Svetozár Hurban Vajanský

Ostatné » Osobnosti / Životopisy

Autor: Miky
Typ práce: Referát
Dátum: 18.06.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 662 slov
Počet zobrazení: 8 095
Tlačení: 475
Uložení: 538
16.1.1847 Hlboké - 17.8.1916 Martin

Svetozár Hurban Vajanský - Narodil sa 1847 v Hlbokom, zomrel 1916 v Martine. Bol najstarším synom významného predstaviteľa štúrovského ideového a revolučného hnutia, prozaika Jozefa Miloslava Hurbana, čo mal vplyv na formovanie jeho vnútorného myšlienkového sveta. Gymnázium navštevoval v Modre, v Tešíne, v Stendale pri Berlíne a v Banskej Bystrici, kde aj maturoval. Právnickú akadémiu absolvoval v Bratislave a v Pešti. Pracoval ako advokát v Skalici, Námestove a v Liptovskom Mikuláši.

Už v mladom veku sa Vajanský pokúšal o vlastnú básnickú tvorbu, no s malým úspechom. Rozhodujúci zlom v jeho literárnej činnosti spôsobila osobná skúsenosť. V roku 1878 ho povolali k vojsku a v uniforme rakúsko-uhorskej armády sa musel zúčastniť na okupácii slovanskej Bosny a Hercegoviny. Po návrate sa definitívne rozlúčil s advokátskou praxou a usadil sa v Martine. Bol činný ako spisovateľ, redaktor (viedol čiže redigoval Národné noviny, 1879-1916 a Slovenské pohľady, 1881-1890), literárny historik a kritik, prekladateľ, novinár, ale aj politik. Prvá básnická zbierka S. H. Vajanského Tatry a more (1879) je umeleckým vyjadreným autorovho nedobrovoľného pobytu u južných Slovanov. Má sedem častí: Zvuky, Maják, Jaderské listy, Sny a báje, Ratmír, Herodes a Dozvuky. V centre záujmu básnika je vzťah jednotlivca a národa a úsilie o národnú sebazáchovu. V priamej vo veršovanej poviedke Herodes básnik sleduje osud dvoch násilne odvlečených sirôt na Dolniaky, aby sa tam v službe u cudzieho gazdu pomaďarčili. Obidve deti pri úteku domou hynú pod kolesami vlaku. Veršovaná poviedka svojou dramatickou náplňou a priamou výpoveďou bola protestom proti odnárodňovaniu slovenských detí. Jeho básnické zbierky: Spod jarma (1884) a Verše (1890). Vajanský sa postupne prepracoval k próze. Začiatkom v tejto oblasti je súbor siedmich žánrovo rôznorodých besedníc Obrázky z ľudu. Súbežne s ľudovými obrázkami písal Vajanský rozsiahlejšie spoločenské novely a romány, z ktorých sú najznámejšie novela Letiace tiene (1883), romány Suchá ratolesť (1884), Koreň a výhonky (1895-1896) a Kotlín (1901). V novele Letiace tiene autor zobrazuje úpadok zemianskych rodín a ich pozemkového vlastníctva spolu s prenikaním kapitalizmu do výrobnej sféry. V románe Suchá ratolesť autor presahuje rámec rodinného okruhu či jedného " domu", využíva širší románový priestor. Hlavnou postavou diela je Stanislav Rudopoľský, ktorý sa vracia z ciest po Európe do Rudopolia. Tu sa zbližuje so statkárom Vanovským, učiteľom Tichým a Adelou Rybáričkou. Svorne mu pomáhajú spoznať pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky prejavujúce sa v živote spoločnosti. Vajanský dej Suchej ratolesti situuje do polovice sedemdesiatych rokov, do obdobia slovenských národných tragédií. Z hľadiska motivickej skladby román vyúsťuje do predstavy silnej individuality, hmotne i duchovne nezávislej od svojho okolia, a preto povolanej a schopnej plniť náročnú vodcovskú úlohu v národnom spoločenskom živote. Táto individualita nemusí mať zemiansky rodokmeň (statkár Vanovský), no ak ho má (Stanislav Rudopoľský), môže to byť výhodné. Môže to znamenať akúsi duchovnú i mravnú obnovu samého zemianstva, tejto inak " suchej ratolesti" na kmeni národa. V dvojdielnom románe Koreň a výhonky Vajanský zachytáva vzájomné vzťahy medzi inteligenciou, meštianstvom a sedliactvom. Názov diela je obrazný: koreňom sa v ňom myslí stará sedliacka rodina Drevanskovcou a výhonkami jej mladá generácia. V poslednom románe Kotlín sa Vajanský znova vrátil k zobrazeniu zemianstva. Hlavnou postavou je tu zeman Andrej Lutišič. Autor v ňom stvárnil typ zbytočného človeka, ktorý už nemôže nájsť uplatnenie v živote. Bohatá a stále nedocenená je Vajanského novelistika : Kanditát (1881), Podivíny (1890), Ľalia (1880), Podrost (1881), v ktorej sa usiloval vytvoriť zložitý a mnohostranný obraz spoločnosti. V súlade so svojimi spoločenskými názormi nachádza hrdinov pre celý rad čŕt, poviedok a najmä noviel predovšetkým medzi inteligenciou a tými zemanmi, ktorí našli cestu k národu, ktorí sa neodťahujú od veci verejných. Jednoznačne žiada spoločenskú aktivizáciu slovenských vyšších vrstiev, zamýšľa sa nad nečinnosťou ich príslušníkov uzatváraním sa do seba pasívnou vierou vo vykúpenie národa, nadradenosťou majetkových záujmov nad národnými atď. Osobitnú kapitolu Vajanského diela tvoria cestopisy (Volosko-Venecia, Sofia-Pleven, Dubník-Cetínie a iné)

Zdroje: Dejiny slovenskej literatúry (Bratislava, 1984), Encyklopédia slovenských spisovateľov I a II ( Bratislava, 1984) a Slovenský biografický slovník (Martin, 1986 - 1994).

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Osobnosti / Životopisy

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu