Subkultúra mládeže

SUBKULTÚRA MLÁDEŽE: INDIVIDUALITA ALEBO LEN MASOVÝ TREND?

Úvod
Tému tejto stredoškolskej odbornej činnosti sme si vybrali na základe viacerých podnetov, ktoré na nás v súčasnosti vplývali. Sociálno-vedným výskumom sa chceme pokúsiť hlbšie vojsť do vnútra štruktúry a vysvetliť fenomén mládežníckych subkultúr, ich postavenie v spoločnosti a zistiť ich snahu o politickú angažovanosť. V tejto práci chceme načrtnúť životný štýl mladých ľudí, ktorí sa vlastným spôsobom diferencujú od mainstreamu. Nastolilo sa nám niekoľko otázok, ktorými sa budeme snažiť odhaliť podstatu existencie alternatívnych kultúr: Aký zmysel má ich existencia v danej subkultúre? Čo chcú subkultúry dosiahnuť, resp. aké zmeny v spoločnosti sa snažia presadiť? Nakoľko sú ich ciele uskutočniteľné a prospešné pre spoločnosť? Ako vplývajú svojou ideológiou a hodnotami na mladých ľudí?

Subkultúry, ktorými sme sa podrobnejšie zaoberali, sa zaraďujú do extrémizmu, ktorého problematikou v súčasnosti nie je len intolerancia zásad a pravidiel spoločnosti, ale aj s tým spojená rozrastajúca sa kriminalita. Dôležitou prioritou pri písaní našej práce bola snaha o objektivitu. Väčšina údajov, ktoré sa dali získať o tejto problematike nezodpovedala súčasnosti a bola často politicky a názorovo ovplyvnená. A naopak, najnovšie informácie sa niekedy nedali overiť (napr. informácie z rozličných internetových stránok).
Cieľ, ktorý sme si stanovili, je komplexne charakterizovať vybrané extrémistické subkultúry a predpoklady ich terajšieho i budúceho pôsobenia. Pokúsime sa navrhnúť riešenia problémov extrémistických subkultúr ako xenofóbia, intolerancia, kriminalita, agresivita, odcudzenie sa od normálu...
 
1. Subkultúra
1.1 Dominantná kultúra
Termín dominantná kultúra označuje kvantitatívne najviac rozšírenú kultúru v určitom čase a priestore. Dnes je to zväčša kultúra stredných sociálnych vrstiev. Je pre ňu charakteristické, že zásadným spôsobom nespochybňuje jestvujúcu úroveň kultúry a civilizácií a snaží sa nadväzovať na tzv. najlepšie kultúrne tradície minulosti. Je najpevnejšie napojená na racionalistickú a technologickú civilizáciu euro-atlantického priestoru. Nie je homogénna, obsahuje viacero vrstiev – kultúru štandardnú, kultúru elity, pop kultúru mládeže a pod.
 
1.2 Subkultúra
Na základe analýzy štúdií viacerých autorov môžeme ponímať pojem subkultúra v troch základných významoch:

- Subkultúra vo význame „predkultúry“. V tomto význame obsiahol termín subkultúry fenomén, ktorý má predchádzať vzniku a existencii všetkých kultúr.
- Subkultúra chápaná ako systém noriem, resp. čiastkový  podsytém istého väčšieho celku.
- Subkultúra chápaná ako výsledok konfliktu jednej alebo viacerých skupín z globálnou spoločnosťou, resp. jej dominantnou kultúrou.
 
V každom sociálnom systéme je možné identifikovať menšie kultúrne skupiny, ktoré sa nazývajú subkultúrami. Za vhodnejší považujeme termín alternatívna kultúra. Je v ňom aj obrat proti niečomu, alternatíva niečoho, je v ňom aj tvorivý prvok, prínos, a je v ňom aj súvislosť s inou, pravdepodobne s dominantnou kultúrou.  Vyznačuje sa svojím špecifickým súhrnom hodnôt a vzorcami správania, ktorými sa mládež odlišuje od väčšinovej spoločnosti. Taktiež ako dominantná kultúra obsahuje materiálnu, duchovnú a normatívnu zložku, avšak vo väčšine elementov týchto zložiek sa od nej odlišuje.
Všetky subkultúry vzájomne koexistujú a sú neustále recyklované v rôznych podobách. Často vychádzajú z rovnakých ideologických koreňov, ich členovia majú podobné sociálne pozadie, využívajú podobné vyjadrovacie prostriedky, majú podobné hodnoty a regulátory správania, rovnakú módu atď. V súčasnosti subkultúry nemajú jasné kontúry.
 
1.3 Vznik subkultúr
Kultúry vznikajú z rôznych psychických dôvodov, hlavne na základe určitého spôsobu a určitého obsahu sebareflexie a reflexie sveta. Identita mládeže je určitým spôsobom „pozliepaná“, keďže súčasná mládež si môže zvoliť z veľkého spektra. Často sa menia ich hodnotové preferencie a normy správania. Vyberajú si zo subkultúr aspekty, ktoré sa hodia im individuálnym potrebám, neuvedomujúc si niekedy protirečivý charakter prvkov ( napr. vplyv orientálnych filozofií a užívanie omamných látok). Poznajú a akceptujú pluralitu i alternatívnosť vzorov, a preto sa zmena plánov a spôsobov súkromného života nielen toleruje, ale aj vyžaduje. Skoro každá generácia v posledných desiatkach rokov prichádza s novou alternatívnou kultúrou, ale aj v rámci jednej generácie vzniká viacero subkultúr. Termín subkultúra sme použili vo vzťahu k mládeži, pretože adolescenti i mladí dospelí sú výrazný dynamizačný prvok spoločnosti, avšak schopnosť vytvárať subkultúru nie je výlučne doménou mládeže. Pre subkultúru, vytvorenú mládežou, je výrazná vnútorná nejednotnosť, čo spôsobuje, že v spoločenskej realite je veľké množstvo rozličných  subkultúr mládeže. To má za následok určitú masovosť. Prípustné hranice identifikácie subkultúr sa rozširujú, čím sa zväčšuje sloboda jednotlivca. Mladý človek sa snaží získať individualitu a originalitu. V  konzumnej spoločnosti ju nenachádza a  môže v nej  mať pocit anonymity a zraniteľnosti. Preto vyhľadáva pocit kolektivity a spolupatričnosti- ktoré potvrdzujú a reflektujú jeho svojskosť-osobnosť- osobitosť (Bellah 1985).
Výrazný vplyv na formovanie osobnosti mladého človeka majú všadeprítomné médiá, ktoré vytvárajú vzory a názory. Špecifikom mládeže je jej častejšia socializácia do subkultúry v porovnaní s ostatnou populáciou, čo je spôsobené jednak sociálnym očakávaním patriť do určitej subkultúry ako i ďalšími špecifikami včleňovania mládeže do spoločnosti. Je teda zrejmé, že veľká časť mládeže je i na Slovensku členom nejakej subkultúry mládeže.
Takmer všetky súčasné subkultúry mládeže na Slovensku sú subkultúrami globálnymi, a tým sa fenomén globalizácie významne dotýka i našej spoločnosti.
 
O svojbytnej subkultúre je  reč vtedy, ak má:
·  svoju „ideológiu“ – sebareflexiu a reflexiu sveta
·  vlastné vyjadrovacie prostriedky, ktorými jej nositelia dávajú najavo svoje pocity  a predstavy a ktorými sa odlišujú od iných spoločenstiev
·  módu a vlastné symboly
·  osobitý životný štýl
·  názor.
 
1.4 Vzťahy subkultúr voči spoločnosti
1.  Konflikt. Môže ísť o konflikt ideologický, ten však mnohokrát prerastá do fyzických konfliktov a do malých nevyhlásených vojen – ako sú napríklad veľké bitky skinheadov s autonómnou anarchistickou scénou. Podobné konflikty sa často riešia silou, niekedy rokovaním.
2.  Ironizácia až sarkazmus. Alternatívne kultúry rady ironizujú najmä dominantnú – ako Provos, ale niekedy aj iné alternatívy. Sem patrí aj provokácia, veľmi časté vyjadrenie svetonázoru alternatívnych kultúr (napr. punk).
3.  Politický boj. Vzniká vtedy, ak ho má alternatívna kultúra zakotvený vo svojej ideológii. Také boli dlhoročné snahy anarchistického hnutia, ale vznikla aj politická verzia hnutia hippies.
4.  Pouličný boj. Vzniká vtedy, ak sa alternatívna kultúra snaží o praktickú zmenu spoločnosti, avšak nemá vypracované prostriedky legálneho politického boja (ako napr. skinheads), alebo tieto nie sú úspešné (v niektorých fázach anarchisti).
5.  Ľahostajnosť. Ak sa aj dve alternatívne kultúry vzájomne neakceptujú, tak aspoň rešpektujú svoju existenciu a nesnažia sa o vyvolávanie zbytočných konfliktov. Taký bol napríklad vzťah hippies a anarchistov.
6.  Tolerantné prijatie. Je možné vtedy, ak alternatívne kultúry vyrastajú z príbuznej ideológie prípadne vo svojich prejavoch a životnom štýle sú si blízke. Tak napríklad veľmi prirodzene hippies prijali narkomanov.
 
1.5 Drogy a subkultúry
Negatívnou stránkou  väčšiny subkultúr je spojitosť s drogami. Hlavne subkultúry zamerané na hudbu s drogami priam počítajú.  Najčastejšou muzikantskou  drogou je alkohol. „ Pri kofole sa táto muzika robiť nedá“ vyjadril sa líder známej undergroundovej skupiny The Plastic People Of  The Universe Ivan Martin „Magor“ Jirous.
V dnešnej dobe predovšetkým v západnej Európe, v Českej republike a aj na Slovensku techno scéna preferuje užívanie „speedových drog“. Mimoriadne obľúbená je extáza (nazývaná tiež tanečná droga, XTC), ktorú užíva 65% tanečníkov na techno parties. Stabilnú podporu rôznych subkultúr majú  prírodné drogy -marihuana, hašiš a halucinogény (hippies, anarchisti, punk...). Česká stimulatívna droga pervitín, ako aj droga „vyšších vrstiev“- kokaín, majú medzi členmi subkultúr (yuppies, hard rock..) svoje  relatívne početné zastúpenie.
V súčasnosti však existuje odroda punku- Streightedge (z angl. „čistý štít“), ktorého prívrženci odmietajú akékoľvek drogy, vrátane kávy, čaju a nikotínu... 
 
2. Alternatívne kultúry
2.1 Gotici
Názov: Pochádza z hudobnej kritiky- Gothic Rock označoval od r. 1984 hudobný štýl orientovaný na vysokú senzitívnosť, temné vášne a hororové predstavy. Slovo gotika má označovať odozvu na „ temný gotický stredovek“. Príslušníci tejto kultúry sami seba označujú za prívržencov romantického napätia. Pod názvom gotici, ktorý už prebrali aj masmédiá sa skrýva aj Darkwave ( z angl.- dark- temný, wave- vlna), zvlášť temné a nihilistické zameranie kultúry gotikov.
Sociálne pozadie: V kultúre gotikov nájdeme všetky vrstvy mládeže, avšak k umeleckým tvorcom v štýle gothics patria aj starší autori.
Ideológia: Gotici zvýraznili špecifické stránky punku a považujú sa za súčasť postpunkovej kultúry mládeže. Ide najmä o výrazný odklon od bežného chápania reality smerom k „romantickému“ nihilizmu. Táto orientácia sa prejavuje zdôrazňovaním významu a krásy smrti, fascináciou okultizmom, záhrobným svetlom, temnými predstavami, snami a runovou mágiou (runy- z germánskeho runa- tajomstvo, starogermánske písmo pred príchodom kresťanstva, používalo sa na tajné magické nápisy). Je to silno introvertná kultúra, ktorá sa snaží vyjadriť vnútorné stavy zúfalstva, úzkosti a utrpenia. Sklony k mystike sú neoddeliteľnou súčaťou nazerania na svet. Zaoberá sa svetom duchov. Hlási sa k A. Hitchcockovi ako k svojmu predchodcovi.
Vyjadrovacie prostriedky: Využíva ikonografiu hororov a čierny humor, ako aj symboliku krucifixov, smrtiek, náhrobných kameňov a strašidelných domov, lodných vrakov. Pracuje s literatúrou, hudbou a výtvarným umením. Televízny seriál Rodina Adamsovcov je skomercionalizovanou podobou tejto kultúry.
Móda: Odev v čiernej farbe, často z kože alebo latexu, silno napudrované tváre. Množstvo okultných detailov a doplnkov odevu, veľmi často piercing.
Časový horizont: Rozvíja sa od polovice 80. rokov.
Geografické rozdelenie: pochádza z Veľkej Británie, ale rozšíril sa do celej Európy aj mimo nej. Dnes je najrozšírenejší v Nemecku a Anglicku.
Životný štýl: Duchovný svet gotikov je zaujatý mystikou, mágiou, záhrobnými a okultnými vecami. Nevytvárajú väčšie spoločenstvá, ale menšie homogénne skupiny, ktoré organizujú koncerty, diskotéky. Časté je užívanie tlmiacich upokojujúcich drog.
Osobnosti: The Cure, Siouxie and the Bashees, Nick Cave and the Bad Seeds, Sisters of Mercy.

2.2 Hip Hop
Názov: Z angl. hip- idúci s módou, hop- vyskakovať. Vznikol podľa názvu hudobnej platne Man Parisha.
Sociálne pozadie: Kultúru vytvorili černosi v Bronxe. Od polovice 80. rokov sa stala súčasťou kultúry belošskej mládeže.
Ideológia: Ťažiskom je radosť zo života, pôžitok spolu s autentickým vyjadrením afro- americkej identity. Neskôr sa pridala sociálna kritika až na hranici zákonnosti.
Vyjadrovacie prostriedky: Typickým bol break dance (z angl. break- rozbiť, rozlomiť, dance- tanec, akrobatický tanec), dnes najmä rapová hudba (z angl. rap- vybrechnúť, ale aj slangovo kecať; hudobný štýl, v ktorom sa využívajú aj prvky kultúry Hispáncov v USA. Do tej miery využíva videoklipy, až sa niekedy označuje za kultúru videoklipov. Dôležitý je šport.
Móda: Nosia sa zlaté reťaze, hodinky, prstene, kvalitné značkové oblečenie. V bohatších sociálnych vrstvách patria ku znakom úspešného príslušníka hip hopovej kultúry autá.
Časový horizont: začiatky možno nájsť v prvej polovici 70. Rokov, masovo sa šíri od konca 70. rokov.
Geografické rozdelenie: Začína v New Yorku, dnes je rozšírený po celom svete.
Životný štýl: Vyrastá okolo kultúry rapovej hudby, graffiti a break dance. Príslušníci hip hopu sa radi zapájajú do pouličných športov (najmä basketbal a body-building). Neskôr (od polovice 80. rokov) získava rebelantský až kriminálny podtón.
Osobnosti: Run DMC, Public Enemy, Arrested Development, Fugees, Busta Rhymes, Africa Bambaata, Ice Cube.
 
2.3 Hippies
Názov: Prvýkrát bol použitý v článku v r. 1967. Jeho etymológia je nejasná: pochádza buď zo slova hip (angl.)- bedro so sexuálnou symbolikou, inak ponímané ako označenie človeka zdravého úsudku, ktorý sa nedal zmiasť ideami, ideológiou v 50. rokoch a je plný humoru, alebo zo slova hipster (angl.)- príslušník inej, predchádzajúcej alternatívnej kultúry.
Sami seba nenazývali hippies, ale freaks (angl.)- čudáci.
Sociálne pozadie: Mládež všetkých sociálnych vrstiev, prevládala mládež z bohatších vrstiev.
Ideológia: Cieľom bolo žiť autentický život, odkryť svoje túžby a pocity, veriť vo vlastné schopnosti. Sloboda slova patrila k posvätným hodnotám. Preto sa orientovali na negovanie etablovaných hodnôt, formalizmu a materializmu americkej spoločnosti. Prejavovali utopické tendencie v sociálnom myslení.Veľmi výrazný pacifizmus hippies sa prejavil v odpore voči vojne vo Vietname, čo bol jeden z katalyzátorov vzniku hnutia. Mnoho prvkov ich ideológie sa pretavilo so ďalších alternatívnych kultúr. Myšlienky prežívajú dodnes a stávajú sa súčasťou dominantnej kultúry strednej spoločenskej triedy.
Vyjadrovacie prostriedky: neformálne a nekonformné správanie, tanec, voľná erotika. Veľký význam sa pripisoval amuletom. Symbolickým a rozšíreným vyjadrením ich svetonázoru bolo pálenie povolávacích lístkov do armády. Mimoriadne dôležotým vyjadrovacím prostriedkom boli kvety. Hudba patrila k hlavným komunikačným prostriedkom, od protestsongov až po blues. Kultovým umeleckým dielom bol muzikál Hair. Za bibliu hippies sa považuje kniha Livre rose du Hippie (Paríž 1968), ktorá obsahuje zbierku manifestov, plagátov, sentensií. Festival vo Woodstocku pripomína symbol pušky skríženej s gitarou v zelenom venci.
Móda: Pestrofarebné a nekonvečné oblečenie, amulety, kvety vo vlasoch.
Časový horizont: Prvé počiatky sa objavili v Kalifornii v r. 1965-66, do Európy prišli v r. 1966. Ta oficiálny zrod sa považuje vystúpenie v parku Golden Gate v San Franciscu v r. 1967. Sú nepriamymi pokračovateľmi beat generation a hipsterov. V podstate hnutie zaniklo v r. 1974 za veľmi aktívneho prispenia FBI. Mnohí hippies sa neskôr pretransformovali do pacifistických a ekologických hnutí, deo feministických organizácií, do New Age, do Yuppoies.
Geografické rozdelenie: Z USA do Európy a do celého sveta. Strediskom v USA bolo Height Hashburgy v Kalifornii a Slobodná univerzita v Berkley. Počas Pražskej jari ich bolo vídať v ČSR. Najdlhšie sa udržali v Holandsku.
Životný štýl: Fungovali ako neorganizované hnutie. Svoj životný štýl podriadili hlavnej myšlienke- sebarealizácii. Vytvárali voľné komúny a odmietali sa zúčastňovať na inštitucionálnom živote a ich životný štýl niesol znaky dočasnosti. Veľký význam zohrávali drogy, najmä marihuana, ku koncu preváži heroín. Na protest proti skostnatelosti súčasnej americkej rodiny uvoľnili erotiku. Hudba nebola len vyjadrovacím prostriedkom, ale súčasťou životného štýlu. Preto organizovali hudobné festivali. Najväšší bol vo Woodstocku v r. 1969, trval tri dni a zúčasnilo sa ho  asi pol milióna návštevníkov. Hnutie malo po celý čas problémy s políciou a úradmi. V neskorších fázach mali konflikty s punkom, ktorý ich odsudzoval za pasívny postoj k problémom. Pred zánikom mali ostré konflikty aj so  vznikajúcim Skinheads. Treba rozlišovať tzv. pravých hippies žijúcich životným štýlom tohto hnutia a napodobovateľov, ktorým išlo o zovňajšok.
Osobnosti: J. Hendrix, J. Joplin, T. Leara, A. Hoffman, J. Rubin, Grateful Dead, The Move.
 
2.4 Rastafariáni
Názov: Ras Tafari bol jeden z titulov posledného cisára Etiópie Haile Selassieho.
Sociálne pozadie: Predovšetkým utláčané, chudobné a nevzdelané vrstvy Afro-Američanov žijúce v slumoch.
Ideológia: Ideológia z učenia jamajského politického a národného vodcu Marcusa Garveyho. Je to mesianistické myslenie obracajúce sa k Etiópii ako krajine oslobodenia. Túžba po návrate do Afriky je silná. Kombinujú sa biblické kresťanské motívy s oslobodeneckými tendenciami.
Vyjadrovacie prostriedky: V obliekaní farby červená, čierna, zlatá a zelená. V hudbe reggae.
Móda: Nápadité farebné oblečenie, vlasy upletené do tzv. dreadlockov, ozdoby.
Časový horizont: Od polovice 70. rokov v Európe prežívajú ich myšlienky dodnes.
Geografické rozdelenie: Kultúra vyrástla z Jamajky, kde zásadným spôsobom zapôsobila niekdajšia návšteva Haile Sellasieho. Postupne sa rozšírila do New Yorku a do Londýna, odtiaľ do kontinentálnej Európy.
Životný štýl: Čakanie na Mesiáša. Časté je užívanie marihuany ako posvätnej látky. Neskôr sa prejavovali tendencie ku kriminálnemu násiliu. Na Jamajke boli politicky prenasledovaní kvôli sociálnemu protestu a k drogám.
Dnes sa na Slovensku k rastafariánom prikláňa mládež- nie ako uzavretá kultúra, ale ako príklon jednotlivcov k hlavným myšlienkam, k hudbe a k obliekaniu.
Osobnosti: Marley & The Wailers
 
2.5 Rockeri
Názov: Z angl. rock and roll- hudobný štýl, ktorý sa rozvinul v 50. rokoch. Dnes zovšeobecnel na označenie príslušníkov generácie, ktorá vyznávala hudbu rock and roll, beat zo 60. rokov, alebo na označenie mládeže vyznávajúcej hudbu, život s hudbou ako veľmi dôležitú súčasť života.
Sociálne pozadie: Najmä biela robotnícka mládež.
Ideológia: Je to výrazne individualistická kultúra, avšak s veľkým dôrazom na tradičné hodnoty. Ich súčasťou boli aj obyčajní fanúšikovia motoristického športu, aj tvrdí pouliční násilníci.
Vyjadrovacie prostriedky: Predovšetkým  hudba rock and rollu. U bohatších boli aj obyčajní fanúšikovia motocyklistického športu, aj tvrdí pouliční násilníci.
Móda: Svetlomodré úzke džínsy, svetlé ponožky, špicaté topánky, olejom namazané vlasy.
Časový horizont: Hlavne počas 60. rokov. Niektoré skupiny sa pretransformovali do Hell´s Angels.
Geografické rozdelenie: Vyrástli vo Veľkej Británii, neskôr sa rozšírili do USA a do zvyšku Európy.
Životný štýl: Formovali si vlastné kluby. Maximálne rýchla jazda na silných motorkách patrila k veľmi dôležitým činnostiam. Radi ukazovali svoju neohrabanosť a zanedbanosť.
 
2.6 Yuppies
Názov: Pochádza zo skratky, ktorej pôvod nie je celkom jasný. Uvádza sa rôzna podoba a rôzny význam: YAP- Young Upwardly Mobile Professionals (angl.- mladí profesionáli na vzostupe), Yuppie- Young Urban Professionals (angl.- mladí mestskí profesionáli). Naplno sa výraz Yuppies používa od r. 1984.
Sociálne pozadie: Sú to mladí ambiciózni ľudia zo stredných vrstiev. Žijú vo veľkom meste alebo v jeho aglomerácii, dostali kvalitné stredné vzdelanie a postupujú vo svojej profesionálnej kariére.
Ideológia: Kariéra v zamestnaní je ich hlavným cieľom. Nepovažujú sa za priemernú sociálnu skupinu, ale za tých lepších v centre spoločnosti. Sú kozmopolitní a chcú byť progresívnou silou v spoločnosti.
Vyjadrovacie prostriedky: Mobilný telefón, personal organizer (angl.- osobný zápisník, t.j. veľký zápisník obsahujúci adresy, kalendár, poznámky o projektoch, výdavkoch a pod.) viazaný v koži.
Móda: Business look, čiže klasický strih odevov z kvalitných látok.
Časový horizont: Vo svete sa objavujú od 80. rokov a od polovice 90. rokov aj vo východnej Európe.
Geografické rozdelenie: USA, neskôr vo Veľkej Británii a dnes aj vo východnej Európe.
Životný štýl: Majú vysoké ašpirácie vo vzťahu k peniazom, k spoločenskému postaveniu. Tomu prispôsobujú svoj životný štýl. Väčšinou sú bezdetní, aj keď žijú v pároch. Kvôli zvýšeniu svojej výkonnosti niekedy užívajú kokaín.

3. Anarchizmus
Anarchia - heterogénna ideológia a politický smer, odmieta štátnu moc, formálnu organizáciu a právny poriadok, hlása neobmedzenú moc jednotlivca. Radikálna anrchia požaduje a často používa na dosiahnutie svojich cieľov násilné prostriedky. Niektoré teroristické skupiny (väčšinou ľavicové) sú anarchisticky ideovo inšpirované.
 
3.1 Vývoj anarchistického hnutia vo svete
Anarchistické hnutie rozkvitalo v 19. storočí, ale jeho myšlienky pochádzajú ešte zo starovekého Grécka (z gréčtiny an anachron- bez vlády). Pri svojom vzniku v prvej polovici 19. storočia ( v krajinách Anglicko, Francúzsko, Nemecko) anarchizmus reprezentovali najmä nižšie stredné vrstvy v priemyselne sa rozvíjajúcich krajinách Európy. Neskôr, od druhej polovice 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia, sa k nemu pridávali chudobné mestské vrstvy, proletariát, časť intelektuálov a umelci. Šírilo sa  do Ruska, USA, a najmä do románskych krajín (Taliansko, Španielsko, Mexiko, južná a stredná Amerika). Po druhej svetovej vojne ustupuje do úzadia a znovu prichádza koncom 60. rokov. Od 80. rokov sa zbližuje s punkom. Koncom 80. rokov vzniká tzv. Zelený anarchizmus. Od začiatku 90. rokov sa aktivita opäť rozvíja, od r. 1995 sa hnutie prakticky štiepi na anarchistov a autonómnu scénu. Dnes je rozšírený po celom svete, najsilnejšie skupiny sú v západnej a južnej Európe. Na Slovensku sa sústreďuje hlavne vo veľkých mestách.
 
3.2 História hnutia v Českej a Slovenskej republike
Revolučné vlny v roku 1848 boli odrazom anarchistického cítenia a myšlienok, ktoré sa prudko rozšírili v našich krajinách. Po potlačení štátnou mocou sa anarchisti domestifikovali najmä v Čechách. Začiatkom 20. storočia vzniklo prvé anarchistické zoskupenie. Volalo sa České anarchistické združení. Jeho členmi boli aj významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života ako napr. Jan Neuman, J. Kalina a mnoho ďaľších, ktorí sa búrili voči spoločenskému poriadku a systému štátnej moci. Pre viacerých z nich sa idey anarchizmu úzko spájali aj s národným obrodením. Ovplyvňovali ich myšlienky predstaviteľov anarchistického hnutia v Európe. Boli kruto prenasledovaní. Štátny aparát sa týmto hnutím cítil veľmi ohrozovaný, a tak mladí anarchisti dostávali 15 až 20 ročné tresty väzenia. Zastával sa ich T. G. Masaryk.
S expanziou komunistických ideí a vlnou robotníckych ľavicových hnutí vznikla anarchisticko-komunistická federácia. Mnoho významných predstaviteľov anarchizmu po vzniku Československa vstúpilo do komunistickej strany, pretože mali pocit, že práve komunistické ideály zdôrazňujú aj ich vlastné. No bola to práve komunistická strana, ktora sa po svojom víťazstve s nimi vysporiadala podľa sovietskeho vzoru. Hnutie postupne zaniklo.
V roku 1988 sa v Čechách znovu vytvorila priaznivá situácia, ktorá viedla k vzniku anarchistických štruktúr. Bolo založené České anarchistické združení- ČAS.

V priebehu niekoľkých rokov dorástal generácia dnešných 15-25 ročných mladých ľudí, ktorí sa síce za komunizmu narodili, ale ako deti si neuvedomovali jeho dopad. Tak ako ich nedávni predchodcovia stratili po revolúcii priestor na opozíciu. Nastupujúca generácia, síce nepoznajúca komunizmus, ale nespokojná s dnešným poriadkom, vytvorila niekoľko tisícové hnutie anarchistov.
 
3.3 Životný štýl
Anarchizmus vznikol ako politická ideológia, neskôr sa z neho stalo masové sociálne hnutie, dnes sa stal vo forme autonómnej scény životným štýlom. Anarchisti sa snažia o oslobodenie človeka z moci inštitúcií a formálnych organizácií spoločnosti zo zvláštnym dôrazom na štátne inštitúcie, ktoré reprezentujú vrcholné odcudzenie človeka človeku. Ideál je slobodné indivídium, snaha prekonať odcudzenie človeka samému sebe a druhým ľuďom. Nepopierajú prirodzenú autoritu, obracajú sa proti tej formalizovanej podobe v inštitúciách, ktoré môžu slúžiť na zneužitie autority alebo moci. Snažia sa budovať neformálne inštitúcie, ktoré prirodzene vyrastajú z potrieb ľudí. Odmietajú tradičné formy politického boja- voľby, politické strany a pod. Využívajú hlavne mimopolitické spôsoby boja- manifesty, časopisy, propagandistické kampane, finančné zbierky a pod. Napriek tomu má hnutie výrazný politický rozmer, pretože za nepriateľa slobody jednotlivca považuje štát ako vrcholne centralizovanú a organizovanú inštitúciu. Sympatizujú s menšinovými a diskriminovanými vrstavmi obyvateľstva. Sú prenasledovaní všetkými autoritatívnymi režimami, lebo zásadným spôsobom spochybňujú existenciu formálnej autority.

Výrazne sa angažujú pri hľadaní alternatívnych riešení rôznych spoločenských problémov, napríklad v oblasti ekológie, ochranárstva. K tomu treba pridružiť silný antimilitarizmus a pacifizmus. V presadzovaní svojich záujmov spolupracujú s rôznymi občianskymi združeniami a organizáciami. Sami si organizujú veľa kultúrnych akcií s minimálnymi finančnými nárokmi. Zakladajú ekologické skupiny, napríklad anarchisti pôvodne založili Slobodu zvierat. Mnohí z nich sú vegetariáni. Najznámejšou ľavicovou anarchistickou skupinou, ktorá pôsobí na Slovensku, je Československá anarchistická federácia. Vydáva mesačník A kontra a prevádzkuje aj webovú stránku.
 
3.4 Anarchisti kontra skinheads
Najväčším nepriateľom anarchistov sú ultrapravicové hnutia. Odpor k fašistom je taký silný, že sú schopní prekonať averziu aj k svojmu pôvodnému nepriateľovi- štátu a vyzývajú ho, aby “urobil s fašistami poriadok”.
V porovnaní s hnutím skinheads má anarchistické hnutie odlišnú členskú základňu. Veková hranica anarchistov je o niečo vyššia a je medzi nimi dosť stredoškolákov a vysokoškolákov. Vyplýva to zrejme z odlišných intelektuálnych nárokov na pochopenie ideológií obidvoch smerov, ale aj z vyšších ideálov, ktoré osoby hlásiace sa k anarchizmu často prezentujú. Ide o rešpekt  k ľudským právam, rovnosť ľudí a rás, a iné humanistické idey.
Na anarchistických demonštráciách sa však zaznamenáva zvyšujúca sa agresivita, dochádza k páchaniu škôd na majetku (rozbité výklady, zničené verejné priestranstvá...) k výtržnostiam, vrátane napádania policajtov. Demonštranti sa vyzbrojujú zápaľnými fľašami, dlažobnými kockami a inými pomôckami. Spolu s niektorými Rómami anarchisti organizujú rôzne hromadné akcie proti rasizmu a xenofóbii, pri ktorých dochádza k ostrým stretnutiam so skínmi.
 
4. Punk
4.1 História Punku
Existujú dve verzie príbehu, ako vznikol punk. Americkí priaznivci tohto životného štýlu tvrdia, že punkové hnutie možno datovať od roku 1974, keď sa v newyorských kluboch začali formovať hudobné kapely ako The Ramones či The Blondie. Angličania však naopak trvajú na verzii, že punk vytvoril britský obchodník s módnym oblečením, manažér Malcolm Maclaren, keď stvoril najväčšiu punkovú legendu všetkých čias- The Sex Pistols. Pravda je asi niekde uprostred. Punk sa síce skutočne začal formovať v americkom prostredí, a to dokonca ešte pred rokom 1974, no do sveta naplno prerazil až vystúpením britských Sex Pistols.
 
V roku 1974 bol na Kings Road otvorený butik s módnymi doplnkami a príslušenstvom, ktoré používali členovia rôznych skupín a subkultúr. Okolo obchodu sa stále motal mladík, ktorý kombinoval rôzne prvky oblečenia do extrémnych variácií. Spolu s troma ďalšími chalanmi, ktorí vypomáhali v spomínanom butiku založil tento mladík kapelu menom Sex Pistols. Keď majiteľ butiku videl týchto chlapcov hrať, vycítil príležitosť a rozhodol sa tento objav predať.

Majiteľom butiku bol Malcolm McLaren a členmi Sex Pistols boli John Lydon, Paul Cook, Steve Jones a Glen Matlock. Tejto kapele sa pripisuje najväčšia zásluha na vzniku toho, čo neskôr McLaren pomenoval punkom. Samozrejme treba priznať, že neskorší obrovský komerčný úspech punku má z veľkej časti na svedomí práve McLaren avšak nezávisle od Sex Pistols vznikli ďalšie kapely s podobným štýlom. Napríklad v drsnom prostredí robotníckej štvrte vznikajú The Clash a podobne UK/Subs, ešte skôr The Jam. Jednoznačne však je možné konštatovať, že všetky menované kapely boli výnimočné práve nekonvenčným spájaním prvkov prebratých od starších subkultúr.
 
Punk-rock charakterizovala hudba tvrdá ako rock, melodická ako reggae, trhavá ako rythm and blues, extravagantná ako glitter-rock, a rýchla ako nord-soul. Glitter-rock dodal kožené bundy a doplnky podobné sadomasochistickému náčiniu, nord-soul (subkultúra pochádzajúca z robotníckych štvrtí) prispel tradíciou podzemného sólového tanca trhavých pohybov a amfetamínu, reggae zase pridalo exotickú auru zakázanej osobnosti a pestrofarebnosť. Domáci rythm and blues posilnil trhavosť a agresívny rytmus nord-soulu a dohnal ho až do extrému a prispel tiež klasickým anglickým obrazoborectvom. Americký underground do tejto zmesky pridal záľubu v sebamrzačení (tatoo, pearcing), umenie ulice (grafitti) a rezervovaný postoj až nezáujem o vlastný vzhľad. Táto odpudzujúca kakofónia spojená doslova „zicherkou“ sa stala predmetom polemík estétov a zdrojom inšpirácie mnohých módnych návrhárov. Používali sa extrémne účesy, strihy, zafarbené vlasy, vyholené obrazce spolu so sadomasochistickými bundami, nohavicami z originálnych verejných domov a robotníckymi topánkami s gumovou podrážkou. Vyskytovali sa dlhé kožené kabáty, po dedoch zdedené „hubertusy“, sieťové tričká, rôznofarebné ponožky. Množstvo štuplíkov, cvočkov, špendlíkov, retiazok a reťazí dotváralo surrealistický obraz. Extrémne úzke nohavice skombinované s vojenskými topánkami (často každou inej farby) dotváral dlhý, typický krok skinheads. Prepichovalo a tetovalo sa všetko, od palcov na nohách až po očné viečka, čím extrémnejšie, tým lepšie. Základným prvkom autonóma, podľa ktorého sa dá veľmi ľahko spoznať, je množstvo nášiviek na všetkých častiach oblečenia.
 
Punk ako vznikajúca nová subkultúra reflektoval prostredie svojho vzniku v textoch hudobných skupín a cez ne sa prihováral k svojim rovesníkom. Keďže sociálna situácia začiatkom 70-tych rokov nebola ružová (nezamestnanosť, rušenie fabrík, namačkané prostredie robotníckych štvrtí), nebola ružovou ani jej punková reflexia. Tak ostré, vulgárne, nihilistické a vzápätí revolučne deštrukčné texty dovtedy nikto nikde nepočul. Punk sa rozhodol liečiť spoločnosť šokom. Punk sa stal pre mládež tým, čím bol blues pre černošských otrokov, hlásnou trúbou, ventilom frustrácie z bezvýchodiskovosti života a sociálneho kastovníctva. Punk priniesol do hudby i ďalší dovtedy nevídaný fenomén. Presvedčil mladých ľudí, že ak chcú založiť kapelu a vystúpiť na pódiu, nemusia vedieť hrať na hranici virtuozity, stačí chuť, vôľa a trocha talentu. Práve toto uprednostňovanie myšlienky pred technikou spôsobilo punkovú revolúciu v rokoch 1975 – 1977, inšpirovalo totiž nespočetné množstvo kapiel, ktoré vznikli práve v tomto období.
Punk bol o živote a život vtedajšej mládeže bol o proteste. Preto sa automaticky punk stal synonymom rebélie. Kritizovalo sa všetko od sociálneho postavenia až po kvalitu piva, proste všetko a to bol najväčší význam tejto prvej vlny. Punk totiž umožnil mladým ľuďom vykríknuť – „dosť!, takto to nechceme“. Veľkému množstvu ľudí punk otvoril oči a ukázal možnosť ako prelomiť kruh.

Prvá vlna punku končí v podstate s krachom Sex Pistols. Konflikty medzi členmi skupiny sa natoľko vyostrili, že došlo k rozpadu kapely. Druhú vlnu tvoria undergroudové „oi-ové“ kapely tvoriace tzv. streetpunk a tiež punkové kapely zreteľne inklinujúce k politickému rocku. Okrem oi-ových kapiel pôsobia paralelne kapely ovplyvnené politickými textami americkej skupiny Dead Kennedys. V Británii sa napríklad z okolia kapely The Crass vytvára budúce jadro anarchopunku. Kapely prvej vlny však nezanikajú všetky. Clash sa snažia experimentovať s jemným popom a neskôr s industriálnymi prvkami ašak po čase zanikajú, Jam hrajú svoj typický punkpop, Damned obohacujú smer gotického, psychadelického rocku. Snáď iba Uk/Subs sa držia undergroundu. Oi-ové kapely druhej vlny sa zgrupujú okolo vydavateľstva „Rock against racism“ aby tak dokázali čeliť nástupu rasistickej vlny skinheads, avšak takisto sa dištancujú aj od anarchopunkových kapiel a uzatvárajú sa do samostatnej subkultúry skinheads.

Tretiu vlnu punku inšpirovala britsko-argentínska vojna o Falklandské ostrovy, ktorá zanechala v Británii „vietnamský“ efekt. Okolo roku 1983 sa objavujú punkové kapely preberajúce politický, sociálny nádych druhej vlny a dopĺňajú ho agresívnym protivojnovým vokálom. Čo je tiež dôležité, premenou prechádza i hudba ovplyvnená súperením medzi punkom a heavy-metalom o to kto tvrdšie a rýchlejšie. Vlna kapiel ako Discharge, Chaos UK, Exploited či G.B.H. je novou podobou punku pre roky 1983 – 1988. Typické agresívne odmietanie politiky, výzvy na teroristické akcie, prekvapivé angažovanie sa punkerov v ekologických aktivitách, či squaterská revolúcia v Západnom Berlíne začiatkom 80-tych rokov sú prejavmi punku tohoto obdobia.
Okolo roku 1985 sa objavuje nový prvok na scéne subkultúr – naziskinheads. Okrem ľudí odlišných farbou pleti začali nazis napadať i punkerov a to okamžite ako nabrali na sile. Ťažisko subkultúrneho života sa presúva z Británie do Nemecka. Zjavením nazis dostávajú texty punkových kapiel zasa nový impulz. Verše proti rasizmu či xenofóbii sa stávajú pevnou súčasťou repertoáru väčšiny punkových kapiel.

Okolo roku 1982 sa objavuje najznámejší a snáď i najšokujúcejší punkový účes tzv. „irokéz“. Zachované ostávajú kožené bundy i úzke rifle, vojenské topánky dostávajú v potýčkach s nazis charakter zbrane. Množiace sa strety s nazis alebo s políciou spôsobili, že osobné zbrane ako reťaz, nôž, boxer či slzný plyn sa stali neodmysliteľnou súčasťou výstroje punkera. Tetovania zobrazujú agresívne vzory, symbolom sa stáva vycerená lebka. Image extravagantného rebela z konca 70-tych rokov či robotnícky výzor punkov druhej vlny sa mení na agresívny pouličný image pouličného bojovníka, ktorý chráni seba, priateľov, zvieratá i túto planétu pred „odpornými sluhami kapitálu“ – políciou, hitlerovými pohrobkami a samozrejme pred príčinou všetkého zla – pred kapitalistami samotnými.

Samozrejme, že okrem anarchopunku existuje naďalej i pivný neangažovaný punk, ktorý si z vyššie uvedeného robí „srandu“, alebo na to úplne kašle.
Okolo roku 1988 dajakou náhodnou kombináciou metalu, rapu a punku vzniklo niečo, pre čo si hudobní kritici vymysleli meno hardcore. Striedanie extrémne rýchlych pasáží s húpavým hip-hopovým rytmom sprevádzané kričaným nemelodickým revom ovplyvnilo zaiste i punk tohoto obdobia. Vlna hardcoru zasiahla Európu v rokoch 1991 – 1993. Avšak väčšiu popularitu si dlhšie neudržal a pozície anarchopunku vôbec neohrozil. Jediným príspevkom harcoru je, že obohatil punkový image o tzv. mikiny a šiltovky.

Reakciou na hardcore je zrýchlenie a pritvrdenie punku čo viedlo k vzniku tzv. crustu (ktorý je niekedy považovaný za európsky hardcore) a tiež tzv. disbeatu. Čo sa týka ideovej náplne ani crust ani disbeat neprekračujú hranice anarchopunku. Ten zažíva v rokoch 1992 – 1994 ekologickú horúčku. 99 až 100 percent anarchopunkerov tej doby sú vegetariáni, či vegáni. Snáď všetky ekologické organizácie vrátane Greenpeace sú infiltrované anarchopunkermi. Organizácie ochraňujúce práva zvierat sú poväčšine založené punkermi. Ekoterorizmus organizácií ako ALF či Earth first je od tejto doby pevne spojený s ideami punku. Do polovice 90-tych rokov je tzv. anarchistické hnutie, anarchopunk či hardcore považované za jedno a to isté.
V polovici 90-tych rokov prebieha zaujímavé oddelenie anarchistov od anarchopunkovej scény (v nemeckých médiách sú anarchopunkeri nazývaní tiež autonómami).
 
4.2 Punk na Slovensku
Punk na Slovensku je treba rozdeliť na dve etapy – pred a ponovembrovú. V období bolševickej diktatúry bol punk vzhľadom na informačnú a hlavne rečovú bariéru iba slabým odzrkadlením európskeho punku. Ideové posolstvo punku väčšinou nebolo pochopené. Avšak generácia predrevolučných punkerov mala nemalú zásluhu na sformovaní antisystémového myslenia mládeže. Ideovou náplňou bol iba a len protest proti komunistickému systému. Tento cieľ bol v roku 1990 splnený a generácia punkerov z pred roka 1989 sa rozpadá. Po páde informačnej bariéry totiž títo ľudia zistili, že ich vysnený západný svet je práve terčom najväčšej kritiky ich idolov. Systémová zmena z roku 1989 prináša zrod punkového hnutia u nás. Na západe je v tej dobe v punkovej scéne dominantnou generácia 25-26 ročných, ale u nás začínajú hnutie budovať 18-20 roční chlapci. V rokoch 1990 – 1991 vrcholí na západe vlna hardcoru, kdežto u nás je neznámym pojmom ešte anarchopunk, čiže v tejto dobe je v punku na Slovenku oneskorenie o dve vlny.

Avšak informačný boom spôsobil, že sme už v roku 1992 dosiahli úroveň Európy. Väčšina kapiel z predrevolučného obdobia sa rozpadáva (Ex-Tip, Problém 5), alebo prestáva koncertovať (Zóna A).
Jedinou kapelou z komunistického obdobia, ktorá pochopila zmenu doby a tiež to, že punk je dnes o niečom inom ako bol v roku 1975,  je Davová psychóza. Taktiež v roku 1991 načas prerušuje činnosť, mení štýl a texty a naskakuje do novej doby reflexiou spoločnosti. Po prevrate začínajú u nás vznikať mnohé nové kapely ako napríklad: Márna snaha, Junk, You Thing Bad, Akcia Z, Mladé rozlety a pod., ktoré sa však rýchlo rozpadli. Po čase však prichádza k utraseniu štýlov a prichádzajú už vyprofilovanejšie a angažovanejšie kapely: Antikapitál, Nihil Obstat, Hell on Earth. Najvýznamnejšími slovenskými anarchopunkovými kapelami ostávajú Nonconformist z Košíc a spomínaná Davová psychóza.
Okrem týchto kapiel pôsobia u nás tiež kapely pivného, neangažovaného punku ako napr.: Zóna A, Lord Alex, Kolaps, Konflikt, Hasiaci prístroj a pod.
Punk dnes prechádza zmenami a obrodou. Neangažovaný pivný punk nesie gloriolu pravého hnutia, ktoré prežilo dvadsať rokov.

5. Skinheads
5.1 História Skinheads
Na začiatku 60. rokov 20. st. sa v londýnskej štvrti Soho vytvárala subkultúra tzv. MODS (modernisti). Príslušníci sa snažili prehnanou starostlivosťou o svoj zovňajšok, krátky strih vlasov, Charakterizovala ich ale aj rýchla jazda na skútroch, euforické drogy. drahým oblečením(obleky) a módnymi doplnkami, aspoň vizuálne zmeniť svoj spoločenský status. Charakterizovala ich ale aj rýchla jazda na skútroch, euforické drogy. Nútilo ich to k hľadaniu vedľajšieho zamestnania. Ich víkendový život sa spájal s alkoholom, hudbou, ženami a násilím. V podnikoch vznikali nezhody až bitky medzi mods a rockers, čo viedlo k stretu s políciou. V polovici 60. rokoch  došlo k rozkolu. Časť nastúpila na univerzity a akceptovala vtedajšie moderné názory hippies a ľavicových intelektuálov. Stali sa z nich tzv. smooth- mods (jemný mods), ale zanikli. Naproti tomu iní z mods viac preferovali svoje robotnícke korene, navštevovali krčmi s lacným pivom, odmietli drahé oblečenie a nosili džíny, vysoké topánky a tričká, krátke vlasy. Vznikli Hard mods (tvrdý mods alebo gang mods). Ľahostajne sa stavali k hroziacej vojne Vietname a konzumnej spoločnosti. Hippies brali ako zhýčkané deti strednej triedy. Zábavu nachádzali vo futbale, čo umocnilo aj víťazstvo Anglicka na majstrovstvách sveta v r. 1966. Tam vyvolávali bitky s fanúšikmi protivníka, v okolí štadiónov sa nazývali aj BOOTS BOYS. V súčasnosti sa takíto skinheadi, ktorí chodia na futbal, volajú HOOLIGANS. V Británii narastal početprisťahovalcov, predovšetkým jamajských gangov tzv. Rude boys.  Hard mods boli ovplyvnení (aj keď súčasní rasistickí skinheads to popierajú) týmto jamajským nekonvenčným a drsným životným štýlom, hrubé nárečie spodiny, neúcta k autoritám a pravidlám... Mali  nakrátko ostrihané vlasy (alebo tvrdia, že to získali od vodcu silného maryhillského Young Team gangu, ktorý sa hlásil k Mods) a počúvali hudbu ska a reggae. Mods mali pred rude boys rešpekt a páčil sa im ich štýl života. V r. 1968 dve “nezlúčiteľné“ kultúry (chlapci z bielych robotníckych rodín a jamajskí imigranti) zrodili subkultúru SKINHEADS. Spočiatku mali v rôznych regiónoch rôzne názvy: noheads, cropheads, boiled eggs, spy kids. Ale v r. 1969 sa masovo rozšíril názov Skinheads. Rok 69 sa považuje za vrchol skinheads. Nosili vyholené hlavy, nemali fúzy ani brady, vysoké topánky s kovovými špičkami (Dr. Martens), džíny (Levis 501), kockované košele (Ben Sherman, Fred Perry), športové mikiny (Lonsdale), tetovanie, letecké bundy bombery (bez límcov, pri bitkách sa ich nepridržiavali) . Skinheads bolo nepolitické hnutie, bol to protest robotníckej mládeže. Boli hrdí na to, že sú robotníci, dištancovali sa od drog a neznášali hippies- dávali im to najavo už len krátkymi vlasmi.  Hudobné skupiny sa ešte nevytvorili. Niektoré skinheadské gangy napádali študentov, homosexuálov a niekedy aj farebných prisťahovalcov, pretože im bolo vyčítané obsadzovanie pracovných príležitostí a bytov. Rasové násilie bolo označované ako „Paki-bashing“ (výprask Pakistancom, ktorí patrili k najpočetnejším prisťahovalcom) a Paki sa stalo slangovým výrazom na označenie imigranta. Bojovalo sa i tyčami, kovovými špičkami topánok, naostrenými  mincami či baseballovými pálkami. Rada skinheadov bola spojená s kriminálnym podsvetím. Na vzniku násilnej stránky sa vo veľkej miere podpísal aj film Stanleyho Cubricka- Clock-work Orange. Toto kultové dielo zo 60- tych rokov je oslavou násilia istého gangu droogs a ovplyvnilo ako skinheadskú, tak aj punkovú kultúru. Preto môžeme často počuť slovné spojenie- clockwork skins , čo znamená násilní skins.  Na začiatku 70. rokov prvá vlna upadla bez štátneho zásahu. Je považovaná za zlatú éru a „Spirit of 69“ je titul knihy ich histórie. Zbytky robotníckeho skinheads odzneli v subkultúre Suedes. K obnoveniu došlo v druhej polovici 70. rokov spolu s obrovským rozmachom hnutia Punk. Avšak uchopenie punku komerčnými médiami a hudobnými firmami zmenilo jeho pôvodnú ideu. Britské politické strany ako British Movement a National Front začali verbovať skinheads do svojich radov. Politický propagandisti chodili na koncerty, kde rozdávali letáky so sľubnými rečami, na ktoré naleteli najmä nevzdelaní skinheads. Vznikli prvé kapely podporujúce tieto politické strany. Ako výraz protestu sa začína konstituovať tzv. streetpunk (realpunk, working class punk). V jeho rámci bola v r. 1979 znovu obnovená subkultúra skinheads. Street punkové ciele formovala hlavne skupina Sham 69 ( spevák Jimmy Pursey sa pohyboval v skinheadskej subkultúre). Časť streetpunku absorbovala i zvuk jamajskej ska a reggae, čím sa vytvoril hudobný štýl Oi! (stal sa symbolom skinheads). Opätovne sa objavuje rasizmus a prevzatie nacistických symbolov. Väčšina streetpunkových skupín sa ale od rasizmu dištancovala, vytvorila sa koncertná platforma Rock against Racism. Platí aj staré skinheadské heslo- „never žiadnemu politikovi“. Rasistická časť skinheads (neonacisti) sa sústredila okolo platformy Rock against communism. Najvýznamnejšou rasistickou hudobnou skupinou sa stala skupina Skrewdriver. Založil ju v r. 1977 Ian Stuart Donaldson (najvýraznejšia osoba vývoja skinheads a povojnového neonacizmu), v roku 1979 založil malú politickú stranu- White Noise, o ktorú sa  začala časom zaoberať Britský nacionalistický front. O dva roky neskôr sa politická strana premenovala na Blood and Honour club. Hudobné skupiny s textami o rytieroch a vikingoch začínajú vytvárať tzv. White power music. S vlnou nacionalistických názorov stúpa počet kriminality a násilných útokov proti čiernym ľuďom. “Ultrapravičiari“ na seba upútavajú pozornosť a ľudia začínajú odsudzovať skinheads. Pre neonacistických skinheads sa používa označenie nazi- skinheads (NS), príklon k nacionalizmu všeobecne, nielen k nacionálnemu socializmu hitlerovského typu. Bieli rasistickí skíni sa označujú ako White power skinheads (WP). Často sú však synonymá  WP=NS, prípadne s fascho- skinheads, avšak v niektorých spoločnostiach je NS a fascho- smer oddelený. Títo Skinheads mali charakter politicky pravicového myslenia. Pravicovosť je vyjadrená označením RAC (z Rock against communism, alebo race).
V krátkej dobe sa hnutie rozširuje do Ameriky, kde už mal rasizmus dosť silné korene. Skinheadom, ktorí zmýšľali xenofóbne alebo rasisticky  hovoria odporcovia rasizmu BONHEADS (v slangovom preklade hlupák, tupec). USA sa však konstituovali na báze newyourského punkového smeru hardcore punk. V prvej polovici 80. rokov sa  hnutie dostalo aj do Európy. Toto hnutie sa stalo väčšinou neofašistické. V Nemecku sa skinheads prikláňa k neonacizmu, avšak tradiční neonacisti  na ich primitívnu agresivitu a alkoholizmus nahliadali s opovrhnutím. Pri spojení európskych neonacistov zohrala veľkú rolu organizácia Blood and Honour. Vzniká celoeurópske spoločenstvo postavené na prepojení neonacizmu s neofašizmom. Dnes je neonacistické hnutie skinheads aktívne asi v 33 krajinách šiestich kontinentov. Pôsobí v ňom asi 70 000 mladých ľudí, z ktorých asi polovica je zarytých aktivistov a zvyšok sú prívrženci. Najviac skinheadov pôsobí v Nemecku (5 000), Maďarsku a Českej Republike (4 000), Amerike (3 500), Poľsko (2 000), Veľká Británia a Brazília (1 500), Taliansko (1 000- 1 500). V každom štáte útočia  radikálni skinheads na inú menšinu – v Nemecku na Turkov, na Slovensku na Rómov...
Nepolitickí Skinheads, nadväzovali na pôvodný kult roku 69, uniformita, bitky, alkohol, fotbal, odpor k hippies a pod., sa označujú ako tradicionalistickí skinheads (trads). S nimi sa spájajú aj Oi! Skinheads. Rada Oi! Skinheads a tradicionalistov sú patrioti, ktorí odmietajú nacizmus, ale nevylučujú násilie proti prisťahovalcom, čo ich spája s rasistickými skínmi. Zachovávajú pôvodný vzhľad skinheads, vrámci značiek a pod., zatiaľ čo rasistickí skinheads opúšťajú striktnú skinheadskú uniformitu. V druhej polovici 80. rokov sa z nich vytvorila v Minneapolis skupina Anti-Racist Action. Naviazalo na nich niekoľko gangov v USA. Ako reakcia na rozmach rasizmu a xenofóbneho myslenia v skinheads vznikol v roku 1987 v New Yorku okolo skinheada Marcus smer S.H.A.R.P. SKINHEADS (skratka pre SkinHeads Against Racial Prejudice- skinheads proti rasovým predsudkom)..“Sharperi“ občas nadväzujú vzťahy s anarchistami a svojimi postojmi sa blížia k tradičným apolitickým skinheads. Z pravidla v Oi! A SHARP- scéne pôsobia i homosexuálni gay- skinheads (údajne aj v rámci ultrapravice). Do Anglicka sa dostali cez speváka antifašistickej Oi! kapely The Opressed.  “Sharperi“ sa rýchlo rozšírili aj do Európy, kde však vznikali rozbroje medzi nimi a rasistickými a nacistickými skinheads. Ultraľavicové idey začali akceptovať aj tzv. red skins. Konštituovali sa už koncom 70. rokov v Anglicku, keď niektorí skinheads s robotníckymi koreňmi vstúpili do komunistickej a iných strán. Vznikla skupina Redskins. Na ich báze sa v roku 1993 v New Yorku vytvoril prúd RASH (Red and Anarchist Skin Heads). Jeho príslušníci sú často členmi militantných anarchistických organizácií. Preto sú niekedy znepriatelení i s apolitickými Oi! Skinheads.
Skinheadská subkultúra je prevažne mužskou subkultúrou, keďže v 60. rokoch  ženy podľa nepísaných pravidiel nemohli byť príslušnicami. Ale napriek tomu existujú i skinheadské dievčatá, ktoré sa označujú ako skinhead girls (skingirls) či renees. Veľmi mladí skinheadi (12-16 r.) sú nazývaní kinderskins alebo baby- skins. V rámci skinheads sú často ako zvláštny typ uvádzané hoolings, ktoré sa dajú však považovať za samostatnú subkultúru. Skinheadské gangy na lokálnej úrovni (veľkomestské aglomerácie, menšie mestá, dediny) sa nazývajú crew (posádka). Ideové zázemie a znalosti väčšiny ultrapravicových skinheads sú zväčša malé. Riadia sa iba akýmsi komplexom rasistických predsudkov, provokatívnym prihlásením sa k zakazovanej alebo ostrokritizovanej ultrapravicovej ideológii a agresivite. Je pre nich dôležitá aj prítomnosť nepriateľov, ktorými sú buď osoby inej farby pleti alebo ultraľavicoví aktivisti. Voči nim podnikajú zväčša neorganizované násilie, ktoré môže zasiahnúť aj iné, náhodne vybrané objekty. Rasistickí a neonacistickí skinheads uznávajú rôzne „hrdiny bielej rasy“ ako Iana Stuarta Donaldsona, Rudolf Hesse. Užívajú symboliku, vychádzajúcu z tradic nacionálneho socializmu a z pohanských  a mytologických koreňov.
 
5.2 Šírenie Skinheadského hnutia
5.2.1 Hudba
Hudba slúži jednak k identifikácii a zjednoteniu členov určitej skupiny, jednak k zábave. Teds (Teddy boys) mali rock´n´roll - nazývaný niektorými americkými duchovnými tiež diablovou hudbou. Mods mali soul a beatovou hudbu. Pre začínajúcich Skinheads bolo nutné získať svoju hudobnú identitu. Učinili tak prijatím jamajské hudby, ktorú čierni z juhovýchodného Londýna priviezli zo svojej domoviny. Na Jamajke vznikol nový hudobný štýl odlišný od jazzovo - swingového rytmu a bluesovej hudby Severnej Ameriky. Táto hudba má neustále sa opakujúci jednoduchý tep, charakteristický prízvukom na ľahkú dobu. Bola známa ako ska a reggae. Táto hudba bola populárna medzi Rude boys. Biela mládež sa pripojila k čiernym, ktorí boli fanúšikmi tejto hudby.
Niekde medzi dvoma frakciami sa objavili skupiny ako MADNESS, THE SPECIALS a THE SELECTER na doskách spoločnosti 2-Tone Music. Madness bola dobrá tanečná skupina, ktorá hrala staré ska a rocksteady. "Fuck art - let's dance" - to bolo nielen ich heslo, ale možno najlepší spôsob, ako popísať pocity väčšiny tíchto nových skupín. Bol to revival hudby ska. Obzvlášť Madness mali spočiatku veľkú návštevnosť skinheads, ale hudobná kritika nedokázala zo svojich názorov vylúčiť politiku. Vyzdvihla skutočnosť, že niektorí skinheads na predstaveniach boli členovia ultrapravicového Britského národného hnutia (B.N.P.) a označilo Madness za fašistov. Jedinou cestou, ako to napraviť bolo vylúčiť ich fanúšikov z radov skinheads, čo aj urobili.
Odlišnou hudbou návratu, streetpunk, predstavoval Jimmy Pursey a SHAM 69. Jeho výkriky "Skinheads sú späť!" mu zaistili publikum z radov skinheads. Po vážnych problémoch na vystúpeniach Sham 69 tiež odmietli svojich nasledovateľov.

