Východné filozofické myslenie a grécka filozofia

Na základe poznatkov o brahmanizme, hinduizme, buddhizme, konfucionizme a taoizme , porovnajte východné filozofické myslenie s gréckou filozofiou.
 
Východná filozofia a náboženstvo, s ktorým je úzko spätá, má mystický, poetický, podmanivý postoj. Pravda sa nedá vypovedať. Pravdu musíme zažiť. Pravdu musíme hľadať mimo jazyk. Aj to čo nie je, je dôležité: „Koleso je prospešné, pretože v jeho strede je diera. Hlinený hrniec je prospešný, pretože obsahuje prázdny priestor. Dvere a okná sú tiež prospešné, pretože sú otvormi v stenách. Hodnota toho, čo je tu, spočíva v tom, čo tu nie je.“ Lao-c´
 
Východná filozofia poukazuje na to, že všetky veci sú navzájom prepojené. Realita je celok. „Predmety nemajú vnútorný zmysel. Neznamenajú nič, ak sa nechápu v prepojení na iné veci. Pravda je vo vzájomnom vzťahu.“  Dogen, učiteľ zen-u
Západná filozofia sa snaží klasifikovať a rozdeliť veci na čo najmenšie skupiny a podskupiny. Východná filozofia hovorí o tom, že celok je viac ako súčet jeho jednotlivých častí. Život je celok, ktorý nemožno rozdeliť a definovať. Východná filozofia poukazuje na to, že všetky veci sú navzájom prepojené.
Nestálosť bytia vo vých. Fil.: Všetko je ilúzia, život je tekutina, ktorá sa valí dopredu. Všetkým preteká tao.
Stálosť bytia vo východnej filozofii: Vesmír skrýva aj svoju skrytú stálosť – brahma.
 
Východná filozofia nie je založená na racionálnosti, ale intuícii (poznanie vcítením, vnuknutím bez rozumového zdôvodnenia). Dosiahneme j pomocou meditácie, askézy, dodržiavaním etických kódexov. India: ríša ducha, usporiadať a udržať obrovskú krajinu - kasty, ideál áhinsy – nenásilia mal tomu napomôcť, každý ľudský život má rovnakú cenu, právo na dušu aj zvieratám, vonkajší svet Indov nezaujímal, pravdu hľadali vo svojom vnútri, zaoberali sa hlavne otázkami podvedomia (hľadali „skutočné ja“), asketizmom (zdržanlivosť, striedmosť, mravná prísnosť) sa snažili dosiahnuť dokonalosť – vyššiu formu života alebo až nirvánu (splynutie s božskou prapodstatou, blaženosť)
 
Čína: usporiadať a udržať obrovskú krajinu, základ spoločnosti nie je kasta ale rodina, namiesto áhinsy fungovala poslušnosť voči najstaršiemu (resp. štátu), tradícia,  fatalizmus (viera v neodvratný osud, osudovosť – vyjadrujú to čínske princípy tao, wu-wej, prírodný zákon, božský zákon, zákon obratu ..., zaujímali ich otázky osudu a usporiadania ríše (štát)
 
Spoločné črty východných filozofií: 
a/ možnosti jednotlivca sú obmedzené
b/ kráľom tvorstva nie je človek ale skupina ľudí – kasta, rodina, štát 
c/ filozofi naväzujú na prácu predchádzajúcich fil. (silná tradícia, žiak nekritizuje učiteľa)
d/z toho vyplýva málo filozofických smerov
e/ harmónia s prírodou, hľadanie zlatej strednej cesty
 
Grécko: revolúcia v myslení, dôležitý je sebavedomý jednotlivec (nie zviazaná skupina), dôležitý je pokrok (pohyb) a nie tradícia, kritika učiteľov a tradície (na Východe nemožné), vytvorenie občianskej spoločnosti (aktívny občania),  obrat do vnútra človeka (etika), Gréci zhrnuli vo svojej filozofii celé vtedajšie ľudské poznanie a odštartovali modernú európsku kultúru (civilizáciu)