Slovensko a EÚ

Slovensko a EÚ

Úvod
Slovensko začiatkom mája minulého roku dosiahlo to, o čo sa už dlhšie usilovalo. Realitou sa vstal vstup Slovenska do Európskej únie. Predchádzal mu dlhý a najmä náročný predvstupový proces. Členstvo v únii prináša so sebou množstvo výhod a možností, ktoré sa oplatí využiť. Ale na to treba dostatočné množstvo informácií, ku ktorým nemajú všetci rovnaký prístup.
Dôvod prečo som si vybrala túto tému bol dosť jednoznačný. Keďže vstup Slovenska do EÚ je dosť aktuálnou témou, chcela som priblížiť vzťahy medzi nimi. Chcela som svojou prácou aspoň trocha ozrejmiť klady a zápory vstupu a zistiť aká je mienka občanov. Mojím zámerom bolo zistiť, ako občania vnímajú vstup SR do EÚ, či disponujú dostatočným množstvom informácií, čo sú podľa nich najväčšie prínosy a čo najväčšie straty. Druhým dôvodom bolo to, že táto téma ma osobne dosť zaujímala a mala som pocit, že množstvo vedomostí o EÚ nie je úplne dokonalé, preto som túto prácu vnímala ako šancu niečo ďalšie, nové sa naučiť.
 
1.Európska únia
1.1.Vznik európskej únie
Hospodársku integráciu západoeurópskych štátov odštartovalo založenie Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO) v roku 1952. V roku 1958 vzniklo tiež Spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM) a Európske hospodárske spoločenstvo, ktoré bolo založené 6 členmi : Belgicko, Luxembursko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Taliansko. Tieto tri organizácie sa v roku 1967 na summite v holandskom Haagu spojili a vytvorili Európske spoločenstvo, čím vybudovali základ pre Európsku úniu.
Hospodársky vyspelé štáty sa rozhodli, že budú v integrácii pokračovať. Prvým krokom bolo  vytvorenie colnej únie a prehĺbenie hospodárskej a politickej spolupráce. Postupne sa počet členov zvyšoval : v roku 1973 pristúpilo Dánsko, Írsko a Veľká Británia, v 1981 to bolo Grécko, v 1986 Portugalsko a Španielsko, v roku 1998 Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Posledné rozširovanie členských štátov nastalo 1.5.2004, kedy do únie vstúpilo ďalších 10 krajín: Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Malta a Cyprus.  Európska únia vznikla 1.11.1993, kedy vstúpila do platnosti zmluva o Európskej únii podpísaná 7.2.1992 v Maastrichte.
 
1.2.Princípy EÚ
Európsku integráciu výrazne posunuli dopredu tri základné zmluvy Európskej únie:
 
· Maastrichtská zmluva (1992) stanovila ako nový cieľ vytvorenie colnej únie s jednotnou menou, posilnila vnútornú hospodársku integráciu a umožnila vstup Rakúska, Švédska a Fínska.
· Amsterdamská zmluva (1997) stanovila cieľ vytvorenia politickej únie, dosiahnutie spoločnej európskej politiky, položila základy európskeho občianstva
· Zmluva z Nice (2000) reformovala vrcholné orgány a pripravovala sa na rozšírenie o nové štáty
 
1.3.Ciele EÚ
· Hospodárska únia – snaží sa zladiť hospodárske politiky jednotlivých členských štátov a presadzovať 4 základné slobody: voľný pohyb ľudí, tovaru, kapitálu a služieb.
· Menová únia –štáty sa rozhodli prejsť k jednotnej menovej politike a dohodli sa na vytvorení  Európskej centrálnej banky. Vo väčšine štátov bola k 1.1.2002 zavedená  spoločná mena EURO.
· Politická únia – členské krajiny sú ochotné vzdať sa časti svojej suverenity v prospech európskych inštitúcií, poskytnúť občianske práva občanom členských štátov na svojom území (občianstvo únie)

1.4.Orgány EÚ
· Európska rada – je hlavný rozhodovací orgán, ktorý schvaľuje všetky legislatívne akty. Tvoria ju predsedovia vlád všetkých členských štátov a predseda európskej komisie, stretávajú sa dvakrát do roka a dávajú podnety Európskej komisii.
· Rada EÚ – sídli v Bruseli, tvoria ju ministri členských štátov, rozhoduje o všetkých otázkach integrácie
· Európska komisia – sídli v Bruseli, je najvyšší výkonný orgán EÚ. Jej členovia sú menovaní vládami na 4 roky, pracuje nepretržite a rozhoduje o záležitostiach únie
· Európsky parlament – sídli v Štrasburgu, je najvyšším zákonodarným orgánom. Jeho poslanci sú priamo volení občanmi jednotlivých štátov. Rokuje o rozpočte, vydáva zákony a kontroluje činnosť Európskej komisie.
· Európsky súdny dvor – sídli v Luxemburgu, je najvyšším súdnym orgánom EÚ. Rieši spory medzi vládami, inštitúciami a občanmi. Dbá na to, aby zákony EÚ boli nadradené zákonom členských štátov.
 
2.Slovenská republika
2.1.Základné údaje
Hlavné mesto: Bratislava
Rozloha: 49 035 km2
Počet obyvateľov: 5 403 000 ( k 31.12.2000)
Hustota osídlenia: 110,1 obyv./km2
Náboženstvo: rímsko-katolícke (60,4%), evanjelické (6,2%), grécko-katolícke (3,2%),
  bez vyznania (9,8%)
Politický systém: parlamentná demokracia
Úradný jazyk: slovenčina
Menová jednotka: slovenská koruna (SKK)
Časové pásmo: stredoeurópske časové pásmo ( +1h GMT)
Susediace krajiny: Česká republika (251,8 km), Maďarská republika (668,8 km), Poľsko  (547,1 km), Rakúsko (106 km), Ukrajina (59,5 km)
 
2.2.Štátne symboly
Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna.
 
· Štátny znak tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvŕšia.
· Štátna vlajka sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov bieleho, modrého a červeného. Na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny znak Slovenskej republiky.
· Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika.
· Štátnou hymnou Slovenskej republiky sú dve prvé slohy piesne Nad tatrou sa blýska.
 
2.3.Politický systém
· Zákonodarnú moc má v rukách Národná rada Slovenskej republiky. Je to jednokomorový zákonodarný orgán, v ktorom zasadá 150 poslancov. Na čele stojí predseda, ktorého spomedzi seba volia poslanci, zvoláva schôdze NR, podpisuje zákony, prijíma sľub poslancov a vyhlasuje voľby.
· Výkonnú moc má v rukách prezident a vláda
-  Prezident je hlavou štátu. Volia ho občania priamou voľbou. Má právo vrátiť zákony naspäť na prerokovanie, právo menovať predsedu vlády a ministrov, prijímať demisiu vlády
-  Vláda  je zložená z predsedu (premiéra), podpredsedov a ministrov. Predsedu vlády menuje prezident. Vláda si musí získať dôveru NR SR, ktorá ju však môže kedykoľvek odvolať. Každý minister má na starosti iný rezort z vládnej agendy (obrana, financie, kultúra, školstvo..)
· Súdna moc v SR je vykonávaná Ústavným súdom a sústavou súdov

2.4.Ekonomické ukazovatele
Priemerná miera nezamestnanosti podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2004 mala hodnotu 18,1%, teda počet evidovaných nezamestnaných dosiahol 480,7 tis.
Hodnota HDP vzrástla medziročne o 5,5% na úroveň 1325,5 mld. Sk.
 
2.5.Vznik samostatnej Slovenskej republiky
Vzniku samotného štátu predchádzalo relatívne napätie. Sociologické výskumy na jeseň roku 1992 hovorili o pomere 46% za a 40% proti rozdeleniu. Prevažná väčšina zástancov ako aj odporcov federácie sa dožadovala referenda. To sa však nikdy neuskutočnilo a SR a ČR  vznikli 1.1.1993 na základe politických dohôd a ústavného zákona o rozpade ČSFR prijatého Federálnym zhromaždením. V slovenskej spoločnosti prevládali obavy o budúcnosť slovenskej ekonomiky. Vo februári 1993 nastala menová odluka a začala platiť slovenská koruna. Hneď po vzniku SR sa vytvárali a obsadzovali ústavné orgány. Predseda vlády V.Mečiar na základe presunu prezidentských právomoci vymenoval predsedu a ostatných sudcov  ústavného súdu, vznikol NKÚ, GP SR, SIS a ostatné štátne orgány. 
  Pomerne dlhú dobu nemal štát svojho prezidenta. Prezidentom sa stal až Michal Kováč, zvolený ústavnou väčšinou 15.februára 1993.
 
2.6.Štátne sviatky
· 1.január  Deň vzniku Slovenskej republiky
· 5.júl  Sviatok svätého Cyrila a Metoda
· 29.august  Výročie SNP
· 1.september  Deň ústavy Slovenskej republiky
· 17.november  Deň boja za slobodu a demokraciu
 
3.Integrácia Slovenskej republiky do EÚ
Slovensko predložilo svoju žiadosť o členstvo v Európskej únii 27.júna 1995 na rokovaní Európskej rady v Cannes. Aby sa Slovensko mohlo stať právoplatným členom únie muselo spĺňať tieto politické a ekonomické kritéria:
 
-  zabezpečenie stability inštitúcií garantujúcich demokraciu, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a ochranu národnostných menšín;
-  vytvorenie fungujúcej trhovej ekonomiky a schopnosti odolávať tlakom konkurencie a trhovým silám v Európskej únii
-  schopnosť prevziať záväzky z členstva vrátane dodržiavania cieľov politickej, ekonomickej a menovej únie
 
Európska Komisia skonštatovala, že vzhľadom na nestabilnosť ústavných inštitúcií a nedostatky vo fungovaní demokracie na Slovenku nespĺňa politické kritéria stanovené Európskou komisiou. Preto bolo Slovensko vynechané z integračného procesu. Po  parlamentných voľbách v roku 1998 a vytvorení novej vlády, ponúkol komisár Hans van den Broek vytvorenie Pracovnej skupiny, ktorá mala opätovne rozbehnúť proces prípravy na vstup do EÚ. Pracovná skupina sústredila svoju činnosť na prijímanie a sledovanie plnenia kľúčových opatrení potrebných na vstup. Hlavným vyjednávačom pre vstup do EÚ sa stal Ján Figeľ. Vďaka vytrvalému úsiliu začalo Slovensko spĺňať politické kritéria členstva. Následne na to v decembri 1999 bolo Slovensko prizvané k rokovaniam o vstupe.  SR sa zaviazalo zosúladiť svoju legislatívu s EÚ, vyjadrilo záujem o začlenenie sa do jednotného trhu únie, o prijatie spoločnej meny euro (1.pilier), podporu cieľov Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (2.pilier). V oblasti Spravodlivosti a vnútorných záležitostí vyjadrilo Slovensko záujem o zlepšenie spolupráce pri kontrole hraníc, v oblasti azylovej politiky a migrácie, v boji proti organizovanému zločinu, terorizmu a pašovaniu drog. V prvom roku rokovaní SR otvorila 16 prístupových kapitol, z čoho 10 sa jej podarilo aj úspešne uzavrieť. V rámci krajín tzv. helsinskej skupiny (Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Slovensko) bolo Slovensko 2.najúspešnejším kandidátom. V roku 2001 Slovensko pokračovalo v rýchlom trende uzatvárania jednotlivých kapitol. Podarilo sa mu dobehnúť ostatné krajiny V4, ktoré začali s realizáciou oveľa skôr. Kandidátske krajiny sa prestali deliť na tzv. luxemburskú (prístupové rokovania začali v marci 1998) a Helsinskú skupinu (február 2000) a vytvorili tzv. laekenskú skupinu kandidátov.  Z pohľadu Slovenska strategickým cieľom bolo uzavrieť rokovania s Európskou úniou do konca roka 2002. Tento cieľ bol splnený a SR spolu s ostatnými deviatimi kandidátskymi krajinami ukončili prístupové rokovania na zasadnutí Európskej rady v Kodani. Samotný podpis Zmluvy o pristúpení bol naplánovaný na 16.apríl 2003 v Aténach počas gréckeho predsedníctva. Podpísali ju R.Schuster, prezident SR, M.Dzurinda, predseda vlády SR, E.Kukan, minister zahraničných vecí SR a J.Figeľ, hlavný vyjednávač pre vstup SR do EU.

Podpisu zmluvy predchádzal súhlas Európskeho parlamentu, ktorý výraznou väčšinou schválil vstup všetkých  kandidátskych krajín do EÚ. Za vstup SR hlasovalo 521 poslancov, proti bolo 21 a zdržalo sa 25 poslancov. Následne začal proces ratifikácie, ktorý mal byť ukončený tak, aby sa SR a ostatní kandidáti mohli stať novými členmi EÚ od 1.mája 2004. Prezident Slovenskej republiky vyhlásil na 16. a 17.mája 2003 referendum o vstupe SR do EÚ s nasledujúcou otázkou: Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie? Plebiscitu sa zúčastnilo 52,15% všetkých zaregistrovaných voličov, 92,46% sa vyjadrilo za vstup. Národná rada SR vyhlásila súhlas so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii 1.júla 2003. Prezident slávnostne podpísal ratifikačnú listinu k Prístupovej zmluve  26.augusta, čím sa v podstate ukončil ratifikačný proces v Slovenskej republike.
 
1.mája sa uskutočnil vstup nových členov do EÚ. Ústavná zmluva bola podpísaná v máji, čím sa Slovensko definitívne stalo právoplatným členom Európskej únie.
 
4.Európsky parlament
Európsky parlament je nadnárodné parlamentné zhromaždenie. Európski poslanci sú volení v priamych voľbách na základe volebného systému pomerného zastúpenia, a to na základe troch rozdielnych princípoch. Na regionálnom princípe v Taliansku, Veľkej Británii a v Belgicku, na národnom princípe vo Francúzsku, Španielsku, Rakúsku, Dánsku, Luxembursku, Slovensku alebo na zmiešanom princípe v Nemecku. Vo všetkých členských krajinách sa pri európskych voľbách uplatňujú určité spoločné demokratické normy, napr. volebné právo od 18 rokov, rovnosť medzi mužmi a ženami, tajné hlasovanie. V niektorých krajinách je hlasovanie povinné (Belgicko, Luxembursko, Grécko).
 
4.1.Voľby do EP
Voľby do európskeho parlamentu boli vyhlásené na Slovensku na nedeľu 13.júna, čo sa ukázalo ako veľmi zlé rozhodnutie. K volebným urnám prišlo len 16,96% čo predstavuje približne 714 508 občanov zo 4 210 465 zapísaných v zozname voličov.
 
Výsledky (grafické zobrazenie výsledkov volieb v prílohe č.1):
· SDKÚ 17,1%
· ĽS–HZDS  17%
· SMER 16,9%
· KDH 16,2%
· SMK 13,2%
 
Poslanci EP zo SR:
-  Peter Baco (HZDS) – člen Výboru pre poľnohospodárstvo
-  Edit Bauer (SMK)  – člen Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
-  Irena Belohorská (HZDS) – člen Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
-  Monika Beňová (SMER) člen Výboru pre zahraničné veci
-  Arpád Duka-Zólyomi (SMK) člen Podvýboru pre ľudské práva
-  Milan Gaľa (SDKÚ) – člen Výboru pre kultúru a vzdelávanie
-  Ján Hudacký (KDH) – člen Výboru pre priemysel, výskum, energetiku
-  Miloš Koterec (SMER) – člen Výboru pre regionálny rozvoj
-  Sergej Kozlík (HZDS) – člen Výboru pre rozpočet
-  Vladimír Maňka – člen Výboru pre rozpočet
-  Miroslav Mikolášik ( KDH) člen Výboru pre regionálny rozvoj
-  Zita Pleštinská (SDKÚ) – člen Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
-  Peter Šťastný (SDKÚ) – člen Výboru pre medzinárodný obchod
-  Anna Záborská (KDH) – predsedníčka Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví

5.Voľný pohyb tovaru
Je jednou zo základných slobôd a najväčším úspechom projektu jednotného trhu je  odstránenie prekážok voľného pohybu tovaru.
 
5.1.Colná únia v rámci EÚ
Proces prípravy  Slovenska na členstvo v colnej únii sa začal už v roku 1995. Do konca roka sa vytvorila zóna voľného obchodu s priemyselnými výrobkom, čo prispelo k zvýšeniu objemu vzájomného obchodu. Preto vstup do EÚ nepriniesol nejaký výrazný nárast. V súčasnosti Slovensko vyváža do EÚ takmer 60% svojho celkového vývozu a dováža  z nej 50% celkového dovozu. Nárast zahraničného obchodu Slovenska a EÚ by mohol narastať zlepšením výrobnej špecializácie, väčšou efektivitou výroby.Členstvo v EÚ umožnilo slovenským výrobcom začať vo väčšom množstve exportovať svoje výrobky. Odstránili sa dovozné clá a zbytočná byrokracia potrebná na uznanie zodpovedajúcich hygienických, zdravotných a bezpečnostných noriem. Výrobok, ktorý spĺňa všetky požiadavky v Slovenskej republike môže byť bez problémov distribuovaný v ktorejkoľvek členskej krajine.
 
5.2.Dovoz pre osobnú potrebu
Slováci môžu bez obmedzenia nakupovať výrobky v ktorejkoľvek krajine EÚ a bez problémov si previesť tovar cez hranice v tom prípade, ak preukáže, že tovar je určený len pre vlastnú spotrebu. Za tovar sa neplatí clo, ani dane. Neexistujú žiadne obmedzenia hodnoty alebo množstva tovaru. Výnimkou sú len 4 druhy výrobkov, na ktoré sa vzťahujú množstevné limity : 800 ks cigariet, 90 l vína, 110 l piva, 10 l alkoholu.
 
Prínosy:
-  neobmedzený pohyb tovaru vyrobeného na Slovensku do krajín EÚ, čo sa pozitívne ukáže v ekonomických ukazovateľoch
-  zrušenie ciel na dovážané tovary z EÚ (spôsobí pokles cien)
-  zrušenie obmedzení pri dovoze tovaru pre osobnú spotrebu odstránilo zdĺhavé čakanie a kontroly na hraniciach
 
Riziká :
-  slovenskí výrobcovia sa musia vyrovnať s konkurenciou zahraničných výrobkov
-  nízka pripravenosť podnikovej sféry, nedostatok mechanizácie výrobe, zastarané technológie znamenajú veľký zápor
-  pomalšie vyrovnávanie sa s vyspelejšími krajinami EÚ, kde je výrobný proces oveľa efektívnejší
 
6.Voľný pohyb osôb
Voľný pohyb osôb tvorí druhú najvýznamnejšiu slobodu garantovanú pre občanov EÚ. Voľný pohyb osôb nie je len presúvanie sa v rámci EÚ, ale najmä zmena miesta pobytu s cieľom výkonu práce, podnikania, štúdia.
 
6.1.Občianstvo
Maastrichtská zmluva zaviedla občianstvo EÚ. Toto občianstvo nenahrádza, ale dopĺňa štátnu príslušnosť Slovenska. Mnoho ľudí si myslí, že Slovensko vstupom do EÚ stratilo svoju národnú identitu, čo však nie je pravda. Celý systém fungovania EÚ je založený na existencii národných štátov a kultúrnej mnohorakosti. Teda, Slovák zostane vždy Slovákom a členstvom získava len ďalšie výhody ako možnosť presťahovať sa a pracovať v iných členských štátoch.
 
6.2.Kontroly na hraniciach
Voľný pohyb osôb v praxi znamená koniec pasových kontrol na hraniciach, čo sa však nevzťahuje na našu hranicu s Ukrajinou, pretože to je vonkajšia hranica EÚ. Na preukázanie  bude stačiť len občiansky preukaz alebo iný identifikačný doklad. Toto však neplatí vo Veľkej Británii a Írsku, pretože tieto dve krajiny nie sú členmi schengenského systému.
 
6.3.Právo zúčastniť sa volieb
Slováci vstupom do EU získali možnosť voliť a byť volení v komunálnych alebo regionálnych voľbách v členských štátoch, kde žijú, a to za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci toho štátu. Rovnako získali právo voliť a byť volení vo voľbách do Európskeho parlamentu. Avšak možnosť voliť poslancov do EP využilo len veľmi málo Slovákov, o čom hovorí mizivá účasť na voľbách, iba necelých 17% oprávnených voličov.
 
6.4.Zamestnanosť
Články Zmluvy zakladajúcej ES garantujú všetkým rovnaký prístup na trh práce. Občania Slovenska, aj ostatní z nových členských štátov, zatiaľ nemôžu pracovať v zahraničí bez pracovného povolenia, pretože vo väčšine krajín bolo zavedené 7-ročné prechodné obdobie na pohyb pracovnej sily. Výnimkou je V.Británia, Írsko a Švédsko a tak isto aj krajiny, ktoré spolu so Slovenskom 1.mája 2004 vstúpili do EÚ.
 
Prínosy :
-  neobmedzená migrácia obyvateľov za prácou priniesla zníženie miery nezamestnanosti
-  otvorením hraníc sa zvýšil aj prílev zahraničných investícií, pre ktorých sa stalo Slovensko výhodné z hľadiska lacnej pracovnej sily
-  ukončenie pasových kontrol na hraniciach skrátilo čakacie doby
 
Riziká:
-  otvorenie trhu práce prináša aj možnosť kvalifikovanej pracovnej sily zo Slovenska kvôli lepším podmienkam v zahraničí, avšak toto sa zatiaľ neprejavilo vo výraznej miere
-  problémom je aj zavedenie 7 ročných prechodných období vo väčšine krajín
 
 
7.Voľný pohyb kapitálu
Základným princípom voľného pohybu kapitálu  v rámci vnútorného trhu EÚ je sloboda pohybu investícií a peňažných prostriedkov bez akýchkoľvek obmedzení. Zavedenie eura v 12 členských krajinách EÚ prispelo k posilneniu vnútorného trhu.
 
Voľný pohyb kapitálu sa nedotýka len peňažných prostriedkov, ale aj pôdy, nehnuteľností, pôžičok, úverov, účtov a zahraničných investícií. V praxi to znamená, že v ktorejkoľvek členskej krajine si slovenský občan môže otvoriť účet v banke, previesť peniaze. Takisto bude možné bez akýchkoľvek zdĺhavých opatrení získať nehnuteľnosť ako dom, chata alebo pôda. Určite veľkým plusom je možnosť čerpania úverov, ktoré sú kvôli stúpajúcemu kurzu koruny voči euru výhodné. Integrácia do EÚ prispela k prílevu priamych zahraničných investícií vo väčšej miere ako sa predpokladalo. 
 
7.1.Hospodárska a menová únia
Pod týmto pojmom sa chápe proces koordinácie  hospodárskych a menových politík  medzi členskými štátmi európskej únie. V rámci krajín, ktoré takýmto spôsobom vzájomne koordinujú svoje politiky je 12 takých, ktoré súčasne na svojom území používajú spoločnú menu euro a tvoria tzv. Eurozónu.
Slovensko chce vstúpiť do hospodárskej a menovej únie v roku 2008. Predtým však musí splniť niekoľko kritérií – tzv. maastrichtské kritéria :
 
· verejný dlh by mal byť nižší ako 60% HDP (túto podmienku SR splňuje – dlh je približne 41,2 % HDP)
· deficit verejného rozpočtu nesmie prekročiť 3% HDP
· inflácia by nemala presiahnuť priemer troch členských krajín EU s najnižšou infláciou zvýšenou o 1,5%
 
Prínosy :
-  plnením maastrichtským kritérií sa zníži inflácia, úrokové sadzby a stabilizujú sa verejné financie, čo je veľmi dôležité z hľadiska ekonomickej stability.
-  čím  stabilnejšia bude ekonomika v SR, tým väčší bude prílev zahraničných investícii na Slovensku, ktorý podmieni ďalší rozvoj podnikania, čím sa zníži miera nezamestnanosti
 
Riziká:
-  Slovensko sa bude musieť vzdať svojej meny a menovej politiky a regulovanie hodnoty kurzu na trhu
-  rizikom je aj zvýšenie cien po zavedení eura, čo môže mať negatívny dopad na občanov 
 
8.Regionálna politika
Cieľom regionálnej politiky  EÚ je znižovanie rozdielov medzi úrovňami jednotlivých regiónov a zmierňovanie zaostávania menej rozvinutých regiónov. V predstupovom období EÚ poskytla Slovensku pomoc z tzv. predvstupových fondov – PHARE, ISPA, SAPARD
 
8.1.Štrukturálne fondy
Štrukturálne fondy nefinancujú individuálne projekty, ale viacročné projekty regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a Európska komisia. K štrukturálnym fondom patria Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond. Európsky fond regionálneho rozvoja: poskytuje pomoc zaostávajúcim regiónom, je určený na podporu financovania infraštruktúry, tvorby pracovných príležitostí, na miestne rozvojové programy a pomoc malým a stredným podnikateľom. Európsky sociálny fond: z neho možno čerpať podporu na rozvoj ľudských zdrojov, predovšetkým na vzdelanie a kultúru.  Pre roky 2004-2006 boli pre SR vyčlenené zo štrukturálnych fondov prostriedky v celkovej výške 1050,3 mil eur.
 
8.2.Kohézny fond 
Slúži na zmierňovanie ekonomických rozdielov medzi jednotlivými členskými krajinami, možno z neho získať prostriedky na rozvoj v oblasti dopravnej infraštruktúry a podpory kvality životného prostredia. O prostriedky však môžu výlučne žiadať len subjekty verejného sektora.
 
Prínosy:
-  vďaka dostatku finančných zdrojov v jednotlivých fondoch sa môžu znižovať rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, čo je na Slovensku veľmi zreteľné (okolie Bratislavy je ekonomicky aktívnejšie ako takmer všetky ostatné regióny dokopy)
-  Slovensko nepochybne týmto môže iba získať, a to z toho dôvodu, že Slovensko prispeje prostriedkami v hodnote 651 mil eur a odčerpá 1560 mil eur
 
Riziká:
-  problémy sa môžu vyskytnúť v čerpaní prostriedkov, pretože na Slovensku nie je dostatok vypracovaných a najmä kvalitných projektov
-  pri neschopnosti čerpania týchto prostriedkov môžu tieto prostriedky prepadnúť, čo by mohlo vážne ohroziť ďalšie finančné príspevky
 
9.Doprava
Po otvorení hraníc EÚ sa na Slovensku vo väčšej miere zväčšil objem prepravy. Najväčší nárast zaznamenala cestná doprava, pretože sa zväčšil zahraničný obchod s 25 krajinami EU. Tak ako v celej Európe, aj na Slovensku je železničná doprava momentálne v útlme.
 
9.1.Cestná doprava
Výhodou cestnej dopravy je jej spoľahlivosť, rýchlosť, flexibilita. Medzinárodná nákladná doprava hneď po vstupe zaznamenala prudký nárast a začala využívať výhody rozšíreného trhu. V súčasnosti na Slovensku podniká v cestnej nákladnej doprave asi 6000 podnikateľov, z čoho 3500 v medzinárodnej. Z toho vyplýva, že momentálne je na Slovensku nadbytok dopravných kapacít. Toto môže byť v budúcnosti významným impulzom pre zahraničné spoločnosti, pre ktoré je výhodné vyberať z množstva prepravcov, ktorí budú tlakom trhu nútení znižovať svoje prepravné tarify.
 
9.2.Letecká doprava
Slovenský letecký priemysel je v porovnaní s ostatnými krajinami málo rozvinutý. Zatiaľ na Slovensku pôsobia traja prepravcovia – Slovenské aerolínie, Sky Europe Airlines, Air Slovakia. Problémom je však málo kvalitných a moderných lietadiel a leteckej techniky, a tak isto aj zlepšenie leteckej a letiskovej bezpečnosti (vzhľadom na vzrastajúcu tendenciu terorizmu vo svete).
 
10.Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo tvorilo v rámci rokovaní o vstupe najzložitejšiu  a najrozsiahlejšiu kapitolu . Na Slovensku vo všeobecnosti prevláda názor, že vstup do EU slovenským poľnohospodárom iba ublížil. Avšak poľnohospodári vstupom získali výhody, ktoré podporujú odbyt produktov a zabezpečujú ich príjmy. Poľnohospodári sa po vstupe začali cítiť diskriminovaní, pretože v prvom roku po vstupe získajú len 25%, resp. 50% priamych platieb, ktoré sú pridelené 15 štátom. Táto výška však zabezpečila konkurencieschopnosť a stabilizáciu príjmov. Ak však poľnohospodárstvo má nasledovať príklad ostatných krajín musí sa zlepšiť kvalita, bezpečnosť a zdravotné štandardy výrobkov.
 
10.1.Špecifiká pri predaji niektorých výrobkov
V súvislosti so vstupom sa zjavili rôzne pochybnosti, či bude možné naďalej vyrábať niektoré výrobky ako napríklad bryndza, oštiepky, parenice.
 
Bryndza: aj po vstupe môžeme ďalej vyrábať bryndzu z ovčieho syra a nepasterilizovaného 
mlieka, ale možno ju predávať len sa slovenskom trhu aj to za predpokladu, že pri 
výrobe sa budú dodržiavať hygienické podmienky.
Rum: tuzemský rum sa môže tiež naďalej vyrábať, ale pod iným názvom. V EÚ sa pod
pojmom rum rozumie alkohol vyrobený z cukrovej trstiny a nie z cukrovej repy
v názve nesmie byť uvedené slovo rum
Uhorky: v EU platia normy pre tvar šalátových uhoriek. Podľa stupňa zakrivenia sa zaraďujú 
  do kvalitatívnych tried, každá krajina si môže určiť svoje vlastné parametre 
  zaraďovania
Rajčiny: aj na ne sa vzťahuje parameter pre tvar, ktorý musí byť rovnomerne guľový. Ak
  nevyhovujú kritériám, nemali by sa predávať.
 
Prínosy:
-  zvýšil sa objem finančných prostriedkov do poľnohospodárstva z fondov EÚ
-  prísnejšia kontrola prispela k zvýšeniu kvality potravinárskych a poľnohospodárskych produktov
-  otvorenie trhu umožnili zväčšiť distribúciu slovenských výrobkov
 
Riziká :
-  stanovené kvóty EÚ môžu byť prekážkou pri exporte
-  slovenské poľnohospodárstvo nie je natoľko mechanizované ako v niektorých štátoch EÚ, preto budú potrebné nemalé finančné prostriedky na zlepšenie mechanizácie a efektivity poľnohospodárstva
-  zvýšenie konkurencie medzi produkty dovážanými z EÚ a domácimi producentmi
 
11.Vonkajšie vzťahy, spravodlivosť a vnútorné záležitosti
11.1.Hraničný režim
Vstupom sa režim nebude veľmi meniť, aj naďalej bude na cestovanie potrebný platný cestovný doklad a to až dovtedy, kým Slovensko nevstúpi do schengenského systému. V súčasnosti do schengenského systému patria krajiny EÚ, výnimkou je Veľká Británia, Írsko. Prechod hraníc na občiansky preukaz je len vecou dohody medzi dvoma štátmi. Až vstupom do schengenského systému sa zrušia pasové kontroly, ostanú jedine na hranici s Ukrajinou, pretože to bude vonkajšia hranica Európskej únie. Medzi ostatnými krajinami sa zrušia pasové kontroly. 
 
11.2.Cudzinci v SR
Vstupom SR do EÚ vznikol pre občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov osobitný právny režim. Títo na vstup do našej krajiny potrebujú len platný cestovný doklad. Občania únie sa môžu v rámci EÚ slobodne pohybovať, nakupovať. Ako turisti môžu zostať na území Slovenska 90 dní. Ak chcú zostať dlhšie musia požiadať o povolenia na trvalý respektíve prechodný pobyt na policajnom útvare. Sú povinní predložiť platný cestovný doklad a doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania. Prvé povolenie sa udeľuje na 3 roky, potom na neobmedzený čas.
 
Prínosy :
-  v deň vstupu sa zrušila vízová povinnosť zo strany Veľkej Británie a Írska
-  vstupom do schengenského priestoru sa zrušia pasové kontroly a skrátia sa čakacie doby na hraniciach
 
Riziká:
-  pri otvorení hraníc sa zvýši nebezpečenstvo pohybu nežiadúcich osôb napríklad na športových podujatiach alebo demonštráciách
-  takisto umožňuje ľahší odchod z krajiny osobám, ktorým súd uložil ochranný dohľad
 
12.Vzdelávanie
Po vstupe do EÚ sa slovenským študentom otvorila možnosť študovať v zahraničí, kde môžu študovať za rovnakých podmienok ako domáci študenti. Jediným problémom môže byť zvládnutie jazyka. Ak členský štát prispieva na vzdelanie svojim študentom, majú na tento príspevok nárok aj študenti z iných členských krajín. Tento príspevok sa vzťahuje len na štúdium, nie na ubytovanie, internáty, stravu alebo iné výdavky.
 
Slovensko vstupom do EÚ môže aktívne vplývať na obsah a riadenie programov na podporu celoživotného vzdelávania prostredníctvom výučby cudzích jazykov, na podporu mobility a spolupráce na európskej úrovni a na zvyšovanie technológií pri vzdelávaní.
 
· Program Leonardo da Vinci:
je programom pre odborné vzdelávanie, ktorého cieľom je dosiahnuť spoluprácu v oblasti 
odborného vzdelávania. Podporuje celoživotné učenie sa, podnikateľského ducha, inovácie
a učenie sa cudzích jazykov.
· Sokrates:
  program o vzdelávaní, ktorý pokrýva všetky stupne vzdelania. Podporuje štúdium  v zahraničí, mobilitu a výmeny študentov a učiteľov, jazykovú prípravu a výmenu   informácií a rozširovanie skúseností. Jeho podprogramy sú : Erasmus - zameriavajúci sa na vyššie vzdelávanie, Comenius - zameraný na predškolský, základný a stredoškolský stupeň, Grundtvig - zameraný na prípravu dospelých, Lingua – na jazykovú prípravu, a Minerva – zameraná na odborné vzdelávanie v informačných a komunikačných technológiách.
· Mládež :
 akčný program pre mládež podporujúci vzdelávanie mladých ľudí, ktorí odišli zo školského systému a dobrovoľnícku prácu mladých v zahraničí.
 
Prínosy:
-  možnosť študovať v krajinách EÚ za rovnakých podmienok ako občania príslušnej krajiny
-  prístup k riadeniu vzdelávacích programov : Socrates II. , Leonardo da Vinci II., Mládež
 
Riziká:
-  odlev talentovaných študentov na vysoké školy do krajín EÚ, ktorí sa zväčša už nevrátia na Slovensko, pretože v zahraničí majú lepšie podmienky na uplatnenie sa

13.Občania SR
Cieľom mojej práce bolo zistiť ako občania vnímajú vstup do EÚ, či  vedia kde a ako môžu získať informácie, čo sú pre nich najväčšie prínosy a čo najväčšie straty.

Keď som začala zo svojou anketou neočakávala som také výsledky. Môže to byť spôsobené rozdielnosťou názorov jednotlivých vekových kategórií. Tak ako som predpokladala, najpozitívnejšie vnímajú vstup mladí ľudia, ktorým to prináša najmä možnosti cestovania, štúdia či lepšie pracovné podmienky a možnosti. Tak isto pozitívne vnímajú vstup aj ľudia s vysokoškolským vzdelaním. S najväčším skepticizmom som sa stretla pri dôchodcoch, ktorí mali dokonca obavy s vyplnením dotazníka, pretože sa obávali, že za ich názor ich bude niekto prenasledovať alebo súdiť ako za komunizmu. V ďalšej otázke, ktorá sa venovala strate národnej identity, niektorí opýtaní vyjadrili obavy zo straty identity, čo však nie je opodstatnené, pretože ako som už uviedla v teoretickej časti, Európska únia je založená na existencii národných štátov a kultúrnej mnohorakosti.  V otázke, ktorá sa týkala zlepšení po vstupe sa rovnaká časť pocítila zlepšenie v zamestnanosti a v právach občanov. Avšak rovnaký počet nepocítil žiadne zlepšenie.

Čo sa týka cien tovarov dovážaných z území mimo únie, väčšina ľudí vôbec nevnímala nárast cien  alebo ich nepovažovala za také prehnané, aby ich považovali za negatívne. Dôvodom prečo ceny nenarastali veľkou rýchlosťou bol pozitívny vývoj ekonomiky, čo sa podpísalo pod výhodný kurz koruny voči euru. Enormné zvýšenie cien môže nastať po zavedení eura na Slovensku v snahe priblížiť sa reálnym cenám v EÚ. Najnegatívnejší dopad podľa opýtaných zasiahol poľnohospodárstvo. Je pravda, že v prvom roku boli slovenskí poľnohospodári v nevýhode, pretože im boli pridelené nižšie priame platby ako 15tke, ale ďalšie roky by mali priniesť lepšie výsledky, pretože trh sa zväčší, čím by sa mali priamo úmerne zvyšovať aj zisky.

Za najväčšiu výhodu vstupu občania považujú možnosť cestovať za prácou do zahraničia, kde je ponuka širšia a tak isto aj finančné ohodnotenie je vyššie. Na trhu v práce EÚ majú šancu uplatniť sa aj obyčajní robotníci ako napríklad murári, zvárači kovov, pretože v členských štátoch majú nedostatok ľudí s odbornou kvalifikáciou. Aj možnosť študovať na zahraničných univerzitách, za rovnakých podmienok ako občania toho ktorého štátu,  považujú za ďalší prínos. Ďalšími pozitívami sú možnosti neobmedzene cestovať (teda až po vstúpení do schengenského systému) a prílev zahraničných investícií na Slovensko, ktoré zaručia dlhodobejšiu ekonomickú stabilitu. (KIA, PSA Peugeot.....)  Za najväčšiu nevýhodu je považovaný odsun kvalifikovanej pracovnej sily za lepšími pracovnými podmienkami.

Posledná otázka sa týkala dostupnosti informácii o EÚ. Obidve odpovede boli v rovnováhe. Podľa môjho názoru informovanosť by sa mala ešte zlepšiť, pretože je dosť obtiažne zohnať si nejaké informácie od úradníkov, ktorí vo väčšine prípadov nemajú záujem podať vám konkrétnejšie údaje a informácie. Jediným zdrojom sa potom stáva internet, ku ktorému však tiež nemajú všetci prístup. Na šťastie však Úrad vlády SR vydal publikácie Slovensko a EÚ, ktoré sa dotýkajú jednotlivých oblastí a dokážu aj obyčajnému človeku vysvetliť podstatu problému.