O tejto tvrdej, rýchlej a nemelodickej punkovej hudbe sa hovorilo, že je hudbou skinheads. Hovorili jej "Oi!" hudba. Vzniklo veľké množstvo kapiel ako BLITZ, ANGELIC UPSTARTS, COCKNEY REJECTS, COCK SPARRER, THE BUSINESS, SHAM 69, INFA RIOT, 4 SKINS, LAST RESORT, GONADS, SECTION 5...S oživením kultu násilia a mužnosti skinheads sa však opätovne objavuje i rasistické myslenie i s povrchným prijímaním nacistických symbolov. Mnoho kapiel sa odklonilo od tejto ideológie a tak rasistickí skinheads venovali svoju pozornosť iným skupinám: Screwdriver, Blood &Honour (najpočúvanejšie medzi ultrapravicivými skinheads a mladými neonacistami na celom svete), Cockney Rejects, Angelic Upstarts, Cock Sparrer. Tieto skupiny hrali, aj keď sa publikum mlátilo medzi sebou, (v prípade speváka Bad Manners vrazili medzi bijúce sa publikum a rozdelili dav sami).

 Rozhodujúcim prvkom bola White power music, ktorá konštituovala ideu rasistických skinheads. Od polovice 90. rokov sa odpútala od Oi! štýlu a prebrala metalové a tvrdé rockové prvky. V 90. Rokoch sa objavuje aj White power techno-music (DJ- Adolf upravoval preslovy Adolfa Hitlera), zväčša v USA existuje white power country, v USA i Európe pôsobia folkový hudobníci s nacionalistickými pro- skinheadskými textami, vytvoril sa aj national socialist black metal  a časť pagan metal a pod. Rozhodujúce pre WPM sú rasisticky a nacionalisticky orientované texty, nastal i výrazný príklon skupín ku keltským, germánskym a i k slovanským mytologickým témam. Z nim čerpajú ideály pre súčasný boj. Zdieľaná je idea  spoločného boja bielych árijských národov v rámci súčasnej i budúcej Rahowy (svätá rasová vojna).WPM sa v súčasnosti odpútavala od väzby na skinheadskú subkultúru, pretože skinheadov berú ako primitívnych bitkárov a alkoholikov, čiže predstavuje samostatný a politicky ambiciózny fenomén spojený s militantne pravicovú extremistickú organizáciu. Pripravuje ideovo i strategicky dorastajúcu generáciu pre ultrapravicovú činnosť. Od počiatku 80. rokov však bola úzko prepojená s rasistickými a neonacistickými skinheads.
 
Na Slovensku paradoxne ako prvé začali s rasizmom koketovať punkové skupiny z niekdajšieho Československa. U nás najznámejšia punková skupina začiatku 90. rokov Zóna A bola so svojou skladbou Cigánsky problém, iniciátorom niekoľkých programov proti rómskemu obyvateľstvu najmä na území hlavného mesta. O tom, že sa táto skladba stala v kruhoch pravicových skínov kultovou, svedčí aj to, že neskôr jej cover-verziu prevzali Juden Mord. Jedna z najznámejších nacionalisticky orientovaných hudobných skupín na Slovensku hlásiacich sa k hnutiu Skinheads - Krátky proces. Začali aktívne koncertovať s kapelami z ČR. Tie na koncertoch podporujú cieľ slovenských bratov -vytvorenie samostatného slovenského štátu. V Bratislave zaznamenali prvé útoky, ktoré smerovali aj voči priaznivcom skupiny Oceán a Shalom (otvorene sympatizuje s judaizmom). Útoky voči rómskemu obyvateľstvu a zahraničným študentom boli čoraz častejšie a hoci bolo prívržencov hnutia minimálne množstvo, kontaktovali sa na zahraničie. V tom čase v ČR práve končí vrcholné obdobie slávy prvej skinheadskej skupiny Orlík, ktorá paradoxne nepochádzala z robotníckeho, ale skôr z intelektuálneho vysokoškolského prostredia a odštartovala celý rad ešte radikálnejších hudobných a politických skupín. White power music sa zamerala na rasistické útoky voči Rómom, antisemististické texty i s neonacistickou tématikou. WPM sa prelínala s black metalovou a pagan metalovou scénou. Slovenskí skinheads ovplyvňovali aj české skupiny ako Vlajka, Buldog, Excalibur, Triumf, Diktator, Conflict 88... Najznámejšie slovenské skupiny sú  Krátky proces, Slovenská liga, Rýchly nápor, Biely odpor a Ragnarock.
 
5.2.2 Ziny  
Okrem hudby a textov je komunikácia vedená i prostredníctvom tzv. zinov (skratka z angl. fanzines). Sú to neregistrované časopisy nízkej grafickej a obsahovej úrovne vydávané jednotlivcami na vlastné náklady. Popisujú dianie v scéne. Obsahujú rozhovory s hudobnými skupinami a členmi rôznych ultrapravicových organizácií, správy z koncertov, informácie o skinheadskom oblečení a pod. Poskytujú články o Slovenskom štáte, Hitlerovi, Židoch i zázemie pre ideové otázky (často prekladané z anglického jazyka) ako profily významných osôb dejín ultrapravice vo vlastnom štáte ale aj vo svete, cieľ rasizmu, fašizmu,  neonacizmu.. Zaoberajú sa aj stratégiou pôsobenia, v ktorej udávajú rady pre konšpiratívnú činnosť, pre zadržaných aktivistov, o zbraniach, bojových umeniach a ich využitie v pouličných stretnutiach. Významný je napr. nemecký hudobný magazín Rock Nord z Dússeldorfu, britský The Order, švédsky Nordland.. Ziny však majú menší význam než hudba. Na Slovensku sa vydávajú časopisy ako Skinheads, White Victory, Naša stráž, Posledná výstraha, Elita, Edelweiss a Gardista.
 
5.2.3 Internet
Stránky majú podobný obsah ako ziny, poskytujú však aj možnosť zvukových ( nahrávky piesní a prejavy) a obrazových súborov (videoklipy, koncerty..). Pokiaľ ide o fotografie alebo informácie o akciách sú autori stránok opatrní. Usilujú sa zostať v anonymite (prezývky, nenechávajú na seba mailové adresy, maily si otvárajú na zahraničných serveroch) , aby sa o ich aktivitách nedozvedela polícia. S ohľadom na zásahy bezpečnostných zložiek a antirasistických organizácií sa podoba ultrapravicového internetu stále mení. Aby sa vyhli trestnému stíhaniu veľké množstvo stránok umiestňujú na serveroch v USA, kde zákon nezakazuje propagandu fašizmu na internete. Významnou celosvetovou stránkou rasisticky orientovaných skinheads je www.united-skins.com, širší dosah má aj stromfront.org., vlastné stránky majú i jednotlivé skupiny a organizácie. Najväčšou slovenskou webovou stránkou neonacistov je Whitefront. Svoju propagandu šíri už viac ako dva roky. Uvádzajú tu svoj cieľ: „Jeho úlohou je predovšetkým informovať o dianí na White Power scéne a podávať návštevníkom úvahy, vízie a fakty z iného uhla pohľadu, ako sme zvyknutí pri čítaní dejepisných kníh či dennej skorumpovanej tlače. Doba sa mení a spolu s ňou sa musí zmeniť spôsob propagácie našich myšlienok, názorov. Práve internet sa stáva pomaly, ale iste veľmi vplyvným médiom, na ktorom nie je naša činnosť až natoľko kontrolovaná a marená, ako je to napr. pri tlačových materiáloch.“  Táto stránka zmenila niekoľkokrát adresu. Boli podané žaloby, avšak v súvislosti s týmto prípadom boli obvinení len dvaja spoluautori- Rudolf S. a Zuzana P.. Na serveroch sú organizované chaty (pokec, xchat) s pravicovou extrémistickou tematikou. Zdravia sa pozdravom Sieg Heil, v nickoch majú zakombinované číslice 88 (ôsme písmeno v abecede H, Heil Hitler), 18 (Adolf Hitler)..  Existujú i obdobné mailové konferencie. Proti šíreniu týchto stránok by mali zasiahnuť ich zrušením prevádzkovatelia servera a niekoľko expertov by dokonale sledovalo všetky stránky i diskusie a odhaľovali tých, ktorí na nich šíria rasizmus.V policajných kruhoch sa extémizmom zaoberá len 10 osôb. Keďže polícia a vláda sú v boji proti rasizmu slabá, ľudia šíriaci v internetových diskusiách a chatoch sa nemusia čoho báť.

5.3 HNUTIE SKINHEADS NA SLOVENSKU
Na Slobvensku je väčšina skinheads  ultrapravicových, sympatizujú s fašizmom a nacizmom. Výnimku tvorí iba malá skupinka “sharperov“ a Oi!. Nepolitickí skins, (tiež Oi! skins), ktorí sa nezaujímajú o politiku, hlavná je pre nich zábava a hudba. S.H.A.R.P. skins,  vyznávajú podobnú hudbu aj oblečenie ako „normálni“ skinheadi, ale vystupujú otvorene proti rasizmu. „Sharperi“ sú veľmi priateľskí a neútočia na ľudí. Keďže SHARP skíni vyst