Vzťah filozofie a náboženstva v období stredoveku
Autor: kajka
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 02.06.2014
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 336 slov
Počet zobrazení: 4 573
Počet zobrazení: 4 573
Tlačení: 377
Uložení: 399
Uložení: 399
Na piatich príkladoch vysvetlite vzťah filozofie a náboženstva v období stredoveku.
V stredoveku bol viditeľný vplyv cirkvi vo všetkých oblastiach života = filozofia je slúžkou cirkvi, cirkev= monopol na pravdu
- budovanie kláštorných škôl, jediné miesto kde sa dala študovať filozofia, ale upravená náboženstvom
-„pokresťančenie Platóna“: Augustin tvrdil, že Boh stvoril svet z ničoho (biblická myšlienka). Gréci (čiže aj
Platón) verili, že svet vždy existoval (chaos). Augustin spojil tieto 2 protichodné názory pomocou Platónovho
učenia o ideách: kým Boh stvoril svet (kým svet nebol) existovali idey v božích myšlienkach (Boh je večný).
Platónske idey pripísal Augustin Bohu a tak zachránil Platónovo učenie
-Vďaka apoštolom sa začalo kresťanstvo šíriť v celom stredozemí až dorazilo do Atén a Ríma = ovplyvnenie
antickej filozofie kresťanstvom.
- Augustín, rovnako ako Plotínos tvrdil, že zlo je neprítomnosť Boha (príklad: kužeľ svetla v tme...). Zlo nemá
žiadnu reálnu existenciu, čiže je ničím – neexistuje. To, čo stvoril Boh je len dobré. („Dobrá vôľa je dielom
božím, zlá vôľa je odpadnutím od tohto diela:“).
- poznanie Aristotela, gréckej filozofie + arabskej filozofie a vedy + židovskej filozofie + scholastické
komentáre pomohli vytvoriť obrovské množstvo vedeckého materiálu a poznania vôbec. Začala sa snaha
o zhrnutie všetkých poznatkov do konečnej a súhrnnej podoby. Scholastici si dali za cieľ vytvoriť definitívny
systém poznania sveta – encyklopédiu vied, ktorej vrchol tvorí teológia. Táto snaha scholastických filozofov
vyvrcholila vytvorením obrovských súm (diela zahrňujúce celé poznanie ľudstva (svetské poznatky – najmä
Aristotelove + zjavené pravdy – cirkev) Aristoteles = preklad Albert Veľký.
- univerzity vystriedali kláštorné školy. Na jednom mieste sa sústredilo štúdium všetkých vied, ktoré spojovala
do jedného celku (systému) kresťanská teológia. Stali sa novými centrami filozofického a vedeckého myslenia.
Najznámejšie univerzity: Kolín, Paríž, Oxford, Padova ..
- centrom filozofického a teol. myslenia sa stávali aj žobravé mníšske rády (dominikáni 1216, františkáni)
Predmetom stredovekej filozofie bol Boh, stvorenie, viera, zjavenia, vytváranie, ochrana a upevňovanie cirkevných dogiem. Pomocou antických filozofov (najmä Platóna a Aristotela – najväčšie autority doby) sa stredoveká filozofia snažila obhájiť svoje dominantné postavenie. Antické učenie sa stalo prostriedkom (nie cieľom!) stredovekých filozofov, ktorí už mali svoju pravdu a potrebovali ju oprieť o učenie starých Grékov.
V stredoveku bol viditeľný vplyv cirkvi vo všetkých oblastiach života = filozofia je slúžkou cirkvi, cirkev= monopol na pravdu
- budovanie kláštorných škôl, jediné miesto kde sa dala študovať filozofia, ale upravená náboženstvom
-„pokresťančenie Platóna“: Augustin tvrdil, že Boh stvoril svet z ničoho (biblická myšlienka). Gréci (čiže aj
Platón) verili, že svet vždy existoval (chaos). Augustin spojil tieto 2 protichodné názory pomocou Platónovho
učenia o ideách: kým Boh stvoril svet (kým svet nebol) existovali idey v božích myšlienkach (Boh je večný).
Platónske idey pripísal Augustin Bohu a tak zachránil Platónovo učenie
-Vďaka apoštolom sa začalo kresťanstvo šíriť v celom stredozemí až dorazilo do Atén a Ríma = ovplyvnenie
antickej filozofie kresťanstvom.
- Augustín, rovnako ako Plotínos tvrdil, že zlo je neprítomnosť Boha (príklad: kužeľ svetla v tme...). Zlo nemá
žiadnu reálnu existenciu, čiže je ničím – neexistuje. To, čo stvoril Boh je len dobré. („Dobrá vôľa je dielom
božím, zlá vôľa je odpadnutím od tohto diela:“).
- poznanie Aristotela, gréckej filozofie + arabskej filozofie a vedy + židovskej filozofie + scholastické
komentáre pomohli vytvoriť obrovské množstvo vedeckého materiálu a poznania vôbec. Začala sa snaha
o zhrnutie všetkých poznatkov do konečnej a súhrnnej podoby. Scholastici si dali za cieľ vytvoriť definitívny
systém poznania sveta – encyklopédiu vied, ktorej vrchol tvorí teológia. Táto snaha scholastických filozofov
vyvrcholila vytvorením obrovských súm (diela zahrňujúce celé poznanie ľudstva (svetské poznatky – najmä
Aristotelove + zjavené pravdy – cirkev) Aristoteles = preklad Albert Veľký.
- univerzity vystriedali kláštorné školy. Na jednom mieste sa sústredilo štúdium všetkých vied, ktoré spojovala
do jedného celku (systému) kresťanská teológia. Stali sa novými centrami filozofického a vedeckého myslenia.
Najznámejšie univerzity: Kolín, Paríž, Oxford, Padova ..
- centrom filozofického a teol. myslenia sa stávali aj žobravé mníšske rády (dominikáni 1216, františkáni)
Predmetom stredovekej filozofie bol Boh, stvorenie, viera, zjavenia, vytváranie, ochrana a upevňovanie cirkevných dogiem. Pomocou antických filozofov (najmä Platóna a Aristotela – najväčšie autority doby) sa stredoveká filozofia snažila obhájiť svoje dominantné postavenie. Antické učenie sa stalo prostriedkom (nie cieľom!) stredovekých filozofov, ktorí už mali svoju pravdu a potrebovali ju oprieť o učenie starých Grékov.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Východné náboženstvá | Referát | 25 947 slov | |
Ako sa menil predmet filozofie v Grécku | Referát | 1 283 slov | |
Zdôvodnite potrebu filozofie v súčasnom období | Referát | 178 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#stredoveká filozofia #etika podnikania #naboženstva #stredoveké náboženstvo #reklama v stredoveku #spoločnosť v stredoveku #teologia #protichodne nazoryMaturitné témy z NOSKY
Diskusia: Vzťah filozofie a náboženstva v období stredoveku
Pridať nový komentárVygenerované za 0.029 s.