Demokracia nie je potrebná, dokonca, že je zlá

Demokracia nie je potrebná, dokonca, že je zlá

Zaujmi stanovisko k myšlienkam niektorých filozofov, ktorí tvrdili, že demokracia nie je potrebná, dokonca, že je zlá (Platón, Aristoteles, Machiavelli, Hegel, Marx, Nietzsche a iní). Existujú aj lepšie spôsoby riadenia spoločnosti ako je demokracia? Ako je to v súčasnosti vo svete?

Platón: platónov štát ako porovnanie dobre fungujúceho organizmu, bol utopistický, totalitný (pri moci filozifovia na to vychovávaní).

Aristoteles:  ideálne ústavy (dobré štáty)  zvrhlé ústavy (zlé štáty)  ................ monarchia  ... ... tyrania .  ................aristokracia ...   môžu sa zvrhnúť na ... oligarchia
  políteiá ...  ... demokracia

Machiavelli:  . Pri štúdiu rímskych dejín sa mu najviac pozdávali myšlienky: úspech za každú cenu, realistické branie skutočnosti (pragmatizmus), bezohľadnosť voči morálke.  Jediným princípom politického správania musí byť zachovanie štátu a stupňovanie jeho moci. Všetky prostriedky, ktoré slúžia tomuto cieľu sú povolené, či už sú morálne, alebo nie: klamstvo, lesť, zrada, krivá prísaha, korupcia, porušenie zmluvy, násilie, vražda. 

Hegel: nad jednotlivca postavil tzv. „objektívnu moc“ (rodina a štát). tvrdil, že najväčšou skutočnosťou je absolútna idea – pravda je celok.  (príklad: puzzle – jedno políčko nemá žiadny význam). Z toho vyvodil aj postavenie jednotlivca v spoločnosti. Jednotlivec je organickou súčasťou spoločnosti. Štát je viac ako jednotlivec! 

Nietzsche: tak isto ako u Schopenhauera je aj podľa Nietzscheho pravou podstatou sveta vôľa k moci. Je to najsilnejší ľudský inštinkt. Nietzsche odmieta akúkoľvek metafyziku, náboženstvo, ideálny svet ideí a pod. a uznáva len svet skutočný. Vôľa k moci je podľa neho snaha niečo poznať a urobiť, osvojiť si, ovládnuť, využiť, manipulovať, schopnosť robiť výber. Človek je tvorcom všetkého! a „Boh je mŕtvy!“
antidemokratický: demokracia je morálkou stáda. Aj náboženstvo pramení zo stádového spôsobu myslenia.