Zmysly, rozum, cit, intuícia, viera

Zaujmite vlastné stanovisko k úlohe zmyslov, rozumu, citu, intuície a viery v poznávacom procese. Použite argumenty filozofov, s ktorými súhlasíte.
 
Racionalizmus – Platóna tvrdí, že to, čo trvá krátko, (napr. mydlová bublina alebo mramor. žiadny rozdiel tam nie je. skôr či neskôr zaniknú) nemôžeme poznať. Máme o tom len domnienky (zmyslové = nesprávne). Dokonalé poznanie môžeme získať len pomocou rozumu. Platón je racionalista! Nemôžeme sa spoľahnúť na to, čo nám tvrdia zmysly, ale iba na to čo pochádza z racia. Rozum máme rovnaký. Je dokonalý.
Ďalší racionalisti: René Descartes, Gottfried Wilhelm Leibniz

Dualizmus - Aristoteles tvrdí, že myšlienky ktoré v sebe máme sa dostali do nášho vedomia prostredníctvom zmyslov. Ale máme aj vrodený rozum (schopnosť usporadúvať zmyslové vnemy do skupín). Rozum je hlavným znakom človeka, ale je prázdny, kým niečo zmyslovo nevnímame. Aristoteles bol dualista (rozum + zmysly).Človek nemá žiadne vrodené idey, ako tvrdil Platón.

Empirizmus – John Locke, zakladateľ britského empirizmu, tvrdí, že keď prichádzame na svet, nevieme o ňom nič. Nemáme žiadne vrodené idei. Ak teda máme nejakú predstavu, ktorú nemôžeme spojiť so skúsenosťou, je to len blud a falošná predstava. Slová ako „Boh“ a „večnosť“ nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, lebo nikto nemá živú skúsenosť s Bohom alebo večnosťou a pod. Pre empirikov bolo dôležité preskúmať všetky ľudské predstavy a prepojiť ich so skúsenosťou. Lockovo dielo „Rozprava o ľudskom rozume“ pojednáva o dvoch problémoch: 
a/ odkiaľ ľudia získavajú svoje myšlienky a predstavy ? 

Naše vedomie, kým niečo zaregistrujeme svojimi zmyslami, je podľa Locka ako „tabula rasa“ (nepopísaná doska). Pomocou zmyslového vnímania vzniká v našom vedomí niečo, čo Locke nazýva jednoduché zmyslové idei (pocity). Vedomie ale nie je pasívne a pocity spracováva pomocou myslenia, uvažovania, viery, pochybovania ... pomocou ktorých vznikajú tzv. reflexie. Locke rozoznáva dva stupne poznávania: pocit (jednoduchý, surový, nespracovaný vonkajší vnem)  a reflexiu (vedomím spracovaný a usporiadaný pocit).  V skutočnosti prijímame celý rad jednoduchých pocitov (jablko: zelené, kyslé, šťavnaté, guľaté ...) a vytvárame si o veciach zloženú predstavu (predstava celého jablka).

b/ môžeme sa spoľahnúť na to, čo nám „hovoria“ zmysly ? 
Locke rozoznáva „primárne“ a „sekundárne“ zmyslové kvality. Primárne kvality (existujú vo veciach): rozmery, hmotnosť, forma, pohyb vecí, počet. Pri týchto prvotných kvalitách si môžeme byť istí, že nám naše zmysly neklamú. To, čo vnímame ako prvotnú kvalitu je pravda. Sekundárne kvality (neexistujú vo veciach): farba, vôňa, chuť, zvuk. Pri týchto druhotných kvalitách si nemôžeme byť istí, či nám zmysly sprostredkúvajú úplnú pravdu. Tieto kvality neodrážajú skutočné vlastnosti vecí, ale iba ich pôsobenie na naše zmysly. Každý jedinec vníma tieto druhotné kvality rozdielne (individuálne), podľa toho, aký má zmyslový aparát. Myšlienky prichádzajú do vedomia a posteriori (po skúsenosti) a nie a priori (pred skúsenosťou). Pokiaľ človek nemá zrakovú skúsenosť tejto primárnej kvality, nemôže rozoznať guľu od kocky.
Ďalší empirici: David Hume, Thomas Hobbes, Francis Bacon, …

Úloha viery – Tomáš Akvinský tvrdí, že existuje ríša skutočnosti (skutočný svet) a my ju môžeme poznať. Tomáš odmieta len „myšlienkovú skutočnosť“.  Naše poznanie je objektívne ale nedostačujúce. Nad ríšou poznania (filozofia, iné vedy) je ríša nadprirodzenej pravdy. Tam sa nedá dostať prostredníctvom rozumu (opak raných scholastikov). To sú tzv. nadprirodzené pravdy („zjavená teológia“). Medzi poznaním a vierou nie je žiadny rozpor. Kresťanská pravda nie je s rozumom v rozpore. Pravda je len jedna, lebo pochádza od Boha.

Úloha intuície – Baruch Spinoza stavia do popredia ĺohu intuície. Ak pochopíme, že všetko sa deje z hľadiska večnosti a nevyhnutne, a že všetko so všetkým súvisí, dosiahneme intuitívne poznanie prírody ako celku ( „Musíš vidieť svet v jeho úplnosti.“). Každá pravda, ak je pravdou, musí byť uchopiteľná intuitívne! A to je cieľ, o ktorý sa musíme usilovať. V tomto prípade sa dajú hľadať paralely s východnými filozofiami a učeniami (najmä Buddhizmus).