Citáty Platóna a Aristotela porovnanie

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: kajka
Typ práce: Referát
Dátum: 29.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 579 slov
Počet zobrazení: 7 179
Tlačení: 391
Uložení: 412
Porovnajte citáty Platóna a Aristotela a na ich základe zdôvodnite rozdiel v ich filozofii:„Obyčajný človek žije neosvietený medzi tieňmi.“„Pozorovanie prírody nám všade ukazuje podivuhodnú účelnosť.“
 
A/ 1. citát – Platón, podobenstvo o jaskyni.
Náuka o ideách (Platónov objektívny idealizmus): všetko čo môžeme vnímať svojimi zmyslami, všetko čo môžeme chytiť, to všetko je z materiálu (hmoty), ktorý obrába čas. To znamená, že to plynie! (porovnaj s ostatnými prírodnými filozofmi). Naproti tomu je niečo, čo sa nedá zmyslami uchopiť ani sa toho dotknúť. Je to časovo neohraničená forma (idea), ktorá je večná a nemenná. Nie je to žiadna fyzikálna pralátka. Práve naopak, existuje „to“ len v nehmotnom svete, „svete ideí“.  Platón je idealista!
Príklad 1: materiálny kôň (zmysly, náš svet) vs. ideálny kôň (racio, svet ideí)
Platón prišiel na to, že za skutočným zmyslovým svetom, musí existovať ešte svet ideí, svet foriem (to je to nemenné bytie, ktoré hľadal), večné nemenné vzorce a pravzory všetkých javov na svete, z ktorých sú ostatné veci na Zemi odvodené (stvorené).
 
Platón rozdelil svet na dve časti:
a/ zmyslový svet: ten čo plynie, nedokonalý, premenlivý, nepoznateľný, pominuteľný
b/ svet ideí: ten čo je večný a nemenný, dokonalý, trvajúci, poznateľný rozumom ... 
 
Poznávanie (učenie) je len rozpomínaním na svet ideí, v ktorom duša sídlila pred našim príchodom na svet = toto je ideálny život, ale väčšina ľudí sa upriamuje na materiálny svet vnímaný zmyslami = duša nemá priestor na sebarealizáciu (upadá = slabé poznanie).
Príklad 8: tieň vs. skutočný strom (odraz vs. forma). Ten kto chce, snaží sa pozrieť, čo vrhá ten tieň. Väčšinu ľudí to nezaujíma (sú hlboko v kožuchu králika).
Text1:Podobenstvo o jaskyni: cesta filozofa od nejasných predstáv ku skutočným ideám resp. racionálne poznávanie sveta okolo nás („vyliezanie z kožucha)
 
B/Aristoteles: „Pozorovanie prírody nám všade ukazuje podivuhodnú účelnosť.“
Predmet jeho filozofie bol tu na Zemi a nie v imaginárnom „svete ideí“. Aristoteles využíval (na rozdiel od Platóna, ktorý veril iba rozumu) svoje zmysly. Intenzívne skúmal prírodné procesy, snažil sa ich systematizovať a usporiadať.
Kritika Platóna: Platón objavil „večné a nemenné“ vo svete ideí, v paralelnom svete mimo nášho sveta zmyslového. Takýmto spôsobom zdvojnásobil počet vecí (ideálne a skutočné). Aristoteles s tým nesúhlasil. Pre Aristotela je idea (forma) koňa niečo, čo sme si vytvorili my ľudia, potom čo sme videli veľa koňov. To znamená že idea (forma) koňa neexistuje niekde mimo samotného objektu (koňa), ale práve naopak, existuje v ňom samom ( v koňovi).  Idea koňa = vlastnosti koňa, ktorými disponuje (4 nohy, cval, klus, prijímanie potravy, rozmnožovanie a pod.). Pod formou kôň Aristoteles chápal to, čo je spoločné pre všetky kone na svete, v ich špeciálnych vlastnostiach. Toto znamenalo obrovský obrat v spôsobe myslenia.
 
Platón považoval za najvyšší stupeň skutočnosti to, čo môžeme poznať rozumom (racionalizmus). Naopak Aristoteles považoval za najvyšší stupeň skutočnosti to, čo vnímame pomocou zmyslov (empirizmus).
Aristoteles tvrdí, že myšlienky ktoré v sebe máme sa dostali do nášho vedomia prostredníctvom zmyslov. Ale máme aj vrodený rozum (schopnosť usporadúvať zmyslové vnemy do skupín). Rozum je hlavným znakom človeka, ale je prázdny, kým niečo zmyslovo nevnímame. Aristoteles bol dualista (rozum + zmysly).Človek nemá žiadne vrodené idey, ako tvrdil Platón.
Látka a forma:  Aristoteles považoval za večné a nemenné formy (špecifické vlastnosti vecí), ktoré tvarujú látku (matériu). Skutočnosť, ktorú vidíme je jednotou látky (materiál) a formy (vlastnosti vecí).
 
Príklad 1: Sliepka – je stvorená z látky: perie, svaly, kosti, krv atď.  Jej formou sú jej vlastnosti: kotkodákanie, znášanie vajec, zobanie zrna atď. Keď sliepka zahynie, látka ostane (mŕtve telo), ale forma sa zničí (už nebude kotkodákať). Už to nebude sliepka. Každá látka skrýva v sebe možnosť dosiahnuť nejakú konkrétnu formu.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z NOSKY



Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu