August – charakteristika mesiaca

August – charakteristika mesiaca

Ja mám narodeniny. Milujem oslavy na moju počesť. Rada dostávam darčeky a rada chystám pohostenie pre všetkých mne milých ľudí.

4. Keď sa potí Dominik, Marek (25. 4.) bude v kožuchu.

10. Keď je na Vavrinca pekná, teplá chvíľa, nastane i sedliakovi jeseň milá.

24. Aký Bartolomej, taká celá jeseň.
Ľudia voľakedy verili, že na Bartolomeja hady začnú zaliezať do zeme, končí sezóna kúpania. O nepokojnom človeku sa hovorilo porekadlo: Túla sa po svete ako had po Bartholeme.
Čo august nedopečie, to september nedovarí.
Keď august páli, bude aj víno ohnivé.

29. výročie SNP; O tejto udalosti môžu historici polemizovať, či bola viac užitočná než škodlivá, jedno je však isté, vďaka SNP sa Slovensko po skončení 2. svetovej vojny zaradilo medzi víťazné mocnosti a vyhlo sa tak plateniu vojnových sankcií.

Príroda v auguste Na prelome júla a augusta vrcholí srnčia ruja. Je zvláštne, že v máji, júni človek nájde v trávičke srnčie mláďa a v auguste už začína ruja. Srna je vo svete rovnako veľkých kopytníkov výnimka. Kým kamzíky a ovce majú dobu brezivosti 5,5 mesiaca, srna až 9 mesiacov.

Ruja nastáva u zvierat v čase najlepšej fyzickej kondície, u sŕn práve v lete, u jeleňov a kamzíkov až v neskorej jeseni. Nie že by sa sŕňa v tele matky potrebovalo vyvíjať dlhšie než iné kopytníky, no srna dokáže svoju brezivosť pribrzdiť (samozrejme, nie vedome). Vo fáze, keď sa oplodnené vajíčko vyvinie do štádia blastule, ďalší vývoj sa na 4 mesiace zastaví. Po 4 mesiacoch sa vajíčko preberie, uchytí sa v maternici a utajená brezivosť normálne pokračuje ďalej, aby sa mláďa narodilo do hojnosti všetkého, teda v máji – júni.

Ak sa nepodarí oplodniť srnu v čase hlavnej ruje, je ešte jedna možnosť v decembri. Vtedy sa vajíčko vyvíja bez fázy utajenej brezivosti, teda abnormálne 5 mesiacov a mláďa sa narodí opäť v máji – júni.
V auguste prebieha ruja aj u kún, ktoré aj napriek svojej nepatrnej veľkosti tiež majú 9-mesačnú brezivosť. Utajenú brezivosť majú aj iné kunovité šelmy (jazvec, hranostaj), z veľkých šeliem aj medveď.

August bez vody si neviem ani predstaviť. Každoročne riešim dilému, či sa budem radšej kúpať na verejnom kúpalisku s množstvom rôzne chorých ľudí (bacilonosičov), alebo sa pôjdem radšej osviežiť do prírodnej vody plnej rozmanitých vodných živočíchov všetkých veľkostí.

Raky (trieda kôrovce – Crustacea, rad desaťnožce – Decapoda) ešte v polovici 20. storočia bežne žili v našich tokoch, dnes sú veľkou vzácnosťou. Dôležitou podmienkou výskytu raka okrem čistej vody je aj vhodné utváranie brehov a dna. Rak totiž vyžaduje úkryt, ktorý vyhľadáva v dierach vyhrabaných v ílových a hlinitých brehoch alebo pod kameňmi.

Pri vzájomných stretoch samcov dochádza k bitkám a potom v boji strácajú nohy i klepetá, no tie našťastie rakom dorastajú. Cez zimu sa nepohybujú a nepríjmajú potravu. Kopulácia nastáva v októbri – novembri, mláďatá sa liahnu v máji – júni. Zaujímavosťou je, že zo 100-200 vajíčok sa vyliahne 10-20 ráčikov a z nich sa dospelosti dožije sotva polovica.

V prvom roku rastie rak najrýchlejšie a keďže jeho pancier nerastie s ním, rak sa zvlieka až 8-krát. V druhom roku je to už len 5-krát, až napokon v dospelosti rak nerastie a nezvlieka sa. V čase zvliekania je rak mimoriadne zraniteľný a málo opúšťa svoj úkryt. Zvliekajúceho raka často uloví úhor, či mieň.

Ľudia sa mylne domnievajú, že rak sa pohybuje smerom dozadu. Rak najčastejšie lezie dopredu, len v prípade nebezpečenstva uniká pospiatky do svojej diery.

Letné noci patria netopierom a podkovárom – jediným skutočne lietajúcim cicavcom. Výskumom netopierov sa zaoberal už v 17. storočí taliansky bádateľ Lazzero Spallanzani, ktorý si všimol, že aj oslepené netopiere sa vedia veľmi dobre orientovať v priestore. Myslel si však, že netopiere majú na krídlach veľmi citlivé hmatové bunky.

Dnes vieme, že netopiere sa orientujú pomocou zachytených odrazených ultrazvukových vĺn, ktoré vydávajú ústami (podkováre nosom). Tóny netopierov sa pohybujú na frekvenciách 30 000-70 000 Hz a ľudskému uchu sú vo väčšine prípadov nepočuteľné. Podkováre vydávajú rovnomerné vysoké tóny v dlhých intervaloch a odhadujú vzdialenosť pomocou sily odrazených vĺn. Takto vedia zistiť prekážku až na vzdialenosť 8 m.

Netopiere vydávajú veľmi krátke tóny v malých intervaloch a vzdialenosť odhadujú podľa času, ktorý uplynul medzi vysielaním a príjmom. Vzdialenosť vedia odhadnúť na 1 m.

U niektorých nočných motýľov sa vyvinul tzv. príjmový radar, ktorý vie identifikovať vysielanie netopierov. Ak motýľ – potenciálna korisť netopiera zachytí netopierí signál, simuluje mŕtvolu, alebo dolieta prudko na zem.