Potreba deľby štátnej moci

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: kajka
Typ práce: Referát
Dátum: 28.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 335 slov
Počet zobrazení: 3 685
Tlačení: 346
Uložení: 326
Prezentujte svoj vlastný názor na potrebu deľby štátnej moci. Porovnajte obdobie pred tým, ako sa myšlienka delenia štátnej moci uplatnila v praxi. Využite pri tom poznatky z filozofie a dejepisu.
 
O deľbe moci môžeme hovoriť, ak moc v štáte je rozdelená medzi niekoľko štátnych orgánov. Toto rozdelenie mocí medzi rôzne štátne orgány je však len predpokladom na skutočnú deľbu moci. Ďalšími zásadami sú oddelenosť mocí, nezlučiteľnosť mocí, nezávislosť mocí, samostatnosť mocí a nezodpovednosť mocí.
 
Oddelenosť mocí
Verejnú moc delíme (tak ako ju rozdelil Motesquieu vo svojom diele Duch zákonov) na výkonnú moc, zákonodarnú moc a súdnu moc. Je nutné oddeliť predovšetkým zákonodarnú a výkonnú moc.
Zákonodarnú moc vykonáva najvyšší zastupiteľský orgán, ktorý je tvorený v pravidelne sa opakujúcich demokratických voľbách.
Výkonnú moc vykonáva buď panovník (v monarchiách) alebo prezident (v republikách). V súčastnosti je však vo väčšine štátov výkonná moc v rôznej miere rozdelená medzi hlavu štátu (panovník, prezident) a vládu či kabinet.
Súdnu moc v demokratických štátoch v súčasnosti vykonávajú nezávislé súdy. Nezávislosť je zabezpečená najmä tým, že sudcovia sú ustanovovaní natrvalo a výkonná či zákonodarná moc nemôže zasahovať do rozhodovania konkrétnych vecí.

Nezlučiteľnosť mocí
Zásadu nezlučiteľnosti vyjadruje princíp, podľa ktorého každý môže vykonávať svoje funkcie len v rámci jednej moci. Jednoducho povedané, napr. poslanec NR SR môže byť zároveň aj poslancom mestského či obecného zastupiteľstva, ale nemôže byť zároveň sudcom. V širšom význame potom napr. sudcovia nemôžu byť členmi politických strán, alebo podnikať.

Nezávislosť mocí
Nezávislosť mocí znamená, že všetky zložky moci, musia byť navzájom kreačne nezávislé. To znamená že žiadna zložka moci nevytvára iné zložky moci. Tento princíp je všeobecne narušený najmä pri kreácii súdnej moci, kde sudcovia sú spravidla menovaní prezidentom. Sú však menovaní natrvalo, čím sa tento vplyv značne obmedzuje.

Samostatnosť mocí
Samostatnosť mocí znamená, že výkonnú, zákonodarnú a súdnu moc nie je možné hierarchicky usporiadať (neexistujú medzi nimi vzťahy nadriadenosti a podriadenosti), pretože sú navzájom nezávislé a samostatné.

Nezodpovednosť mocí
Zásada nezodpovednosti moci znamená, že medzi jednotlivými zložkami moci nemožno uplatňovať ústavno-politickú zodpovednosť. Štátni funkcionári majú zodpovednosť len voči svojim voličom.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z NOSKY



Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu