Michal Miloslav Hodža

Ostatné » Osobnosti / Životopisy

Autor: Miky
Typ práce: Referát
Dátum: 18.06.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 584 slov
Počet zobrazení: 8 578
Tlačení: 679
Uložení: 634
22.9.1811 Rakša - 26.3.1870 Český Tešín

Narodil sa 22.9.1811 v Rakši. Básnik, publicista, jazykovedec, evanjelický kňaz a organizátor slovenského národného hnutia, príslušník štúrovskej generácie. Základné vzdelanie získal v Mošovciach, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici(1822-26) a Rožňave (1826-29), filozofiu a teológiu na Evanjelickom kolégiu v Prešove (1826-29), na Evanjelickom lýceu v Bratislave (1832-34) a na Teologickej fakulte vo Viedni (1836-37).Počas štúdií v Bratislave sa zapájal do činnosti Spoločnosti česko-slovenskej, 1834 člen tajného spolku Vzájemnost. Od 1837 farár v Liptovskom Mikuláši, ktorý sa vďaka jeho národnobuditeľským aktivitám stal jedným z centier slovenského národného života. V 30. rokov popredný stúpenec Kollárovej idey slovanskej vzájomnosti a jazykovej jednoty Čechov a Slovákov, neskôr po poradách s Ľ. Štúrom a J. M. Hurbanom v Hlbokom (1843) stúpenec a kodifikátor spisovnej slovenčiny. V roku 1844 sa stal predsedom vydavateľského spolku Tatrín (1844-48), v revolučných rokov 1848-49 jeden zo signatárov Žiadostí slovenského národa, delegát na Slovenskom zjazde v Prahe a spolu so Štúrom a Hurbanom organizátor slovenského povstania. Spomedzi trojice vodcov slovenského národného hnutia bol najmenej radikálny. Dostal sa pod vplyv kresťansko-náboženského mysticizmu, ktorý sa odrazil v jeho porevolučnej literárnej tvorbe. Od 1849 sa venoval najmä cirkevným záležitostiam, 1862 bol suspendovaný z miesta farára, 1867 predčasne penzionovaný odišiel do exilu v Tešíne.

Počiatky Hodžovej literárnej tvorby, spadajúce do čias bratislavských štúdií, tvoria české básnické prvotiny publikované v almanachu Plody. Debutoval tam hrdinským eposom z dávnych dejín polabských Slovanov Meč krivdy (1836) o bojoch Lužických Srbov proti Sasom. Na štylistických postupoch uplatnených v epose je badateľná priama inšpirácia Hollého Svatoplukom, ale v oblasti prozódie namiesto časomerného hexametra použil desaťslabičný verš srbských spevov (desaterec), symbolizujúci zosilnenie slovanského prvku v literatúre a odpútanie sa od pozostatkov klasicizmu. V 40. rokoch sa venoval kodifikácii a obhajobe novej spisovnej slovenčiny. V spise Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo (1847) dokazoval opodstatnenosť existencie samostatného spisovného jazyka Slovákov a bránil ho najmä proti výpadom J. Kollára a jeho stúpencov. V jazykovedných prácach Epigenes slovenicus (1847, Potomok slovenský) a Větín o slovenčine (1848) však podrobil kritike Štúrov fonetický pravopis a presadzoval zavedenie etymologického princípu, čím sa stal pôvodcom hnutia za radikálnu reformu štúrovského pravopisu, ktorú napokon 1852 uskutočnil Martin Hattala (1821-1903). V porevolučnom období sa opäť vrátil k básnickej tvorbe. Písal rozsiahle skladby plné fantastických a mystických prvkov, trpiteľského bolestínstva a náboženského chápania sveta, čím sa zaradil do mesianistického prúdu slovenského romantizmu. V rozsiahlej lyricko-epickej skladbe s filozofickým podtextom Matora (Slovanské pohľady 1910-13) na pozadí jánošíkovského motívu rozvíja zložité reflexie o zmysle a protirečeniach osobného i národného života, odhaľuje a kritizuje chyby vlastného národa, v ktorom už nieto ľudí na slobodu, a nezostáva mu nič iné ako kresťansky trpiteľské nenásilné odolávanie stupňujúcemu sa útlaku. Filozofická báseň Slavomiersky popri téme boja veľkomoravského kňaza Slavomiera s neresťami národa obsahuje viaceré kritické úvahy o problémoch politického diania na Slovensku v 2. pol. 19. stor. Skladba vyúsťuje do filozofickej úvahy o konaní podľa najvyšších duchovných princípov ako podmienke opätovného oživenia národa. Rozsiahla reflexívna básnická skladba v piatich spevoch Vieroslavín je jeho básnickým testamentom. Vyjadruje vieru v kresťansko - slovenskú obrodu ľudstva, ktoré doposiaľ iba blúdi, zmieta sa v bolesti a očakáva vyslobodenie. Hodžove mesianisticky orientované básnické skladby sa vyznačujú náročnou kompozíciou a zložitým jazykom, plným významovo nedešifrovateľných novotvarov. Agitačné a národno-obranné sú jeho spisy Hlas k národu slovenského (1848), Der Slowak (1848, Slovák).

Zdroje:
Dejiny slovenskej literatúry (Bratislava, 1984), Encyklopédia slovenských spisovateľov I a II ( Bratislava, 1984) a Slovenský biografický slovník (Martin, 1986 - 1994).

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Osobnosti / Životopisy

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu