Horizontálne delenie štátnej moci v demokratických štátoch
Autor: kajka
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 14.06.2014
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 610 slov
Počet zobrazení: 6 151
Počet zobrazení: 6 151
Tlačení: 394
Uložení: 373
Uložení: 373
Vysvetlite horizontálne delenie štátnej moci v demokratických štátoch. Porovnajte úlohy, ktoré majú jednotlivé zložky štátnej moci. Aplikujte túto schému na Slovensko.
Úlohou delenia štátnej moci je vzájomná kontrola štátnych orgánov a zamedzenie zneužitiu moci. Najfrekventovanejšou formou deľby moci v demokraciách je tzv. horizontálna deľba štátnej moci. Myšlienku delenia štátnej moci rozpracovali filozofi: Alexis de Tocqueville, John Locke a Charles Montesquieu na konci 18. storočia. Podstatou delenia štátnej moci je jej rozdelenie na 3 rovnocenné a na sebe nezávislé zložky.
ZÁKONODARNÁ MOC – LEGISLATÍVA (parlament, NRSR, snemovňa/senát, kongres, národné zhromaždenie, duma ...): je to kolektívny orgán štátnej moci, ktorý rozhoduje na základe hlasovania (1/2, 2/3, 3/5). Zhromaždenie poslancov slúži ako spojnica medzi občanmi a vládou. Určuje normy správania, ustanovuje, odvoláva. Mandát poslancov (ich právomoc vykonávať funkciu) pochádza od voličov = zastupiteľská demokracia. Funkčné obdobie je 3-5 rokov.
Úlohy a právomoci parlamentu:
a/ prijíma, mení a dopĺňa Ústavu
b/ prijíma, mení a dopĺňa zákony
c/ schvaľuje štátny rozpočet
d/ schvaľuje program vlády (vyslovuje dôveru alebo nedôveru)
e/ ratifikuje medzištátne dohody
f/ kontroluje vládu
g/ menuje sudcov
h/ volí prezidenta (nie u nás)
Typy parlamentov:
1 – komorový (SR, Švédsko, Izrael, Dánsko) 2 komorový - bikameralizmus (ČR snemovňa / senát, VB dolná / horná snemovňa (nevolí sa), Nem. národné zhomaždenie / senát., USA snemovňa repre. / senát), 2 komora kontroluje 1 komoru
Otázka: Prečo sa deľba moci považuje za dôležitý liberálno-demokratický princíp?
VÝKONNÁ MOC - EXEKUTÍVA (vláda): najvyšší orgán výkonnej moci tzv. štátnej správy. Skladá sa
z predsedu a ministrov.
3 formy exekutívy (vlády):
a/ všeobecné parlamentné voľby – parlamentarizmus – vláda premiéra (Európa, India, Austrália)
premiér je zodpovedný parlamentu, jeho mandát pochádza zo všeobecných parlamentných volieb, je spojnicou
medzi legislatívou a exekutívou, je členom zhromaždenia a zároveň šéfom vlády, legislatíva a exekutíva
splývajú. Najsilnejšia politická strana alebo koalícia strán (viac ako ½) zostaví (odhlasuje) vládu a prezident ju
vymenuje. Vláda je zodpovedná parlamentu (dôvera). Na čele vlády je premiér, prezident nie je členom
exekutívy. Ak vláda stratí väčšinu v parlamente, môže padnúť a nasledovať budú predčasné parlamentné
voľby. Výhody: kontrola vlády zhromaždením, demokratickosť. Nevýhody: blokovanie parlamentu,
nefunkčná vláda pri obštrukciách silnej opozície
b/ priama voľba prezidenta, ktorý si určí vládu sám – prezidentský systém (USA, Francúzsko, Rusko,
Latinská Amerika) obr. str. 357: ústavná a politická deľba moci medzi legislatívou a exekutívou. Výkonná
moc je zverená prezidentovi, ktorý sa nezodpovedá zhromaždeniu. Exekutíva (prezident) a legislatíva
(kongresmani) sú volení zvlášť, a sú od seba nezávislí. Prezident = hlava štátu + premiér. Prezident nemôže
rozpustiť parlament a parlament nemôže odvolať prezidenta s výnimkou impeachmentu (zbavenie funkcie na
základe osobného alebo profesionálneho zlyhania, porušenie ústavnosti – Nixon, Clinton)
Výhody: zodpovednosť na lídrovi, leadership, jasná politika Nevýhody: ak je kongres v rukách opozície,
ťažkosti prezidenta s presadzovaní svojej politiky
c/ kabinetná forma vlády (VB, Commonwealth, Tal., Švédsko) str. 365: spojnicou medzi legislatívou
a exekutívou je kabinet (vyššie postavení ministri), členovia kabinetu sú zodpovední zhromaždeniu, kabinet je
najvyšším výkonným orgánom, premiér je na rovnakej úrovni ako ministri.
