Ladislav Mňačko

Ostatné » Osobnosti / Životopisy

Autor: Miky
Typ práce: Referát
Dátum: 20.06.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 770 slov
Počet zobrazení: 5 752
Tlačení: 451
Uložení: 503
29.01.1919 Valašské Klobouky - 24.02.1994 Bratislava

Ladislav Mňačko - Spisovateľ, prozaik, publicista a reportér Ladislav Mňačko (1919-1994) prežil pohnutý život. Narodil sa vo Valašských Kloboukoch na Morave. Detstvo a mladosť prežil v Martine. Vyučil sa za drogistu (predavač v lekárni), pracoval ako pomocný robotník na stavbách. Po vyhlásení Slovenského štátu roku 1939 sa pokúsil o útek do Sovietskeho zväzu. Neúspešne sa skončil aj jeho pokus o prekročenie nemecko-holandskej hranice, za ktorý bol internovaný v koncentračnom tábore a odtiaľ poslaný na nútené práce do baní pri Essene. Roku 1944 sa mu podarilo ujsť, stal sa členom partizánskej skupiny a napokon brigády J. Žižku. Tesne pred koncom vojny utrpel ťažké zranenie. Po uzdravení pracoval v redakciách Rudého práva a Pravdy. V rokoch 1954-1966 bol píšucim svedkom všetkých dôležitých udalostí vo svete, najmä v Európe a Ázii. Od roku 1956 pracoval ako šéfredaktor Kultúrneho života, v ktorom naplno uvoľnil priestor na odbúravanie dogmatizmu a kultu osobnosti v spoločenskom živote. Po obsadení republiky vojskami Varšavskej zmluvy emigroval do Rakúska. Po novembri 1989 znova nadviazal kontakty so slovenským literárnym životom. Zomrel v Bratislave.

Jedným z prvých významných úspechov v Mňačkovej bohatej literárnej tvorbe je román Smrť sa volá Engelchen (1959). V diele autobiografický hlavný hrdina vyslovuje na nemocničnom lôžku sebe a iným pravdu o násilnom zániku moravskej obce Ploština. "Je to román-kronika, veľmi málo som si vymýšľal," hovorí o ňom autor. Ústredným motívom románu sa stáva motív viny. Partizáni sa rozhodnú opustiť Ploštinu, osadu na kopaniciach, ktorej obyvatelia im celé týždne poskytovali stravu, prístrešok, domov. Niekoľko hodín po ich odchode ju obsadí nemecké trestané komando a zaživa upáli dvadsaťsedem chlapcov. Partizáni, uvedomujúc si, že spôsobili túto tragédiu, cítia svoju nepriamu zodpovednosť. Najmä protagonista nie je schopný zbaviť sa pocitu viny. Vidina horiacej Ploštiny, zuhoľnatených tiel ho prenasleduje do konca vojny aj v prvých mierových dňoch. Popri hlavnom hrdinovi autor najviac pozornosti venuje Marte, ktorá pôsobí medzi nemeckými dôstojníkmi ako " dáma na večer a noc", aby získavala cenné správy pre partizánsky oddiel a celý odboj. Marte berie vojna naozaj všetko i úctu samej k sebe.

Je to postava, ktorú možno zaradiť medzi najtragickejšie postavy svetovej literatúry. Smrť sa volá Engelchen sa vyznačuje dejovým dynamizmom, živými dialógmi, výraznou psychologickou kresbou aj epizodických postáv na malom priestore. K tomu istému problému sa autor vrátil aj v neskoršej novele Nočný rozhovor (1966), ktorú situoval do povojnového Nemecka. Ide v nej o pohľadanie vzťahu medzi dobrom a zlom a jeho vykonávateľmi. Otrasné svedectvo zo zákulisia politických procesov, ktoré sa v 50. rokoch odohrávali na všetkých spoločenských úrovniach, podal v Oneskorených reportážach (1963). Ide o súbor jedenástich umeleckých reportážnych portrétov ľudí podvedených, nepochopených, ktorých zlomilo cudzie sebectvo, karierizmus, zbabelosť. Dôsledkom tohto bol ich zničený osud, rozvrátená rodina, pocit bezmocnosti voči bezpráviu, skorumpovanosti, svojvôli. Posledným doma vydaným dielom bol román Ako chutí moc (1968), ktorý sám označil za politický pamflet, zaobalený do románovej formy, rozprávajúci o nových Stalinových pokračovateľoch v bývalom Československu.

Román je precíznou analýzou životného osudu bývalého revolucionára, odbojára a neskôr popredného straníckeho a štátneho činiteľa, ktorého nekontrolovateľná moc postupne rozkladá mravne, ľudský a politický. V exile vydal Mňačko už v nemčine knihy, ktoré neskôr vychádzali aj v ďalších jazykoch. Sú to politické eseje Agresori (1968) a Siedma noc (1970). V diele Siedma noc s podtitulom Skúsenosti a obžaloba priblížil atmosféru posledného augustového týždňa roku 1986, keď vzrušene očakával, s čím sa vráti vládna a stranícka delegácia z Moskvy. Spätne v ňom hodnotí pojanuárový vývoj a veľmi správne odhaduje ďalší trend. Na Slovensku kniha vyšla roku 1990. V Rakúsku Mňačko vytvoril osem prozaických diel a deväť realizovaných filmových scenárov. Prvou slovenskou knihou nakladateľstva Index v Kolíne nad Rýnom bol satirický román Súdruh Munchhausen (1972, na Slovensku 1990). Dejový základ diela vytvára zatknutie "pokrokového činiteľa mierového hnutia", potomka baróna Prášila "Munchhausena", ktorý sa pokúša objektívne spoznať život v našej krajine. Jeho jadro vytvárajú vlastne spomienky na pobyt u nás, Munchhausenovým hlavným partnerom, sprievodcom i dozorcom je súdruh Hnida, bývalý novinár, teraz skôr politik, frázista a dogmatik. V texte románu sa používa tzv. kľúčový princíp, takže čitateľ s určitým rozhľadom môže ľahko pod menami Husár, Gotles atď. spoznať konkrétne historické osoby. Z ďalšej tvorby tohto spisovateľa zaujmú aj diela Jeden prežije ( 1973) o ľudskej osamelosti, Slávnostný prejav (1976), nadľahčene zobrazujúci spôsob života na Západe, "superthiller" Gigant (1978), parodizujúci módne západné bestsellery, a zbierka satirických reportáží z krajín tzv. reálneho socializmu Na východ od Intouristu (1979). Preklady Mňačkových kníh vyšli takmer európskych jazykoch, ale aj čínsky, hebrejsky, japonsky. Je ich okolo stovky.

Zdroje: Dejiny slovenskej literatúry (Bratislava, 1984), Encyklopédia slovenských spisovateľov I a II ( Bratislava, 1984) a Slovenský biografický slovník (Martin, 1986 - 1994).

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#Ladislav mňačko #ladislav mnacko zivotopis #Mnacko ladislav #životopis -stavebný robotník #politický pamflet #mňacko životopis


Odporúčame

Ostatné » Osobnosti / Životopisy

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu