (nižší ako 60%), ostávame v rokoch 2007-2013 naďalej oprávnení so všetkými našimi regiónmi uchádzať sa o tieto prostriedky KF. V  EÚ-27 sa jedná sa o regióny v nasledovných krajinách: Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Grécko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko. 
Členským krajinám, ktoré by boli oprávnené, ak by sa kritérium 90% priemeru HDP na hlavu  prepočítalo na EÚ-15 a nie EÚ-25 (príprava na roky 2007-2013 prebiehala ešte bez započítavania pristupujúcich krajín Balkánu), bola poskytnutá prechodná pomoc (phasing-in/phasing-out), ktorá sa postupne znižuje. To sa týka toho času už iba Španielska.
 
Oprávnenosť členských štátov na podporu z Kohézneho fondu sa prehodnotí v roku 2010 na základe údajov Spoločenstva o HDP pre EÚ-25. 
 
Rozpočet fondu 
V rokoch 2000 až 2006 bol pre KF stanovený rozpočet 18 miliárd eur, Slovenská republika mala z fondu na skrátené programové obdobie 509,7 miliónov eur (v stálych cenách roku 1999). Pre 2007-2013 Únia schválila Kohéznemu fondu takmer 69,707 mld. eur (v bežných cenách), pričom Slovensko môže čerpať takmer 3,9 mld. eur (v bežných cenách). To je vyše 132 mld. korún pri kurze SKK/EUR v marci 2007.
Kohézny fond je určený predovšetkým na podporu veľkých infraštruktúrnych investícií v oblasti životného prostredia a dopravy vrátane transeurópskych sietí. Na rozdiel od obdobia 2000 – 2006 je KF súčasťou operačných programov.

Oblasti podpory 
Pomoc z fondu sa poskytuje na základe potrieb investícií a infraštruktúry osobitných pre každý členský štát na akcie v týchto oblastiach:
a) transeurópske dopravné siete, najmä prioritné projekty spoločného záujmu vymedzené v rozhodnutí č. 1692/96/ ES;
b) životné prostredie v rámci priorít politiky Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia podľa politiky a akčného programu v oblasti životného prostredia.

Aj Kozhézny fond pracuje na základe vypracovaných projektov.
 
Zodpovednosť za konečný výber projektov  a stanovenie úrovne ich financovania patrí Európskej komisii, ktorá posudzuje osobitne každý projekt.  Hlavnými zodpovednými za riadenie projektov a za finančnú kontrolu sú členské štáty.

3. Kohézny fond a Slovensko
3. 1. Zhodnotenie realizácie programového obdobia 2004 – 2006
Programovým dokumentom SR pre čerpanie pomoci z Kohézneho fondu v programovom období 2004 – 2006 v oblasti environmentálnej infraštruktúry bola Stratégia Slovenskej republiky pre Kohézny fond 2004 – 2006. Prioritami stratégie boli zlepšenie stavu vôd a environmentálnej infraštruktúry vo vodnom hospodárstve a zlepšenie stavu a environmentálnej infraštruktúry v odpadovom hospodárstve.

Ministerstvo životného prostredia SR v systéme riadenia Kohézneho fondu v programovom období 2004-2006 bolo určené ako sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom. V programovom období 2004 – 2006 bolo z Kohézneho fondu (ďalej len „KF“) schválených 7 projektov zo strategických priorít.  Schválené projekty sa zameriavajú na riešenie problematiky v oblasti zásobovania pitnou vodou, zber a čistenie odpadových vôd a protipovodňovú ochranu. Konečnými prijímateľmi schválených projektov sú Regionálne vodárenské spoločnosti a Slovenský vodohospodársky podnik.

Niekedy môže dôjsť k oneskoreniu čerpania finančných prostriedkov z fondu. Dôvody nečerpania alokovaných finančných prostriedkov spočívajú hlavne v investičnom charaktere týchto projektov, ktorý neumožňuje rýchle čerpanie v prvých mesiacoch realizácie, ale rovnomerné čerpanie prostriedkov počas celej doby oprávnenosti. V rámci projektov KF sa proces prvých platieb zo strany konečných prijímateľov (ďalej len „KP“) oneskoruje za termínom schválenia projektu.

Pri lehote výstavby, ktorá je rozložená na viac rokov, nemôžu KP zabezpečiť urýchlené čerpanie prostriedkov, keďže nie je možné uskutočniť výdavok naraz, ale postupne v súlade s lehotou výstavby.
 
Rýchlosť čerpania finančných prostriedkov z KF je negatívne ovplyvňovaná aj problémami počas verejného obstarávania (ďalej len „VO“) – zdĺhavá príprava dokumentácie pre proces VO, neúspešné VO, ktoré je potrebné niekedy aj viackrát opakovať, ako aj predlžovanie samotného procesu z dôvodu uplatňovania revíznych postupov (podávanie žiadostí o nápravu a následne námietok).
 
3. 2. Národná stratégia SR na programové obdobie 2007 - 2013
  Základným strategickým dokumentom SR na programovanie využívania fondov EÚ je Národný strategický referenčný rámec, ktorý  je postavený na troch prioritách a ich troch cieľoch:

1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť  
Zvýšenie hustoty vybavenia  regiónov infraštruktúrou a zvýšenie efektívnosti  s ňou súvisiacich verejných služieb

2. Vedomostná spoločnosť
Rozvoj zdrojov trvalo udržateľného ekonomického rastu a zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu a služieb

3. Ľudské zdroje
Zvýšenie zamestnanosti, rast kvality pracovnej sily pre potreby vedomostnej spoločnosti a zvýšenie sociálnej inklúzie rizikových skupín

Z výsledkov analýzy súčasnej situácie  vyplynulo, že environmentálna infraštruktúra SR z hľadiska stavu a kvality niektorých jej oblastí stále zaostáva za vyspelými krajinami EÚ. Prejavom toho je aj skutočnosť, že pre SR  boli zo strany EÚ stanovené prechodné obdobia vo vzťahu k viacerým environmentálne zameraným smerniciam Rady, predovšetkým z dôvodu vysokej investičnej náročnosti  a zložitého technického zabezpečenia ich implementácie.

Stratégia Operačného programu životného prostredia ( OP ŽP ) na  programové obdobie 2007 - 2013 je preto stanovená tak, aby zabezpečila splnenie záväzkov SR prijatých počas  prístupových rokovaní, ktoré boli premietnuté aj do Zmluvy o pristúpení k EÚ. Stratégia Operačného programu Životné prostredie je zároveň stanovená tak, aby smerovala k napĺňaniu vízie hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR stanoveného na programové obdobie 2007 – 2013. Stratégia OP ŽP má okrem svojho environmentálneho rozmeru, ktorý je v danom prípade ťažiskový, zároveň aj hospodársky, sociálny a teritoriálny rozmer.

Environmentálny rozmer:
· zlepšenie stavu životného prostredia ochrany biodiverzity, rodov, druhov a ekosystémov;
· racionálne využívania zdrojov s cieľom podpory trvalo udržateľného rozvoja;
· dobudovanie a skvalitnenie environmentálnej infraštruktúry ako dôležitého faktora ovplyvňujúceho stav životného prostredia, ako aj jeho jednotlivých zložiek.

Hospodársky rozmer:
· podpora cieľov hospodárskej a kohéznej politiky EÚ ako celku  prostredníctvom vyrovnávania rozdielov v úrovni rozvoja jej jednotlivých členských štátov, v danom prípade v úrovni rozvoja environmentálnej infraštruktúry;
· podpora trvalo udržateľného charakteru hospodárskeho rozvoja zabezpečením jeho orientácie na zachovanie kvality životného prostredia pre budúce generácie;
· rozvoj environmentálnych služieb vodného hospodárstva, odpadového hospodárstva a ochrany ovzdušia.

Sociálny rozmer:
· podpora kohéznej a sociálnej politiky EÚ;
· obmedzovanie sociálneho vylúčenia;
· prístup obyvateľov k základným environmentálnym službám s cieľom zvýšenia životnej úrovne obyvateľstva, zlepšenia zdravotného stavu populácie a zvýšenia priemernej dĺžky života;
· vytvárania pracovných príležitostí v súvislosti s výstavbou environmentálnej infraštruktúry, ako aj prevádzkovaním environmentálnych služieb, čo prispeje k rastu zamestnanosti v rámci SR.  

Teritoriálny rozmer:
·  zabezpečenie vyváženého rozvoja územia EÚ v oblasti jeho pokrytia environmentálnou infraštruktúrou;
· podpora racionálneho a vyváženého využívania územia SR , ako aj jej regiónov.
 
Činnosti podporované finančnými prostriedkami z fondov EÚ by sa mali sústreďovať na podporu trvalo udržateľného rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti, ako je to stanovené v  Lisabonskej stratégii a iných strategických materiáloch.

3. 3. Slovenské organizácie čerpajúce z eurofondov 
Zisťovala som,  ktoré konkrétne organizácie v Slovenskej republike  čerpali prostriedky z Kohézneho fondu na základe predložených a  schválených projektov. Jednou z takýchto organizácií je Slovenská agentúra životného prostredia na Tajovskej ulici č. 28 v Banskej Bystrici. Zaujal ma projekt s názvom „Elektronický šrot – Výzva na tretie tisícročie.“ Projekt bol schválený v júli 2005 a začal sa realizovať v septembri 2005.

Cieľom projektu je zabezpečiť maximálne možnú mieru recyklácie a materiálového využitia recyklovaných produktov z elektrošrotu (plastov  a CRT skla) predstavujúcich vysokoobjemový, doposiaľ  materiálovo nevyužitý prúd odpadov. Zabezpečiť spracovateľské zariadenie, ktoré by umožnilo recyklovať túto komoditu elektrošrotu.
  Ďalším zaujímavým projektom Slovenskej agentúry životného prostredia je projekt
„EnviroGeoPortál“. Bol schválený v apríli 2006 a realizuje sa. Hlavným cieľom tohto projektu je vytvoriť a následne prevádzkovať internetový geograficky orientovaný portál. Jeho realizácia prispeje k zefektívneniu a skvalitneniu koordinácie cezhraničnej ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov.  
Iné organizácie, ktoré využili túto možnosť čerpania finančných prostriedkov z Kohézneho fondu: ( viď príloha č.1 )
- Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Banská Bystrica – projekt „Systému odkanalizovania odpadových vôd“;
- Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s., Trenčín – projekt „ Trenčín – pravobrežná čistiareň odpadových vôd“;
- Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. – projekt „Zlepšenie životného prostredia v oblasti Liptova.

4. Riešenie problému
Medzi negatívne stránky, ktoré odrádzajú mnohých podnikateľov od využívania eurofondov patrí najmä zložitá a neprehľadná legislatíva, veľká byrokracia a zdĺhavý proces predkladania a schvaľovania projektov.
Podľa môjho názoru je prvým krokom k riešeniu tejto problematiky väčšia informovanosť a poskytnutie určitej pomoci zo strany štátu malým a stredným podnikateľom.
  Mali by byť rozvíjané  aktivity ako napr.:  podpora, poskytovanie poradenských a konzultačných služieb najmä začínajúcim ale i stabilizovaným podnikateľom a živnostníkom,  podpora  zakladania  a rozvoja inkubátorov, výstavba  vedecko – technologických parkov, priemyselných zón a inovačných centier...
   Ak sa chcete zapojiť do čerpania finančných prostriedkov z fondov, mali by ste dodržať tento postup:

- Definujte si jasný cieľ .
- Preverte si oprávnenosť – Patrím medzi príjemcov pomoci, som oprávneným žiadateľom na čerpanie týchto financií? Korešpondujú moje priority s operačným programom?
- Preukážte schopnosti  spolufinancovania Vášho zámeru – Mám zdroje potrebné na spolufinancovanie?
-  Vyjasnite si vlastnícke vzťahy – Mám vysporiadané vlastníctvo k pozemku, k budove...?
- Projekt musí byť v súlade s Národným referenčným rámcom a Operačným programom.
-  Kompletne vypracujte projektovú dokumentáciu.
-  Vyplňte žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku – Žiadosť predložte na príslušný riadiaci orgán.

5. Záver
Aby naše prežívanie v Európskej únii bolo čo najhodnotnejšie pre nás všetkých, musíme vynaložiť mnoho úsilia, aby sme sa čo najskôr dobre aklimatizovali  v novom prostredí.  Na to sa ale musíme pripraviť nielen vyhláseniami politikov, mediálnou eufóriou a nadmernými očakávaniami. Európa  očakáva, že dostala rozumných susedov, rozhľadených, pripravených, mysliacich. Keďže nositeľom ekonomického rozvoja je podnikateľský sektor,  je potrebné, aby ekonomické subjekty mali dostatok informácií o možných zdrojoch a mechanizmoch financovania rozvojových zámerov z fondov Európskej únie.