Výhody: demokratickosť, politická diskusia
Nevýhody: zásterka premiérovej moci, nesúlad medzi ministrami, nekonzistentná politika kabinetu.
Úlohy vlády:
a/ vykonávanie zákonov (uvádzanie zákonov do života)
b/ schválenie programového vyhlásenia – dôvera vláde
c/ návrhy zákonov
d/ organizácia štátu v súlade s Ústavou
e/ kontakt a spolupráca so zahraničím
K výkonnej moci patrí aj prezident, ktorý nenesie politickú zodpovednosť a má slabé postavenie.
Kompetencie prezidenta:
a/ reprezentácia štátu navonok
b/ menovanie štátnych úradníkov
c/ hlavný vojenský veliteľ ( vyhlásenie výnimočného stavu, vojna, mier)
d/ zapožičať štátne vyznamenania
Prezidenta možno voliť: priamo (SR), voliteľmi (USA), parlamentom (Taliansko)
SÚDNA MOC – JURISDIKCIA: úlohou súdnej moci je kontrolovať zákonodarnú aj výkonnú moc, podávať
výklad Ústavy a riešiť konflikty. Najvyššiu právomoc má Ústavný súd, ktorý posudzuje rozhodnutia vlády
a parlamentu, či nie sú v rozpore s Ústavou. Najdôležitejší princíp súdnictva: nezávislosť sudcov (dlhé volebné
obdobie – 7 rokov (ÚS) + doživotie (sudca), nestrannosť, neodvolateľnosť, imunita, nezávislosť na politike)
Úlohou delenia štátnej moci je vzájomná kontrola štátnych orgánov a zamedzenie zneužitiu moci. Najfrekventovanejšou formou deľby moci v demokraciách je tzv. horizontálna deľba štátnej moci. Myšlienku delenia štátnej moci rozpracovali filozofi: Alexis de Tocqueville, John Locke a Charles Montesquieu na konci 18. storočia. Podstatou delenia štátnej moci je jej rozdelenie na 3 rovnocenné a na sebe nezávislé zložky.
ZÁKONODARNÁ MOC – LEGISLATÍVA (parlament, NRSR, snemovňa/senát, kongres, národné zhromaždenie, duma ...): je to kolektívny orgán štátnej moci, ktorý rozhoduje na základe hlasovania (1/2, 2/3, 3/5). Zhromaždenie poslancov slúži ako spojnica medzi občanmi a vládou. Určuje normy správania, ustanovuje, odvoláva. Mandát poslancov (ich právomoc vykonávať funkciu) pochádza od voličov = zastupiteľská demokracia. Funkčné obdobie je 3-5 rokov.
Úlohy a právomoci parlamentu:
a/ prijíma, mení a dopĺňa Ústavu
b/ prijíma, mení a dopĺňa zákony
c/ schvaľuje štátny rozpočet
d/ schvaľuje program vlády (vyslovuje dôveru alebo nedôveru)
e/ ratifikuje medzištátne dohody
f/ kontroluje vládu
g/ menuje sudcov
h/ volí prezidenta (nie u nás)
1 – komorový (SR, Švédsko, Izrael, Dánsko) 2 komorový - bikameralizmus (ČR snemovňa / senát, VB dolná / horná snemovňa (nevolí sa), Nem. národné zhomaždenie / senát., USA snemovňa repre. / senát), 2 komora kontroluje 1 komoru
Otázka: Prečo sa deľba moci považuje za dôležitý liberálno-demokratický princíp?
VÝKONNÁ MOC - EXEKUTÍVA (vláda): najvyšší orgán výkonnej moci tzv. štátnej správy. Skladá sa
z predsedu a ministrov.
3 formy exekutívy (vlády):
a/ všeobecné parlamentné voľby – parlamentarizmus – vláda premiéra (Európa, India, Austrália)
premiér je zodpovedný parlamentu, jeho mandát pochádza zo všeobecných parlamentných volieb, je spojnicou
medzi legislatívou a exekutívou, je členom zhromaždenia a zároveň šéfom vlády, legislatíva a exekutíva
splývajú. Najsilnejšia politická strana alebo koalícia strán (viac ako ½) zostaví (odhlasuje) vládu a prezident ju
vymenuje. Vláda je zodpovedná parlamentu (dôvera). Na čele vlády je premiér, prezident nie je členom
exekutívy. Ak vláda stratí väčšinu v parlamente, môže padnúť a nasledovať budú predčasné parlamentné
voľby. Výhody: kontrola vlády zhromaždením, demokratickosť. Nevýhody: blokovanie parlamentu,
nefunkčná vláda pri obštrukciách silnej opozície
b/ priama voľba prezidenta, ktorý si určí vládu sám – prezidentský systém (USA, Francúzsko, Rusko,
Latinská Amerika) obr. str. 357: ústavná a politická deľba moci medzi legislatívou a exekutívou. Výkonná
moc je zverená prezidentovi, ktorý sa nezodpovedá zhromaždeniu. Exekutíva (prezident) a legislatíva
(kongresmani) sú volení zvlášť, a sú od seba nezávislí. Prezident = hlava štátu + premiér. Prezident nemôže
rozpustiť parlament a parlament nemôže odvolať prezidenta s výnimkou impeachmentu (zbavenie funkcie na
základe osobného alebo profesionálneho zlyhania, porušenie ústavnosti – Nixon, Clinton)
Výhody: zodpovednosť na lídrovi, leadership, jasná politika Nevýhody: ak je kongres v rukách opozície,
ťažkosti prezidenta s presadzovaní svojej politiky
c/ kabinetná forma vlády (VB, Commonwealth, Tal., Švédsko) str. 365: spojnicou medzi legislatívou
a exekutívou je kabinet (vyššie postavení ministri), členovia kabinetu sú zodpovední zhromaždeniu, kabinet je
najvyšším výkonným orgánom, premiér je na rovnakej úrovni ako ministri.
Výhody: demokratickosť, politická diskusia
Nevýhody: zásterka premiérovej moci, nesúlad medzi ministrami, nekonzistentná politika kabinetu.
Úlohy vlády:
a/ vykonávanie zákonov (uvádzanie zákonov do života)
b/ schválenie programového vyhlásenia – dôvera vláde
c/ návrhy zákonov
d/ organizácia štátu v súlade s Ústavou
e/ kontakt a spolupráca so zahraničím
K výkonnej moci patrí aj prezident, ktorý nenesie politickú zodpovednosť a má slabé postavenie.
Kompetencie prezidenta:
a/ reprezentácia štátu navonok
b/ menovanie štátnych úradníkov
c/ hlavný vojenský veliteľ ( vyhlásenie výnimočného stavu, vojna, mier)
d/ zapožičať štátne vyznamenania
Prezidenta možno voliť: priamo (SR), voliteľmi (USA), parlamentom (Taliansko)
SÚDNA MOC – JURISDIKCIA: úlohou súdnej moci je kontrolovať zákonodarnú aj výkonnú moc, podávať
výklad Ústavy a riešiť konflikty. Najvyššiu právomoc má Ústavný súd, ktorý posudzuje rozhodnutia vlády
a parlamentu, či nie sú v rozpore s Ústavou. Najdôležitejší princíp súdnictva: nezávislosť sudcov (dlhé volebné
obdobie – 7 rokov (ÚS) + doživotie (sudca), nestrannosť, neodvolateľnosť, imunita, nezávislosť na politike)
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Horizontálne rozdelenie štátnej moci | Učebné poznámky | 379 slov | |
Horizontálna deľba štátnej moci a zložky štátnej moci | Maturita | 387 slov | |
Deľba moci v demokratických štátoch | Učebné poznámky | 114 slov | |
Horizontálna a vertikálna deľba moci | Referát | 414 slov | |
Vertikálna deľba štátnej moci | Učebné poznámky | 186 slov | |
Horizontálne a vertikálne členenie štátnej moci | Ostatné | 1 348 slov | |
Štátna moc - Princíp deľby štátnej moci | Referát | 810 slov | |
Znaky štátu, štátnu moc, štátne územie, štátne občianstvo | Učebné poznámky | 973 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#postavenie politických stran, koalicia, opozicia #koalícia a opozícia na Slovensku #zneužitie politickej moci #najvyssie organy statnej moci v USA #nepriama voľba prezidenta #Koalicia #delba moci #horizontálne a vertikálne členenie štátnej moci #Vertikalne delenie statnej moci #exekutiva #Tocquille #Legislativa #najvyššie organy statnej moci v sr #koalicia a opozicia v parlamente #delenie voliebMaturitné témy z NOSKY
Diskusia: Horizontálne delenie štátnej moci v demokratických štátoch
Pridať nový komentárVygenerované za 0.029 s.