Christian Dior

Ostatné » Osobnosti / Životopisy

Autor: cukricek7885
Typ práce: Referát
Dátum: 08.03.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 320 slov
Počet zobrazení: 5 447
Tlačení: 538
Uložení: 545
CHRISTIAN DIOR (1905 - 1957)
Dnes je už ťažké určiť, či fenomenálny úspech parížskeho módneho návrhára Christiana Diora spôsobil jeho jedinečný cit pre ženskú krásu, nos na dobré obchody, alebo jednoducho len nasadol na správnu vlnu v správnom čase. Isté však je, že si v povojnovej Európe i na celom svete vyslúžil titul „kráľa módy“. A hoci jeho panovanie trvalo len 10 rokov, impérium, ktoré založil, rozkvitá dodnes.

Christian sa narodil v 21. januára 1905 v Granville v Normandii ako jedno z piatich detí prominentného výrobcu hnojív Mauricea Diora. Odmalička sa zaujímal o módu a hlboko obdivoval eleganciu svojej matky, ktorá sa po dome vznešene pohybovala v šušťavých sukniach. Aj keď ho to neodolateľne ťahalo k umeleckému smeru, v rodine vplyvného pána Diora sa robilo to, čo si želal otecko. Ten chcel mať z Christiana diplomata, takže mládenec začal študovať medzinárodné vzťahy. Aby sa mohol vo voľných chvíľach venovať svojej vášni pre moderné umenie, otec mu financoval malú galériu, v ktorej vystavoval diela mladých umelcov, medzi ktorých patrili Max Jacob, Christian Bérard i Pablo Picasso. Ako to už býva, osud zamiešal karty a po krachu na burze a niekoľkých chybných investíciách prišiel otec Dior o celý majetok. Christian sa síce musel vzdať svojej galérie a starať sa o živobytie sám, tentoraz však vo vlastnej réžii. Najprv pracoval v denníku Le Figaro ako ilustrátor a neskôr si našiel miesto módneho kresliča u Roberta Piqueta. Svet tak prišiel o perspektívneho politika, ako však vysvitlo neskôr, získal čosi omnoho vzácnejšie.

Po roku povinne strávenom v armáde a prestávke na vidieku v južnom Francúzsku sa Christian Dior vracia do Paríža, kde ho prijmú v salóne Luciena Lelonga za návrhára. Už v čase vojny, v období medzi rokmi 1941 a 1945 spôsobil rozruch svojimi odvážnymi predstavami bohatej línie s enormnou spotrebou látky. Tie zaimponovali textilnému magnátovi Marcelovi Boussakovi až tak, že sa rozhodol financovať založenie jeho vlastného módneho domu. Salón Christiana Diora sa usídlil na Avenue Mantaigne 30, kde ho môžete nájsťaj dnes. Prvá letná kolekcia s krstným menom Corolle uzrela svetlo sveta vo februári 1947. Séria veľkolepých modelov vyvolala vo svete módy doslova revolúciu. Jej pôvodné krstné meno bolo Corolle, do histórie sa však zapísala pod názvom New Look. Paradoxné je, že legendárne meno Diorovmu rýdzo francúzskemu štýlu dala Američanka. Dnes všetci poznajú symbol zmŕtvychvstania haute couture pod anglickým menom a Carmel Snow, vtedajšia šéfredaktorka amerického magazínu Harper’s Bazaar, mu ostane navždy kmotrou.

Čím bol „nový vzhľad“ taký strhujúci? V skutočnosti nebolo nič nové na tom, obliecť ženy za krásne bábiky a etikety spoločenského postavenia ich manželov. Časy, keď ženy nevedeli bez pomoci nastúpiť do dopravného prostriedku, obliecť sa či odstrojiť, tu už tiež párkrát boli. Nový vzhľad nebol tak celkom nový, bol obnovený. Christian Dior oživil tradíciu veľkého luxusu a podarila sa mu to naozaj excelentne. „Európa už mala dosť padajúcich bômb, teraz chce zapáliť veselé ohňostroje,“ komentoval svoj počin. New Look daroval ženám útly pás i hrudník, tým, čo boli hrdé na svoje oblé tvary, vytvoril pôsobivé výstrihy. Nešetril tkaninami, bohatými výšivkami ani radinovanými ženskými detailmi. Kabátiky umne tvarovali ženské postavy. Rozviate sukne v snahe demonštrovať koniec vojnovej chudoby a skromnosti sa predlžovali až po lýtka. Šaty, ktorých sukne mali obvod až 40 metrov, nebolo jednoduché nosiť. Denné modely vážili približne 8 kg a niektoré večerné róby až 30 kg. Ktorá však niečo znamenala, tá ich musela mať.

Zimná kolekcia roku 1947 mala rovnaký úspech ako predchádzajúca a potom sa s nimi pretrhlo vrece. Diorovo umenie dokázalo vyvolávať celých desať rokov dvakrát ročne výbuch extatického nadšenia. Nesmelý plešatý mužíček pripomínajúci vidiečana z ružového marcipánu sa ukázal ako majster marketingu. Zaviedol do sveta haute couture úplne nový typ predvádzania. Šou na Diorových módnych prehliadkach nemala nič spoločné s usadlými prehliadkami predvojnových rokov. Jeho modelky vystupovali s veľkou teatrálnosťou, prešumeli graciózne okolo divákov, provokatívne rozvlnili svoje široké sukne a striedali sa v tempe, ktoré vyrážalo dych. Toto predstavenie trvalo často až dve hodiny bez toho, že by sa niekto nudil. Postarala sa o to aj Diorova obchodná idea – každý polrok prezentoval nový trend. Bol prvý z módnych tvorcov, ktorý od jednej kolekcie k druhej radikálne menil dĺžku sukní alebo dokonca celú líniu. Pritom sa sám staral o to, aby jeho modely rýchlo vyšli z módy, zabezpečoval tučné titulky v tlači a roztáčal koleso maximálneho obratu. Už pri svojej prvej návšteve USA zistil, že americký trh ponúka netušené možnosti. Spočítal si, že by bolo zásadnou chybou predávať kópiu jednej kreácie za jednu konečnú sumu – inými slovami, vynašiel licenčný poplatok. Od roku 1949 bol Dior percentuálne zúčastnený na každom rozmnožovaní svojich návrhov. Tým sa vývoz doplnkov a parfumov stal veľmi výnosnou záležitosťou. Christian Dior si navyše vybudoval medzinárodný obchod. Znamenalo to, že pre svoje salóny v Londýne, New Yorku či Caracase tvoril vlastné návrhy, ktoré zodpovedali špecifickým požiadavkám týchto krajín a telesným proporciám tamojších zákazníčok. Znamenalo to, že každoročne musel vytvoriť asi tisíc rôznych návrhov.

Nič nie je zadarmo, toto pravidlo platí bezvýhradne pre všetkých. Tak ako veľa výnimočných osobností, aj bohatý a slávny tvorca haute couture platil za svoj úspech nespočetnými osobnými problémami a ťažkými depresiami. Diorov život bol poznamenaný jeho hektickým životným štýlom a neustálymi konfliktmi s jeho rodinou, hlavne pre jeho homosexuálnu orientáciu. Zlé vzťahy mal najmä so starším bratom Raymondom, ktorý ho už v detstve tyranizoval a zatváral do pivnice. Christian si obľúbil jeho dcéru Francoise, z ktorej sa však neskôr vykľula nadšená prívrženkyňa nacizmu. Viedla tvrdý boj proti židovským manažérom v Christianovom módnom dome, a tak sa ich vzťahy čoskoro narušili. Kráľ parížskej módy bol v súkromí jemný, plachý a zasnený. Aj v čase najväčšej slávy sa správal skromne a zdvorilo aj k najmladšej praktikantke vo firme a snažil sa venovať pozornosť všetkým z niekoľko stoviek zamestnancov. Dior nenávidel samotu a vždy sa obklopoval krúžkom intímnych priateľov. Patrili k nim Jean Cocteau, Christian Bérard, hudobní skladatelia Georges Auric a Francis Poulenc. Jeho najväčšou slabosťou bola poverčivosť – neurobil jediné rozhodnutie bez konzultácie so svojou dvornou veštkyňou madame Delahay. Radila mu nielen pri zásadných rozhodnutiach, ale aj pri výbere čerstvých kvetín do priestorov salóna. Úzkosť ovládala Diora najmä pred uvedením každej novej kolekcie. Vtedy sa zavrel v pracovni v niektorom zo svojich vidieckych domov a nepúšťal dovnútra nikoho okrem sluhu s jedlom. Pri svojom pracovnom nasadení mal pochopiteľne zdravie podlomené vplyvom stresu. Počas svojej kariéry prekonal dva srdcové záchvaty a každodenne bojoval s atakmi úzkosti. K jeho zlému duševnému stavu určite prispelo aj to, že nemal šťastie v láske. Spriaznenú dušu našiel až v roku 1956 v príťažlivom mladíkovi severoafrického pôvodu Jacquesovi Benitovi. Kvôli nemu prvýkrát v živote odmietol poslúchnuť varovanie svojej veštkyne a rozhodol sa podstúpiť odtučňovaciu kúru v kúpeľoch Mentecatini. Táto cesta však bola jeho poslednou.

Vládca módneho impéria umiera náhle 23. októbra 1957 na srdcový infarkt na ozdravnom pobyte vo veku 51 rokov. Značku Christian Dior vtedy zachránil nový umelecký riaditeľ, len 21-ročný Yves Saint Laurent, ktorého Dior zamestnal v roku 1953 ako asistenta. Bez váhania sa pustil do práce a za 9 týždňov vytvoril sériu nových modelov. Prvá kolekcia po Diorovej smrti bola, na prekvapenie mnohých, senzáciou. Návrhy boli dokonale prepracované, ako bolo u Diora zvykom, ale mladý dizajnér ich urobil ľahšie, vzdušnejšie a pohodlnejšie nositeľné, než boli predchádzajúce. Saint Laurent obhajoval dobré meno salóna do roku 1960, keď sa osamostatnil. Vystriedal ho Marc Bohan. Bývalý Diorov spolupracovník od Piqueta niesol pochodeň značky veľmi dôstojne. Jeho štýl boj jednoduchý a rafinovane ženský. Pokračoval v tradícii diorovskej dynastie a preslávil sa už svojou prvou kolekciou. Predstavil ju pod názvom Slim Look – štíhly vzhľad a jej symbolom je dodnes útly kostým a veľký bohatý bluzón. Viedol salón až do roku 1988, keď žezlo prebral Talian Gianfranco Ferré. Tento zrelý umelec vtláčal svoj rukopis luxusu, večnej elegancie a architektonickej veľkorysosti do každého modelu, a tak v perlovosivom salóne domu s iniciálami CD opäť burácal potlesk. V roku 1996 sa Ferré rozhodol venovať iba vlastnej spoločnosti v Miláne. Konkurz na pokračovateľa vyhráva Angličan John Galliano. Šou môže pokračovať.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#Christian Dior S.A.


Odporúčame

Ostatné » Osobnosti / Životopisy

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.023 s.
Zavrieť reklamu